Vec C-554/13: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. júna 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – Z. Zh./Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie, Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie/I. O. (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Smernica 2008/115/ES — Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín — Článok 7 ods. 4 — Pojem „riziko pre verejný poriadok“ — Podmienky, za ktorých môžu členské štáty upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní)
C2702015SK310120150611SK00033131
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 11. júna 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Raad van State – Holandsko) – Z. Zh./Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie, Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie/I. O.
(Vec C-554/13) ( 1 )
„(Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti — Smernica 2008/115/ES — Vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín — Článok 7 ods. 4 — Pojem „riziko pre verejný poriadok“ — Podmienky, za ktorých môžu členské štáty upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní)“2015/C 270/03Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Raad van State
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovatelia: Z. Zh., Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie
Odporcovia: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie, I. O.
Výrok rozsudku
1.
Článok 7 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu, predstavuje riziko pre verejný poriadok v zmysle tohto ustanovenia, a to z jediného dôvodu, že tento štátny príslušník je podozrivý zo spáchania činu, ktorý sa podľa vnútroštátneho práva potrestá ako trestný čin, alebo bol za takýto čin odsúdený.
2.
Článok 7 ods. 4 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu a ktorý je podozrivý zo spáchania činu, ktorý sa podľa vnútroštátneho práva potrestá ako trestný čin, alebo bola za takýto čin odsúdený v trestnom konaní, môžu byť ďalšie skutočnosti, ako sú povaha a závažnosť tohto činu, čas, ktorý uplynul od jeho spáchania, ako aj okolnosť, že tento štátny príslušník bol v čase, keď opúšťal územie tohto členského štátu, zadržaný vnútroštátnymi orgánmi, relevantné v rámci posúdenia toho, či uvedený štátny príslušník predstavuje riziko pre verejný poriadok v zmysle tohto ustanovenia. V rámci tohto posúdenia je prípadne tiež relevantná každá skutočnosť, ktorá sa týka vierohodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu, ktoré sa dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vytýka.
3.
Článok 7 ods. 4 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že využitie možnosti, ktorú toto ustanovenie ponúka, a to neposkytnúť lehotu na dobrovoľný odchod v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny predstavuje riziko pre verejný poriadok, si nevyžaduje nové preskúmanie skutočností, ktoré už boli skúmané na účely konštatovania existencie tohto rizika. Akákoľvek právna úprava a prax členského štátu v danej oblasti však musí zaručiť, aby sa na individuálnom základe overilo, či je absencia takejto lehoty zlučiteľná so základnými právami tohto štátneho príslušníka.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 9, 11.1.2014.
Full & Egal Universal Law Academy