16.6.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 174/17
Žaloba podaná 29. marca 2012 — Európska komisia/Bulharská republika
(Vec C-152/12)
2012/C 174/26
Jazyk konania: bulharčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Vasileva a H. Støvlbæk)
Žalovaná: Bulharská republika
Návrhy žalobkyne
Európska komisia navrhuje
—
určiť, že Bulharská republika porušila svoje povinnosti podľa článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 1 smernice 2001/14/ES (1),
—
zaviazať Bulharskú republiku na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vo svojej žalobe zo 16. marca 2012 žiada o určenie, že Bulharská republika porušila svoje povinnosti podľa článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 1 smernice 2001/14/ES tým, že režim spoplatnenia manažéra infraštruktúry v Bulharsku nezaložila v súlade s článkom 7 ods. 3 smernice 2001/14/ES na nákladoch, ktoré sú priamo vynaložené na prevádzku vlaku. Na druhej strane Bulharsko neoznámilo, že podľa článku 8 ods. 1 tejto smernice stanovilo pre toto spoplatnenie ako základ právnu úpravu, ktorá sleduje úplnú návratnosť nákladov. Z tohto dôvodu muselo Bulharsko v každom prípade splniť podmienky uvedené v tomto článku.
Komisia sa opiera o tieto hlavné tvrdenia:
1.
Pod pojmom „náklady, ktoré sú priamo vynaložené na prevádzku vlaku“ treba rozumieť hraničné náklady, ktoré sú priamo vynaložené z dôvodu skutočného používania železničnej infraštruktúry, t. j. „priame náklady“, ktoré sú priamo vynaložené v súvislosti so špecifickou prevádzkou vlaku. Tieto náklady sú teda variabilné a závislé od toho, či sa bude alebo nebude železničná infraštruktúra využívať. Ak by sme vychádzali z tejto logiky, náklady vynaložené nezávisle od skutočného využívania železničnej infraštruktúry by nebolo možné považovať za priame náklady ani v tom prípade, ak by sa týkali činností alebo tovarov, ktoré by boli nevyhnutné na to, aby bolo možné na určitých trasách uskutočňovať vlakovú prepravu. Tieto náklady sú fixnými nákladmi v tom zmysle, že sa vynaložia aj v tom prípade, ak sa železničná štruktúra nebude využívať.
2.
Tento výklad vyplýva aj zo znenia článku 7 ods. 3, ktorý sa vzťahuje na náklady, ktoré. „sú priamo vynaložené na prevádzku vlaku“. Fixné náklady, ktoré sú spojené s celkovou prevádzkou železníc, nie sú vynaložené priamo z dôvodu špecifickej prevádzky vlaku. Výraz „priamo vynaložené“ sa teda vzťahuje na dodatočné náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so špecifickou prevádzkou vlaku. Navrhovaný výklad vyplýva aj zo systematickej súvislosti článku 7 ods. 3. Článok 7 upravuje zásady spoplatňovania, zatiaľ čo článok 8 upravuje výnimky, ktoré by bolo z týchto zásad možné urobiť. V článku 8 ods. 1 sa uvádza, že sa má „... dosiahnuť plná návratnosť nákladov vynaložených manažérom infraštruktúr“, čo znamená, že náklady, na ktoré sa uplatní článok 7 ods. 3 nemôžu byť koncovými nákladmi manažéra infraštruktúry, ale že ide o priame náklady, ktorý vznikajú z dôvodu špecifickej prevádzky vlaku, t. j. nižšie náklady, ako koncové náklady. Tento výklad vyplýva aj z odôvodnenia 7 smernice 2001/14/ES, ktoré navrhuje optimálne využívanie železničnej infraštruktúry čo možno najväčším počtom prepravných podnikov, čo si vyžaduje zníženie úrovne nákladov.
3.
Komisia zastáva názor, že manažér infraštruktúry musí železničným podnikom poskytnúť infraštruktúru na vlastné náklady a že železničné podniky musia zaplatiť poplatky, ktoré zodpovedajú priamym nákladom. Uvedené vyplýva z potreby zatraktívniť železničnú infraštruktúru pre používanie veľkým počtom železničných podnikov a prostredníctvom každého jedného z nich zvýšiť jej optimálne využitie. Možnosť uplatniť článok 8 ods. 1 smernice 2001/14/ES existuje iba v tom prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto článku: Pre všetky segmenty trhu, pre ktoré chce manažér infraštruktúry zaviesť poplatky, musí najprv preskúmať, či ich tieto segmenty môžu uniesť. Tento výklad vyplýva zo znenia článku 8 ods. 1 prvého pododseku, a to z formulácie: „... ak to trh unesie.“, ako aj zo znenia článku 8 ods. 1 druhého pododseku ktorý znie: „Úroveň poplatkov však nesmie vylučovať používanie infraštruktúry trhovými segmentmi, ktoré môžu zaplatiť aspoň náklady, ktoré sú priamo vynaložené na prevádzku železničnej dopravy.“.
4.
Z dôkladnej analýzy nákladov a príjmov bulharského manažéra infraštruktúry za roky 2005 až 2008 vyplýva, že v Bulharsku 60 % až 70 % odhadovaných priamych prevádzkových nákladov tvorili fixné čiastky, predovšetkým mzdy a sociálne poistenie. V súlade s vyššie uvedeným dospela Komisia k záveru, že tieto náklady nemožno považovať za priame náklady v zmysle článku 7 ods. 3, pretože sa pri využívaní vlakového podniku nezmenili. Z toho vyplýva, že príjmy z poplatkov za infraštruktúru sú omnoho vyššie ako všeobecné priame prevádzkové náklady. Z tohto dôvodu dospela Komisia k záveru, že poplatky neboli v Bulharsku stanovené na základe nákladov, ktoré sú priamo vynaložené na prevádzku vlaku.
5.
Na základe získaných informácií sa Komisia domnieva, že metóda, ktorá sa v Bulharsku uplatňuje v súvislosti so zavedením poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry nevykazuje žiadny priamy súvis s pojmom priamych nákladov v zmysle článku 7 ods. 3 smernice 2001/14/ES.
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Ú. v. ES L 75, s. 1; Mim. vyd. 07/005, s. 404).
Full & Egal Universal Law Academy