25.5.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 147/13
Odvolanie podané 15. marca 2013: Versalis SpA, Eni SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 13. decembra 2012 vo veci T-103/08, Versalis SpA, predtým Polimeri Europa SpA, a Eni SpA/Komisia
(Vec C-123/13 P)
2013/C 147/23
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľky: Versalis SpA, Eni SpA (v zastúpení M. Siragusa, G. M. Roberti, F. Moretti, I. Perego, F. Cannizzaro, A. Bardanzellu, D. Durante a V. Laroccia, avvocati)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvlateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie vydaný 13. decembra 2012 v rozsahu, v akom bola zamietnutá spoločná žaloba Versalis a Eni a v dôsledku toho:
—
zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne rozhodnutie Európskej komisie z 5. decembra 2007 o konaní na základe článku 81 ES a článku 53 Dohody o EHP, vec COMP/F/38.629 — chloroprénová guma,
—
zrušil alebo prinajmenšom znížil pokutu uloženú spoločnostiam Versalis a Eni rozhodnutím Komisie.
Subsidiárne, aby
—
zrušil v celom rozsahu alebo čiastočne rozsudok v rozsahu, v akom bola zamietnutá žaloba Versalis a Eni vo veci T-103/08 a vrátil vec Všeobecnému súdu, aby vo veci samej rozhodol v súlade s tým, čo uvedie Súdny dvor,
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, výdavkov a odmien súvisiacich s týmto štádiom konania a s vecou T-103/08 pred Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania proti rozsudku Všeobecného súdu Versalis a Eni po prvé uvádzajú, že Všeobecný súd sa v rozpore s článkom 101 ZFEÚ odklonil od relevantnej európskej judikatúry, keď materskej spoločnosti Eni pripísal porušenie, ktorého sa kontrolované spoločnosti údajne dopustili v odvetví chloroprénovej gumy a najmä v súvislosti s povinnosťami analýzy a odôvodnenia, ktoré sa mali uplatniť v rámci posúdenia dôkazných prostriedkov prijatých na vyvrátenie domnienky skutočného výkonu rozhodujúceho vplyvu, čím boli porušené aj základné zásady zákonnosti a zosobnenia protikartelovej zodpovednosti, prezumpcie neviny a práva na obhajobu, ako aj obmedzenej zodpovednosti obchodných spoločností.
Po druhé, Všeobecný súd nesprávne uplatnil relevantnú európsku judikatúru, keď spoločnosti Versalis pripísal porušenie, ktorého sa dopustila Syndial S.p.A. a nedostatočne odôvodnil odmietnutie ich výhrad uvedených v prvostupňovom konaní.
V rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že nesprávne a nekonzistentne uplatnil zásady judikatúry v oblasti presného odstupňovania kartelu a porušil zásadu in dubbio pro reo tým, že sa domnieval, že EniChem S.p.A. sa zúčastnila stretnutí 12. a 13. júna 1993 vo Florencii a že stretnutia, ktoré sa uskutočnili v roku 2002, na ktorých sa zúčastnila Versalis, boli protisúťažnej povahy. V dôsledku toho Všeobecný súd uskutočnil nielen nesprávne hodnotenie, ale tiež neuskutočnil súdne preskúmanie veci samej, keďže uviedol, že títo účastníci konania boli účastníkmi kartelu počas jeho celého trvania (t. j. od mája 1993 do mája 2002).
Všeobecný súd navyše porušil právo Európskej únie tým, že neuviedol závažné pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia pri určení základnej čiastky pokuty v zmysle usmernení pre výpočet pokút.
Právo európskej únie porušil tiež tým, že čiastočne potvrdil, že na Versalis sa uplatňuje priťažujúca okolnosť opakovaného porušenia, a okrem toho nedostatočne odôvodnil svoj záver v tejto otázke; subsidiárne, Všeobecný súd pochybil pri stanovení percenta zníženia zvýšenej pokuty a potvrdení solidárnej zodpovednosti Eni za zaplatenie pokuty vrátane časti súvisiacej s opakovaným porušením.
Podľa odvolateliek Všeobecný súd následne zjavne nesprávne uplatnil článok 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1) pri určení najvyššej sumy pokuty a pochybil, keď neuskutočnil úplné súdne preskúmanie v súvislosti s uplatňovaním oznámenia Komisie o zhovievavosti. Všeobecný súd tiež neuviedol, že Komisia porušila zásady spravodlivosti, rovnosti zaobchádzania a legitímnej dôvery, pričom im jednak odoprel možnosť brániť sa rovnakými zbraňami ako ostatné podniky, aby dosiahli zníženie pokuty, a jednak sa domnieval, že ich spolupráca neodôvodňuje zníženie pokuty v zmysle uvedeného oznámenia, ako aj usmernení.
Žalobkyne napokon tvrdia, že Všeobecný súd nepreskúmal z vecnej stránky posúdenie Komisie v súvislosti so stanovením konečnej pokuty.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
Full & Egal Universal Law Academy