20.7.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 207/12
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Teleklagenævnet (Dánsko) 25. apríla 2013 — TDC A/S/Erhvervsstyrelsen
(Vec C-222/13)
2013/C 207/22
Jazyk konania: dánčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Teleklagenævnet
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľka: TDC A/S
Odporca: Erhvervsstyrelsen
Prejudiciálne otázky
1.
Bráni smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (1), vrátane jej článku 32, členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, ktoré nedovoľujú podniku, aby uplatnil voči členskému štátu samostatný nárok na náhradu čistých nákladov na poskytovanie doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II tejto smernice, ak zisk podniku z iných služieb, na ktoré sa vzťahujú záväzky univerzálnej služby podniku podľa kapitoly II tejto smernice, prevyšuje stratu súvisiacu s poskytovaním doplnkových povinných služieb?
2.
Bráni smernica univerzálnej služby členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, ktoré dovoľujú podnikom, aby uplatnili voči členskému štátu len nárok na náhradu čistých nákladov na poskytovanie doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II tejto smernice, ak čisté náklady predstavujú pre podniky neprimeranú záťaž?
3.
V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, môže členský štát rozhodnúť, že s poskytovaním doplnkových povinných služieb, na ktoré sa nevzťahuje kapitola II tejto smernice, nie je spojená neprimeraná záťaž, ak podnik ako celok dosiahol zisk z poskytovania všetkých týchto služieb, pokiaľ tento podnik má záväzok univerzálnej služby, vrátane poskytovania služieb, ktoré by podnik poskytoval, aj keby nemal záväzok univerzálnej služby?
4.
Bráni smernica univerzálnej služby členskému štátu v tom, aby stanovil pravidlá, podľa ktorých sa čisté náklady určitého podniku spojené s poskytovaním univerzálnej služby podľa kapitoly II tejto smernice majú vypočítať na základe všetkých výnosov a nákladov spojených s poskytovaním predmetnej služby, vrátane tých výnosov a nákladov, ktoré by podnik mal, aj keby nemal záväzok univerzálnej služby?
5.
Závisia odpovede na prvú až štvrtú otázku od toho, či sa má doplnková povinná služba poskytovať v Grónsku, ktoré je podľa prílohy II ZFEÚ zámorskou krajinou alebo územím, ak dánske orgány uložia povinnosť podniku so sídlom v Dánsku a podnik nevykonáva v Grónsku inú činnosť?
6.
Aký je význam článku 107 ods. 1 ZFEÚ, článku 108 ods. 3 ZFEÚ a rozhodnutia Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 ZFEÚ na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2) pre odpovede na prvú až piatu otázku?
7.
Aký je význam zásady minimálneho narušenia hospodárskej súťaže zakotvenej okrem iného v článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 2 a odôvodneniach 4, 18, 23 a 26 a časti B prílohy IV smernice univerzálnej služby pre odpovede na prvú až piatu otázku?
8.
Ak ustanovenia smernice univerzálnej služby bránia takým vnútroštátnym systémom, aké sú uvedené v prvej, druhej a štvrtej otázke, majú tieto ustanovenia alebo obmedzenia priamy účinok?
(1) Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367.
(2) Ú. v. EÚ L 7, 2012, s. 3.
Full & Egal Universal Law Academy