12.10.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 298/3
Odvolanie podané 22. júla 2013: Reber Holding GmbH & Co. KG proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) zo 16. mája 2013 vo veci T-530/10, Reber Holding GmbH & Co. KG/Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory)
(Vec C-414/13)
2013/C 298/05
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Reber Holding GmbH & Co. KG (v zastúpení: O. Spuher, M. Geitz, Rechtsanwälte)
Ďalší účastníci konania: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), Anna Klusmeier
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 16. mája 2013 vo veci T-530/10 a rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 14. septembra 2010 vo veci R 363/2008-4,
—
subsidiárne zrušil vyššie uvedený rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu,
—
zaviazal odporkyňu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka vo svojom odvolaní uvádza porušenie hmotného práva Únie v spojení s neúplným preskúmaním a posúdením základných skutočností. Všeobecný súd v celom rozsahu neposúdil základné skutočnosti, ktoré mu boli predložené. Ide teda o nesprávne právne posúdenie (rozsudok Súdneho dvora z 24. septembra 2010, Becker/Harman International Industries, C-51/09 (1)). Toto nesprávne právne posúdenie možno pred Súdnym dvorom uplatniť prostredníctvom odvolania (pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. júna 2010, Union Investment Privatfonds/UniCredito Italiano, C-317/10 P (2)).
Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku domnieva, že predložené čestné vyhlásenie neodkazuje na ďalšie predložené dôkazy. Toto konštatovanie je nesprávne. Z čestného vyhlásenia jednoznačne vyplýva, že sa v ňom odkazuje na ďalšie dôkazy, ktoré sú súčasťou prílohy. Všeobecný súd teda predložené čestné vyhlásenie nepreskúmal a neposúdil v celom rozsahu. Ide preto o nesprávne právne posúdenie napadnutého rozsudku, ktoré možno v odvolacom konaní napadnúť odvolaním.
V prípade, že by Všeobecný súd predložené dôkazy preskúmal a posúdil v celom rozsahu, musel by vychádzať z riadneho používania oboch ochranných známok, ktoré sú predmetom námietky, podľa článku 42 ods. 2 prvej vety v spojení s odsekom 3 nariadenia (ES) č. 40/94 (3). V dôsledku toho je napadnutý rozsudok aj v rozpore s článkom 42 ods. 2 prvej vety v spojení s odsekom 3 nariadenia (ES) č. 40/94.
Napadnutý rozsudok je navyše v rozpore s článkom 15 ods. 1 a ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 40/94. Všeobecný súd sa totiž právne nesprávne domnieva, že odvolateľka ochrannú známku č. 1151678 „W. Amadeus Mozart“, ktorá je predmetom námietky, riadne nepoužívala.
(1) Zb. s. I-5805.
(2) Zb. 2011 s. I-5471.
(3) Nariadenie Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).
Full & Egal Universal Law Academy