20.7.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 207/25
Odvolanie podané 2. mája 2013: Manutencoop Soc. coop., pôvodne Manutencoop Soc. coop. arl a Astrocoop Universale Pulizie, Manutenzioni e Trasporti Soc. coop. rl proti uzneseniu Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. februára 2013 vo veciach T-278/00 až T-280/00, T-282/00 až T-286/00 a T-288/00 až T-295/00, Albergo Quattro Fontane a i./Komisia
(Vec C-246/13 P)
2013/C 207/39
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľky: Manutencoop Soc. coop., pôvodne Manutencoop Soc. coop. arl a Astrocoop Universale Pulizie, Manutenzioni e Trasporti Soc. coop. rl (v zastúpení: A. Vianello, A. Bortoluzzi a A. Veronese, advokáti)
Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Comitato „Venezia vuole vivere“
Návrhy odvolateliek
—
zrušiť alebo zmeniť uznesene Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. januára 2013, oznámené 25. februára 2013, vydané vo veciach T-280/00 a T-285/00,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolateľky dva odvolacie dôvody.
Po prvé uznesenie Všeobecného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“ s ohľadom na povinnosť uviesť odôvodnenie rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci. Konkrétne, Všeobecný súd nerozhodol v súlade s výrokom Súdneho dvora v rozsahu, v akom uvádza, že rozhodnutie Komisie „musí obsahovať všetky základné prvky na jeho vykonanie vnútroštátnymi orgánmi“. Aj napriek tomu, že rozhodnutie neobsahuje základné prvky na jeho vykonanie vnútroštátnymi orgánmi, Všeobecný súd nekonštatoval nijaké nedostatky v metóde uplatnenej Komisiou v spornom rozhodnutí, a preto sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.
Po druhé uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku „Comitato Venezia vuole vivere“ s ohľadom na rozloženie dôkazného bremena, pokiaľ ide o podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na základe zásad stanovených Súdnym dvorom je úlohou v rámci vymáhania pomoci členského štátu — a teda nie jednotlivého príjemcu — v každom jednotlivom prípade preukázať, že sú splnené podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V prejednávanej veci však Komisia v napadnutom rozhodnutí nespresnila „spôsoby“ takéhoto overenia. Vzhľadom teda na to, že Talianska republika nemala v rámci vymáhania pomoci k dispozícii základné prvky na účely preukázania, či poskytnuté výhody predstavujú štátnu pomoc v prospech príjemcov, obrátila dôkazné bremeno tak, že od jednotlivých podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci poskytnutej vo forme zľavy, požaduje, aby preukázali, že dané výhody nenarušujú hospodársku súťaž alebo neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi. Pri neexistencii takéhoto dôkazu platí domnienka, že poskytnutá výhoda mohla narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.
Full & Egal Universal Law Academy