25.8.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 282/34
Rozsudok Všeobecného súdu z 3. júla 2014 – Sorinet Commercial Trust Bankers/Rada
(Vec T-157/13) (1)
((„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté voči Iránu s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní - Zmrazenie finančných prostriedkov - Žaloba o neplatnosť - Lehota na podanie žaloby - Lehota na prispôsobenie návrhov - Prípustnosť - Povinnosť odôvodnenia - Nesprávne posúdenie - Úprava časových účinkov zrušenia“))
2014/C 282/44
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Sorinet Commercial Trust Bankers Ltd (Kish Island, Irán) (v zastúpení: L. Defalque a C. Malherbe, advokáti)
Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: A. De Elera, M. Bishop a A. Vitro, splnomocnení zástupcovia)
Predmet veci
Návrh na zrušenie jednak rozhodnutia Rady 2012/829/SZBP z 21. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 356, s. 71) v rozsahu, v akom bolo týmto rozhodnutím meno žalobcu zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39), ako aj vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1264/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 356, s. 55) v rozsahu, v akom bolo týmto vykonávacím nariadením meno žalobcu zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe IX nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1), a jednak rozhodnutia Rady 2013/270/SZBP zo 6. júna 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 156, s. 10) v rozsahu, v akom bolo týmto rozhodnutím ponechané meno žalobcu na zozname uvedenom v prílohe II rozhodnutia 2010/413, ako aj vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 522/2013 zo 6. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 156, s. 3) v rozsahu, v akom bolo týmto vykonávacím nariadením ponechané meno žalobcu na zozname uvedenom v prílohe IX nariadenia č. 267/2012
Výrok rozsudku
1.
Rozhodnutie Rady 2012/829/SZBP z 21. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, sa zrušuje v rozsahu, v akom bolo týmto rozhodnutím zaradené meno žalobcu do prílohy II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP.
2.
Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1264/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, sa zrušuje v rozsahu, v akom bolo týmto vykonávacím nariadením zaradené meno žalobcu do prílohy IX nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010.
3.
Rozhodnutie Rady 2013/270/SZBP zo 6. júna 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, sa zrušuje v rozsahu, v akom bolo týmto rozhodnutím ponechané meno žalobcu v prílohe II rozhodnutia 2010/413.
4.
Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 522/2013 zo 6. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, sa zrušuje v rozsahu, v akom bolo týmto vykonávacím nariadením ponechané meno žalobcu v prílohe IX nariadenia č. 267/2012.
5.
Účinky prílohy II rozhodnutia 2010/413 zmeneného a doplneného rozhodnutím 2013/270 a prílohy IX nariadenia 267/2012 zmeneného a doplneného vykonávacím nariadením č. 522/2013 zostávajú voči žalobcovi ponechané do doby, kým uplynie lehota na podanie odvolania uvedená v článku 56 prvom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, alebo, ak bude v tejto lehote podané odvolanie, do dňa jeho zamietnutia.
6.
Rada Európskej únie znáša okrem svojich vlastných trov konania aj trovy konania, ktoré vynaložil žalobca.
(1) Ú. v. EÚ C 147, 25.5.2013.
Full & Egal Universal Law Academy