22.12.2012
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 399/24
Žaloba podaná 11. októbra 2012 — Anagnostakis/Komisia
(Vec T-450/12)
2012/C 399/47
Jazyk konania: gréčtina
Účastníci konania
Žalobca: Alexios Anagnostakis (Atény, Grécko) (v zastúpení: A. Anagnostakis, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie zo 6. septembra 2012, ktorým bola zamietnutá žiadosť o registráciu občianskej iniciatívy „Milión podpisov pre solidárnu Európu“,
—
nariadil Komisii, aby zaregistrovala uvedenú iniciatívu v súlade s právom, a nariadil akékoľvek ďalšie opatrenie požadované právom,
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na článku 122 ZFEÚ.
—
Žalobca uvádza, že Európska komisia neodôvodnene tvrdí, že nemá právomoc na predloženie návrhu týkajúceho sa prijatia právneho aktu v súvislosti s navrhovanou iniciatívou, ktorej cieľom je prijať „zásadu stavu potreby“. Podľa článku 122 ods. 1 ZFEÚ (predtým článok 100 ES), Komisia v duchu solidarity medzi členskými štátmi navrhuje (a Rada rozhoduje) vhodné opatrenia z hľadiska hospodárskej situácie. Zaradenie zásady stavu potreby do Zmlúv Európskej únie vyplýva z takého opatrenia rovnako ako prijatie opatrení a politík v tomto zmysle.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na článku 136 ods. 1 ZFEÚ.
—
Žalobca uvádza, že Komisia neodôvodnene vo svojom rozhodnutí konštatuje, že článok 136 ods. 1 ZFEÚ možno použiť ako právny základ len v prípade, že sa opatrenia týkajú posilnenia rozpočtovej disciplíny a obmedzujú sa len na ňu. V súlade s odsekom 1 písm. b) toho istého článku sa navrhované opatrenia môžu týkať vypracovania usmernení pre hospodársku politiku v prípade členských štátov, ktorých menou je euro. Zásada stavu potreby predstavuje takéto usmernenie v rámci výkonu uvedenej politiky.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na článku 136 ods. 1 ZFEÚ.
—
Žalobca uvádza, že Komisia neodôvodnene vo vojom rozhodnutí konštatuje, že článok 136 ods. 1 ZFEÚ neoprávňuje Európsku úniu nahradiť členské štáty v súvislosti s výkonom ich rozpočtovej nezávislosti a funkcií súvisiacich s príjmami a výdavkami štátu. Rada môže v súlade s postupom stanoveným v článkoch 121 až 126 ZFEÚ prijať opatrenia týkajúce sa členských štátov, ktorých menou je euro. Jasne to vyplýva z článku 136 ods. 1 ZFEÚ. Tento článok nestanovuje nijaké obmedzenie pri uplatnení opatrení, ktoré sa zakladá na údajnej rozpočtovej nezávislosti členských štátov.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na článku 222 ZFEÚ.
—
Žalobca tvrdí, že rozhodnutie Komisie úplne odporuje ustanoveniu o solidarite stanovenému v článku 222 ZFEÚ.
Full & Egal Universal Law Academy