20.7.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 207/31
Odvolanie podané 16. mája 2013: Ruse Indăstri AD proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. marca 2013 vo veci T-489/11, Ruse Indăstri AD/Európska komisia
(Vec C-271/13 P)
2013/C 207/52
Jazyk konania: bulharčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Ruse Indăstri AD (v zastúpení: A. Angelov, S. Panov, advokáti)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2013 vo veci T-489/11,
—
rozhodol vo veci s konečnou platnosťou a zrušil články 2, 3, 4 a 5 rozhodnutia Európskej komisie z 13. júla 2011 C-12/10 a N 389/09 o štátnej pomoci priznanej v prospech spoločnosti Ruse Indăstri AD,
—
subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné rozhodnutie,
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na odôvodnenie svojho odvolania odvolateľka uvádza tieto odvolacie dôvody:
1.
Prvý odvolací dôvod: Porušenie procesných ustanovení, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú záujmy odvolateľky
i)
Všeobecný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku nevyjadril k otázkam položeným účastníkom konania formou opatrenia na zabezpečenie riadneho priebehu konania, ani k ich stanoviskám v tejto súvislosti.
ii)
Vyššie uvedené predstavuje podstatnú procesnú vadu, ktorá patrí do pôsobnosti článku 58 Štatútu Súdneho dvora, keďže Všeobecný súd bol povinný zaoberať sa so všetkými vznesenými návrhmi, námietkami a tvrdeniami účastníkov konania.
2.
Druhý odvolací dôvod: Porušenie práva únie Všeobecným súdom
i)
Všeobecný súd uplatnil článok 107 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (1) v rozpore s právom tým, že vychádzal z toho, že ide o novú pomoc v prospech spoločnosti Ruse Indăstri AD.
ii)
Všeobecný súd vydal svoj rozsudok za porušenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže nesprávne vychádzal z toho, že štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom Únie a že skresľuje hospodársku súťaž, a že okolnosť, že štát nepožadoval vrátenie dlhu, predstavuje pre uvedenú spoločnosť výhodu.
iii)
Rozsudok Všeobecného súdu nezodpovedá článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 296 ZFEÚ, keďže komora uplatnila z právneho hľadiska nesprávny predpoklad pri svojom posúdení vykonanom v súvislosti s kritériami zvolenými Európskou komisiou pre súkromného veriteľa. Európska komisia vo svojom rozhodnutí nepodložila svoje závery v súvislosti s kritériom súkromného veriteľa analýzou a ekonomickými dôvodmi, v dôsledku čoho pre Všeobecný súd neexistoval právny základ, aby súhlasil s jej tvrdeniami.
iv)
Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 a článok 296 ZFEÚ, pretože Európska komisia mala v rozhodnutí uviesť sumu štátnej pomoci podliehajúcu vráteniu aj s úrokmi, pričom Európska komisia mala pre tieto úroky stanoviť primeranú sadzbu, čo neurobila — to znamená, že právny akt Európskej komisie nie je odôvodnený.
(1) Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.
Full & Egal Universal Law Academy