4.8.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 253/11
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 5. júna 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Ireland – Írsko) – I/Health Service Executive
(Vec C-255/13) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálne zabezpečenie - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Článok 19 ods. 1 a článok 20 ods. 1 a 2 - Nariadenie (ES) č. 987/2009 - Článok 11 - Štátny príslušník členského štátu poistený v štáte bydliska - Postihnutie vážnou a náhlou chorobou v čase dovolenky v druhom členskom štáte - Osoba nútená zostať v tomto druhom štáte jedenásť rokov z dôvodu svojej choroby a dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti v blízkosti miesta, kde býva - Poskytovanie vecných dávok v tomto druhom štáte - Pojmy „bydlisko“ a „pobyt“))
2014/C 253/14
Jazyk konania: angličtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
High Court of Ireland
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: I
Žalovaný: Health Service Executive
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – High Court of Ireland – Výklad článku 19 ods. 1 a článku 20 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72) – Pojem „pobyt“ v inom členskom štáte ako v príslušnom členskom štáte – Štátny príslušník členského štátu, ktorý je jedenásť rokov vážne chorý v dôsledku choroby, ktorá sa prejavila po prvý raz počas pobytu v druhom členskom štáte – Štátny príslušník členského štátu nútený zostať na území druhého členského štátu z dôvodu svojho zdravotného stavu
Výrok rozsudku
Článok 1 písm. j) a k) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa má vykladať v tom zmysle, že na účely článku 19 ods. 1 alebo článku 20 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, ak je štátny príslušník Únie, ktorý mal bydlisko v prvom členskom štáte, postihnutý v čase svojej dovolenky v druhom členskom štáte vážnou a náhlou chorobou a je nútený zostať jedenásť rokov v tomto členskom štáte z dôvodu tejto choroby a dostupnosti špecializovanej zdravotnej starostlivosti v blízkosti miesta, kde býva, musí sa považovať za osobu, ktorá má „pobyt“ v tomto druhom členskom štáte, napriek tomu, že má obvyklé centrum záujmov v prvom členskom štáte. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby určil obvyklé centrum záujmov tohto štátneho príslušníka tým, že posúdi všetky relevantné skutočnosti a zohľadní jeho úmysel tak, ako vyplýva z týchto skutočností, keďže samotná okolnosť, že tento štátny príslušník zostáva v druhom členskom štáte počas dlhého obdobia, sama osebe nestačí na záver, že má v tomto štáte bydlisko.
(1) Ú. v. EÚ C 189, 29.6.2013.
Full & Egal Universal Law Academy