1.12.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 373/2
Odvolanie podané 13. septembra 2012: Dánske kráľovstvo proti rozsudku Všeobecného súdu z 3. júla 2012 vo veci T-212/09, Dánske kráľovstvo/Európska komisia
(Vec C-417/12 P)
2012/C 373/02
Jazyk konania: dánčina
Účastníci konania
Odvolateľ: Dánske kráľovstvo (v zastúpení: V. Pasternak Jørgensen, splnomocnený zástupca, a P. Biering a J. Pinborg, advokáti)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu v celom rozsahu alebo sčasti,
—
vyhovel návrhom, ktoré odvolateľ uviedol pred Všeobecným súdom,
subsidiárne:
—
vrátil vec Všeobecnému súdu, aby ju opätovne preskúmal a rozhodol.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Rozsudok Všeobecného súdu sa týkal preskúmania rozhodnutia Komisie z 19. marca 2009, ktorým sa z financovania Spoločenstvom vylučujú niektoré výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), v rozsahu, v akom z financovania Spoločenstva vylučuje výdavky vo výške 749 miliónov DKK vynaložené Dánskym kráľovstvom z dôvodu vyňatia plôch.
2.
Po prvé Dánsko tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní toho, či dánska kontrola diaľkovým snímaním je dostatočne účinná, keďže zastával názor, že účinnosť kontroly diaľkovým snímaním možno posúdiť vykonaním porovnania s kontrolou pomocou GPS, ktorú zástupcovia Komisie vykonali pri šetrení v Dánsku.
3.
Po druhé podľa Dánska je výklad relevantnej právnej úpravy, ktorý vykonal Všeobecný súd, nesprávny v mnohých bodoch, vrátane toho, či rozhodnutie Komisie možno ponechať v platnosti, aj keď je založené na nesprávnom výklade pravidla, ktoré je kľúčovým pravidlom pre toto rozhodnutie, a síce na výklade povinnosti udržiavania stanovenej v prvej vete článku 19 ods. 4 nariadenia č. 2316/1999.
4.
Po tretie Dánsko tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o použité dôkazné bremeno a štandard dokazovania na strane Komisie a členských štátov, keďže konštatoval, že Komisia, ktorá viedla šetrenie po uplynutí doby vyňatia, svoje dôkazné bremeno unesie tým, že svoje domnienky založí na okolnosti, že preukázané skutočnosti existovali aj počas doby vyňatia plôch z produkcie, a keďže Všeobecný súd konštatoval, že dôkazné bremeno, ktoré Dánsko znáša v rámci EPUZF spočíva v tom, že treba predložiť dôkazy pre všetky oblasti vyňatia v Dánsku a nielen pre oblasti, v ktorých Komisia vykonala šetrenie. Všeobecný súd tak zaviedol nový všeobecne formulovaný štandard dokazovania, ktorý sa odchyľuje od predchádzajúcej judikatúry Súdneho dvora a ukladá členským štátom dôkazné bremeno, ktoré v praxi nemôžu uniesť.
5.
Po štvrté Všeobecný súd v súvislosti s otázkou uplatnenia finančných opráv neposúdil, či boli splnené príslušné podmienky vrátane toho, či došlo k porušeniu pravidiel Únie, čo Dánsko na pojednávaní pred Všeobecným súdom výslovne spochybnilo.
6.
Po piate Všeobecný súd nahradil pôvodné posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Dôvody uvedené Všeobecným súdom na zachovanie platnosti rozhodnutia sa teda kvantitatívne a kvalitatívne zakladali na úplne iných a irelevantných okolnostiach ako sú tie, ktoré považovala za rozhodujúce Komisia. Dánsko tvrdí, že rozsudok Všeobecného súdu je v rozpore so zásadou proporcionality.
7.
Nakoniec po šieste sa Všeobecný súd nevyslovil k mnohým kľúčovým tvrdeniam dánskej vlády a k predloženým dôkazom; mnohé tvrdenia a skutkové okolnosti neboli správne posúdené, takže odôvodnenie a výrok rozsudku spočíva na nesprávnom skutkovom a právnom základe.
Full & Egal Universal Law Academy