23.11.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 344/51
Žaloba podaná 23. septembra 2013 — Estónska republika/Európsky parlament a Rada Európskej únie
(Vec C-508/13)
2013/C 344/89
Jazyk konania: estónčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Estónska republika (v zastúpení: K. Kraavi-Käerdi, splnomocnený zástupca)
Žalovaní: Európsky parlament a Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
Estónska republika navrhuje:
—
zrušiť článok 4 ods. 6 a 8, článok 16 ods. 3 a článok 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (1) z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, z dôvodu porušenia Zmlúv alebo právnych predpisov, ktorými sa Zmluvy vykonávajú, keďže podľa jej názoru nie sú uvedené ustanovenia v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity. Pri prijímaní týchto ustanovení zároveň došlo k porušeniu povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, t. j. podstatnej formálnej náležitosti v zmysle článku 263 ZFEÚ. Estónska republika teda navrhuje, aby Súdny dvor zrušil časť vety „a požiadavka na zverejňovanie je ustanovená vo vnútroštátnych daňových predpisoch striktne na účely výberu daní“ uvedenú v článku 4 ods. 6, časť vety „požadované vo vnútroštátnych daňových predpisoch, ako sa uvádza v odseku 6“ obsiahnutú v článku 4 ods. 8, ako aj celý odsek 3 v článku 16 a celý odsek 3 v článku 6. V prípade, že by sa Súdny dvor domnieval, že citované ustanovenia nemožno považovať za samostatné a nemožno ich oddeliť od ostatného textu smernice bez jeho zmeny a že zrušenie týchto ustanovení by mohlo narušiť všeobecný systém smernice, Estónska republika navrhuje zrušenie celej smernice na tom istom základe a z tých istých dôvodov,
—
zaviazať Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Estónska republika sa svojou žalobou o neplatnosť domáha zrušenia niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (ďalej len „smernica“), subsidiárne navrhuje zrušiť smernicu ako celok.
2.
Žaloba bola podaná na základe článku 263 ods. 1 ZFEÚ a jej cieľom je dosiahnuť zrušenie formulácie „a požiadavka na zverejňovanie je ustanovená vo vnútroštátnych daňových predpisoch striktne na účely výberu daní“ uvedenej v článku 4 ods. 6, formulácie „požadované vo vnútroštátnych daňových predpisoch, ako sa uvádza v odseku 6“ obsiahnutej v článku 4 ods. 8, ako aj zrušenie článku 16 ods. 3 a článku 6 ods. 3 prípadne subsidiárne zrušenie celej smernice z dôvodu porušenia podstatnej formálnej náležitosti a porušenia Zmlúv alebo právnych predpisov, ktorými sa Zmluvy vykonávajú.
3.
Porušenie podstatnej formálnej náležitosti spočíva v tom, že pri prijatí smernice nebola dodržaná povinnosť odôvodnenia zakotvená v článku 296 ZFEÚ. Porušenie Zmlúv alebo právnych predpisov, ktorými sa Zmluvy vykonávajú, spočíva v porušení zásad proporcionality a subsidiarity.
4.
Prostredníctvom opatrení maximálnej harmonizácie uvedených v článku 4 ods. 6 v spojení s odsekom 8 a článkom 16 ods. 3 nemožno dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi dvomi cieľmi smernice — zlepšiť zrozumiteľnosť a aj porovnateľnosť závierok a znížiť administratívne zaťaženie malých a stredných podnikov. Prijaté opatrenia teda nie sú vhodné na dosiahnutie vytýčeného legitímneho cieľa.
5.
Hlavný cieľ smernice — zlepšiť zrozumiteľnosť a aj porovnateľnosť závierok — nemožno dosiahnuť prostredníctvom prijatých opatrení, lebo pri vypracovaní návrhu smernice nebola primerane zohľadnená podniková štruktúra v rôznych členských štátoch. Prebratie smernice do právneho poriadku členského štátu by viedlo k tomu, že 97,9 % podnikov, na ktoré pripadá viac než polovica obratu v národnom hospodárstve, by bolo oslobodených od značnej časti povinností pri vypracovaní účtovných závierok — čo by neviedlo k dosiahnutiu cieľa zlepšenia zrozumiteľnosti a porovnateľnosti závierok v rámci celej Únie.
6.
Hlavný cieľ smernice — znížiť administratívne zaťaženie — nie je možné dosiahnuť prijatými prostriedkami, lebo pri vypracovaní návrhu smernice sa nezohľadnilo zníženie administratívneho zaťaženia, ktoré už bolo v členskom štáte dosiahnuté iným spôsobom ako znížením rozsahu povinností pri vypracovaní účtovných závierok; tento cieľ nemožno dosiahnuť aj vzhľadom na skutočnosť, že informácie, ktoré sa doteraz získavali od podnikov pri vypracovaní účtovných závierok a ktoré už nemožno podľa článku 4 ods. 6 požadovať v takej forme ako predtým, naďalej sú potrebnými informáciami tak pre samotné súkromné podniky, ako aj pre verejný sektor. V budúcnosti by bolo nutné získavať a uverejňovať dodatočné informácie inou cestou, čím by dochádzalo k administratívnemu zaťaženiu na inom mieste a spomínané zaťaženie by mohlo byť eventuálne ešte vyššie.
7.
Zásada uprednostňovania obsahu pred formou uvedená v článku 6 ods. 1 písm. h) smernice je hlavnou zásadou smernice. Ak členské štáty podľa článku 6 ods. 3 smernice môžu upustiť od zásady uprednostňovania obsahu pred formou a ak pri prebratí ustanovení smernice túto možnosť aj využijú, nemožno na celom území Únie dosiahnuť cieľ zlepšenia porovnateľnosti, zrozumiteľnosti a dôvery verejnosti. V dôsledku toho prijaté opatrenie nie je v súlade so zásadou proporcionality.
8.
Vzhľadom na skutočnosť, že opatrenia uvedené v článku 4 ods. 6 a 8 a článku 16 ods. 3 smernice by nemuseli nutne viesť k zlepšeniu zrozumiteľnosti a porovnateľnosti účtovných závierok v rámci Únie a prijaté opatrenia by v členskom štáte namiesto zníženia administratívneho zaťaženia mohli viesť aj k zvýšeniu zaťaženia na inom mieste, nie sú tieto opatrenia vhodné na lepšie dosiahnutie cieľov na úrovni Únie. V dôsledku toho citované ustanovenia nie sú v súlade so zásadou subsidiarity.
(1) Ú. v. EÚ L 182, s 19.
Full & Egal Universal Law Academy