8.3.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 71/5
Odvolanie podané 26. novembra 2013: ClientEarth proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 13. septembra 2013 vo veci T-111/11, ClientEarth/Komisia
(Vec C-612/13 P)
2014/C 71/08
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: ClientEarth (v zastúpení: P. Kirch, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2013 vo veci T-111/11,
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania tri dôvody.
1.
Prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri výklade pojmu „vyšetrovanie“ a spojenia „porušila ochrana … účelu … vyšetrovania“ uvedených v tretej zarážke článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 (1).
Všeobecný súd sa dopustil chyby, keď kategoricky vyhlásil, že „sporné štúdie patria do rámca vyšetrovacích činností Komisie v zmysle článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001“.
Podľa prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu pojmu „vyšetrovanie“.
Druhá časť tohto odvolacieho dôvodu: Aj keby sa pripustilo, že išlo o vyšetrovanie, Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vyložil pojem „porušila“. Všeobecný súd spojil význam slova zverejniť s významom porušiť bez toho, aby konkrétne preukázal, akým spôsobom by zverejnenie presne porušilo „účel“ vyšetrovaní.
2.
Druhým odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď porušil článok 4 ods. 1, 2 a 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (2).
Tento odvolací dôvod sa delí na päť tvrdení. Po prvé Všeobecný súd sa dopustil chyby, keď článok 4 ods. 4 písm. c) Aarhuského dohovoru vyložil reštriktívne. Po druhé Všeobecný súd nesprávne uplatnil predmetné opatrenie s ohľadom na Aarhuský dohovor. Po tretie Všeobecný súd porušil svoju povinnosť vykladať Aarhuský dohovor v súlade s medzinárodným obyčajovým právom. Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil chyby, keď odmietol, že by článok 4 a článok 4 ods. 4 písm. c) Aarhuského dohovoru mali priamu uplatniteľnosť. Napokon sa Všeobecný súd dopustil pochybenia pri uplatnení práva, keď pripustil výnimku z uplatnenia Aarhuského dohovoru, ktorá sa zakladala na „osobitostiach“ Európskej únie.
3.
Tretím odvolacím dôvodom tvrdí, že Všeobecný súd porušil článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 (3), ako aj článok 4 ods. 2 in fine a článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietol uznať existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení, len na základe posúdenia tvrdení predložených žalobkyňou. Tento prístup je v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 1049/2001, ako aj príslušnej judikatúry. Tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti predložila žalobkyňa, nemôžu samy osebe predstavovať dôvod, pre ktorý by existencia prevažujúceho verejného záujmu bola popretá, pretože dôkazné bremeno na preukázaní prevažujúcich okolností nespočíva na žalobkyni. Uvedenie do rovnováhy jednotlivých záujmov v súvislosti so zverejnením musí vykonať príslušná inštitúcia.
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).
(2) 2005/370/ES: Rozhodnutie zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Ú. v. EÚ L 124, s. 1).
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, s. 13).
Full & Egal Universal Law Academy