20.7.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 207/44
Žaloba podaná 21. mája 2013 — Taliansko/Komisia
(Vec T-268/13)
2013/C 207/75
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: S. Fiorentino, avvocato dello Stato, G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie C(2013) 1264 final zo 7. marca 2013, oznámené 11. marca 2013, z dôvodov uvedených v troch žalobných dôvodoch,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Touto žalobou talianska vláda napáda rozhodnutie Európskej komisie C(2013) 1264 final zo 7. marca 2013, oznámené 11. marca 2013, ktorým Komisia vykonávajúc rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 2011, vydaný vo veci C-496/09, vyzvala Taliansku republiku, aby zaplatila sumu 16 533 000 eur ako penále.
Týmto rozsudkom Súdny dvor okrem iného uložil Talianskej republike, aby zaplatila Európskej komisii na účet „Vlastné zdroje Európskej únie“ penále vo výške násobku základnej sumy 30 miliónov eur a percentného podielu protiprávnej nezlučiteľnej pomoci, vypočítaného v pomere k celkovej sume, ktorá nebola doposiaľ vrátená k dátumu vyhlásenia tohto rozsudku, a to za každý polrok, v ktorom došlo k omeškaniu pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na dosiahnutie súladu s rozsudkom z 1. apríla 2004, vydaným vo veci C-99/02, Komisia/Taliansko.
Na podporu žaloby uvádza žalobkyňa tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 260 ods. 1 a článku 260 ods. 3 druhého pododseku ZFEÚ: porušenie rozsudku, ktorý je predmetom výkonu (rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 2011, vec C-496/09, Komisia/Taliansko), v dôsledku nesprávneho výkladu bodu tohto rozsudku, ktorý na účely výpočtu penále vychádza zo „súm, ktoré neboli doposiaľ vrátené ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku“.
—
Talianska vláda sa domnieva, že tento bod rozsudku, ktorým sa vykonáva predchádzajúci rozsudok, má byť vykladaný v tom zmysle, že je relevantný nie deň vyhlásenia rozsudku, ale deň, keď bola v konaní ukončená fáza predkladania dôkazov, to znamená okamih, keď sa skutkový stav, na ktorého základe Súdny dvor rozhodol o spore, vykryštalizoval. Talianska vláda sa totiž domnieva, že je potrebné na účely zníženia polročného penále zohľadniť vymáhanie, ktoré v priebehu veci — ale po tom, čo bolo ukončené dokazovanie — vykonala.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 260 ods. 1 a článku 260 ods. 3 druhého pododseku ZFEÚ: porušenie rozsudku, ktorý je predmetom výkonu, v dôsledku nesprávneho výkladu bodu tohto rozsudku, ktorý na účely výpočtu penále dlžného za každý polrok stanovuje, že sa nezohľadnia sumy pomoci, „ktoré ešte neboli vrátené alebo toto vrátenie nebolo na konci dotknutého obdobia preukázané“.
—
Talianska vláda sa domnieva, že tento bod rozsudku, ktorým sa vykonáva predchádzajúci rozsudok, sa má vykladať v tom zmysle, že je na účely takéhoto posúdenia relevantné predloženie dôkazu za referenčný polrok, a nie okolnosť, že bola s takým dôkazom oboznámená Komisia pred uplynutím tohto polroku. Talianska vláda sa totiž domnieva, že opačný výklad Európskej komisie — podľa ktorého má Talianska republika povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa výpočtu polročného penále do posledného dňa príslušného polroka, čím tak z výpočtu vylučuje sumy, ktoré boli vrátené v priebehu tohto obdobia, avšak boli Komisii oznámené až následne — je v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce a nie je odôvodnený účelom povinnosti uloženej Súdnym dvorom, čo má v skutočnosti za následok neprípustné skrátenie doby, ktorú majú k dispozícii talianske orgány na to, aby splnili uvedenú povinnosť a znížili tak výšku polročného penále.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 260 ods. 1 a článku 260 ods. 3 druhého pododseku ZFEÚ: porušenie rozsudku, ktorý je predmetom výkonu, čo sa týka pohľadávok voči podnikom, „ktoré uzavreli dohodu o vyrovnaní so svojimi veriteľmi“ alebo „voči nim bola uložená súdna správa“.
—
Rozhodnutie totiž neodpočítava od zostávajúcej pomoci splatnej ku dňu uplynutia referenčného polroka pohľadávky voči týmto podnikom, ktoré sú výsledkom súvisiacich konaní o platobnej neschopnosti, hoci podľa názoru talianskej vlády vynaložil tento členský štát všetku riadnu starostlivosť pri vymáhaní týchto pohľadávok, a preto mali byť vylúčené zo súm pomoci splatných na základe tohto rozsudku.
Full & Egal Universal Law Academy