23.2.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 55/6
Odvolanie podané 10. decembra 2012: Bimbo, SA, proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 10. októbra 2012 vo veci T-569/10, Bimbo, SA/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)
(Vec C-591/12 P)
2013/C 55/09
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Bimbo, SA (v zastúpení: C. Prat, abogado, R. Ciullo, barrister)
Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Panrico SA
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor,
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (siedma komora) z 10. októbra 2012 vo veci T-569/10,
—
zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 7. októbra 2010 (vec R 838/2009-4) z dôvodu porušenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (1),
—
zaviazal povinného na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza jeden odvolací dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
Konkrétne uvádza, že Všeobecný súd:
a)
sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, lebo prvku DOUGHNUTS prisúdil samostatné rozlišovacie postavenie len na základe toho, že údajne mal priemerné rozlišovacie postavenie a bol pre priemerného španielskeho spotrebiteľa úplne bezvýznamný a v dôsledku toho netvoril jednotný celok alebo logickú jednotku s prvkom BIMBO bez toho, aby vysvetlil dôvody prečo rozlišovacia spôsobilosť prvku DOUGHNUTS alebo nedostatok jeho významu automaticky prideľujú uvedenému prvku samostatnú rozlišovaciu spôsobilosť vo vnímaní relevantnou verejnosťou;
b)
sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, lebo založil rozhodnutie, že existuje pravdepodobnosť zámeny v podstate na predpoklade, že prvok DOUGHNUTS má samostatné rozlišovacie postavenie bez toho, aby zohľadnil všetky osobitné faktory prípadu, najmä skutočnosť, že prvý prvok zloženej ochrannej známky bola ochranná známka, ktorá má dobré meno. Inak povedané, Všeobecný súd podal výklad doktríny Medion v tom zmysle, že konštatovanie samostatného rozlišovacieho postavenia jedného z prvkov zloženej ochrannej známky má pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny za následok to, že nie je potrebné posúdiť všetky alebo niektoré osobitné faktory prípadu a to v rozpore s doktrínou celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
Full & Egal Universal Law Academy