25.5.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 147/15
Odvolanie podané 18. marca 2013: Cooperativa Mare Azzurro Socialpesca Soc. coop. arl, predtým Cooperativa Mare Azzurro Soc. coop. rl a Cooperativa vongolari Sottomarina Lido Soc. coop. rl proti uzneseniu Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 22. januára 2013 vo veci T-218/00, Cooperativa Mare Azzurro/Komisia
(Vec C-136/13 P)
2013/C 147/25
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľky: Cooperativa Mare Azzurro Socialpesca Soc. coop. arl, predtým Cooperativa Mare Azzurro Soc. coop. rl a Cooperativa vongolari Sottomarina Lido Soc. coop. rl (v zastúpení: A. Vianello, A. Bortoluzzi a A. Veronese, avvocati)
Ďalší účastníci konania: Ghezzo Giovanni & C. Snc di Ghezzo Maurizio & C., Európska komisia
Návrhy odvolateliek
—
zrušiť alebo zmeniť uznesenie Všeobecného súdu z 22. januára 2013, oznámené odvolateľkám 23. januára 2013, vo veci T-218/00, ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu podanú Cooperativa Mareazzurro Soc. Coop. a r.l. a i. proti Komisii o zrušenie rozhodnutia Komisie 2000/394/ES z 25. novembra 1999 o pomoci v prospech podnikov nachádzajúcich sa na území Benátok a Chioggia, stanovenej zákonmi č. 30/1997 a 206/1995 o znížení odvodov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. ES L 150, 2000, s. 50),
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú nesprávne právne posúdenia pri uplatňovaní zásad, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“, pokiaľ ide jednak o povinnosť odôvodnenia rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci a jednak o rozdelenie dôkazného bremena v súvislosti s podmienkami podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
V uznesení, ktoré je predmetom tohto odvolania, Všeobecný súd údajne nerešpektoval rozhodnutie Súdneho dvora v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“ z 9. júna 2011, ktoré uvádza, že rozhodnutie Komisie musí obsahovať všetky skutočnosti podstatné na svoje vykonanie vnútroštátnymi orgánmi. Hoci rozhodnutie neobsahovalo skutočnosti podstatné na jeho vykonanie vnútroštátnymi orgánmi, Všeobecný súd údajne nezistil nijaké pochybenie pri metóde, ktorú si osvojila Komisia pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie.
Pokiaľ ide o podstatu zásad vymáhania pomoci, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“, členskému štátu — nie príjemcovi — prislúcha, aby podľa okolností prípadu preukázal existenciu podmienok podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V danom prípade však Komisia v napadnutom rozhodnutí nespresnila „podrobnosti“ takéhoto preverenia, v dôsledku čoho Talianska republika v rámci vymáhania vzhľadom na to, že nepoznala podstatné skutočnosti v súvislosti s preukázaním, že poskytnutá pomoc predstavuje pre príjemcov štátnu pomoc, zákonom č. 228 z 24. decembra 2012 (článok 1 ods. 351 a nasledujúce) údajne rozhodla o prenesení dôkazného bremena v rozpore s tým, čo bolo uvedené v judikatúre Spoločenstva. Podľa talianskeho zákonodarcu predovšetkým neprislúcha štátu, ale každému podniku, ktorý je príjemcom pomoci poskytnutej vo forme oslobodenia od odvodov na sociálne zabezpečenie, aby preukázal, že sporné výhody neskresľujú hospodársku súťaž ani nemajú vplyv na obchodovanie v rámci Spoločenstva, pričom ak sa tak nestane, predpokladá sa skreslenie hospodárskej súťaže a ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi. To všetko je údajne zjavne v rozpore so zásadami uvedenými v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“.
Full & Egal Universal Law Academy