16.11.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 336/8
Odvolanie podané 27. augusta 2013: Industries Chimiques du Fluor (ICF) proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 18. júna 2013 vo veci T-406/08, ICF/Komisia
(Vec C-467/13 P)
2013/C 336/18
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Industries Chimiques du Fluor (ICF) (v zastúpení: P. Wytinck, D. Gillet, advokáti)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 18. júna 2013 vydaný vo veci T-406/08, Industries Chimiques du Fluor (ICF)/Európska komisia, a pokiaľ Súdny dvor zastáva názor, že má k dispozícii všetky informácie nevyhnutné na to, aby sám vydal konečné rozhodnutie vo veci samej, zrušiť pokutu vo výške 1 700 000 eur, ktorá bola uložená ICF v napadnutom rozhodnutí, alebo aspoň výšku tejto pokuty znížiť,
—
subsidiárne zrušiť rozsudok Všeobecného súdu a vrátiť vec Všeobecnému súdu,
—
zaviazať Komisiu na náhradu všetkých trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody.
V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, alebo prinajmenšom vecnej nesprávnosti v skutkových zisteniach alebo skreslenia pri posúdení týchto skutkových zistení, keď rozhodol, že skutočnosť, že Komisia založila napadnuté rozhodnutie na dokumentoch, ktoré neboli uvedené v oznámení o výhradách, nie je porušením práva na obhajobu a článku 27 nariadenia (ES) č. 1/2003 (1).
Odvolateľka rovnako zastáva názor, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že skutočnosť, že Komisia znížila počet účastníkov porušenia medzi oznámením o výhradách a prijatím napadnutého rozhodnutia, nepoškodila záujmy odvolateľky, ani neporušila jej právo na obhajobu, keďže odvolateľka sa nemohla k tomu zníženiu pred prijatím napadnutého rozhodnutia vyjadriť.
V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že porušil článok 23 nariadenia (ES) č. 1/2003. Všeobecný súd totiž nesprávne vyložil bod 18 usmernení k metóde stanovenia pokút, keď slovné spojenie „celkový objem predaja tovaru alebo služieb súvisiacich s porušením“ vyložil tak, že zahŕňa iba celkovú hodnotu predaja podnikov podieľajúcich sa na porušení a nie celkovú hodnotu predaja na tomto trhu.
Odvolateľka Všeobecnému súdu tiež vytýka, že porušil povinnosť odôvodnenia, keď relevantným a dostatočným spôsobom neodpovedal na jej argumentáciu, podľa ktorej sa Komisia v oblasti stanovenia výšky pokuty odchýlila od svojej rozhodovacej praxe.
V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľka zastáva názor, že konanie pred Všeobecným súdom je neprimerane dlhé, a teda je v rozpore s článkom 47 Charty základných práv, pričom podľa nej ide o jednoduchú vec, ktorá zahŕňa len niekoľko dokumentov. V dôsledku toho sa odvolateľka na základe judikatúry Baustahlgeweb/Komisia (2) domáha zníženia pokuty, ktorá jej bola uložená.
Odvolateľka nakoniec Všeobecnému súdu vytýka, že porušil článok 31 nariadenia (ES) č. 1/2003. Všeobecný súd totiž nesprávne vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc, keď sám neposúdil a nevysvetlil, prečo bola uložená pokuta v prejednávanej veci odôvodnená. Odvolateľka v tejto súvislosti zastáva názor, že Všeobecný súd neodpovedal na jednotlivé tvrdenia, ktoré uviedla v konaní pred Všeobecným súdom.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
(2) Rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, Zb. s. I-8417).
Full & Egal Universal Law Academy