27.7.2013
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 215/18
Žaloba podaná 4. júna 2013 — Miettinen/Rada
(Vec T-303/13)
2013/C 215/26
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Samuli Miettinen (Espoo, Fínsko) (v zastúpení: O. Brouwer, E. Raedts, advokáti, a A. Villette, solicitor)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Rady z 21. marca 2013, ktorým sa zamieta úplný prístup k dokumentu 15309/12 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 13; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ako bolo žalobcovi oznámené 25. marca 2013 v liste so značkou „04/c/01/13“ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
—
uložil Rade povinnosť nahradiť žalobcove trovy konania podľa článku 87 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vrátane trov konania každého vedľajšieho účastníka konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby uvádza žalobca dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 druhej zarážky a článku 4 ods. 3 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1049/2001, keďže napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom výklade a uplatnení týchto ustanovení, ktoré sa týkajú ochrany súdneho konania a právneho poradenstva a ochrany prebiehajúceho rozhodovacieho procesu, lebo
—
po prvé Rada nepreukázala, že sprístupnenie dokumentu 15309/12 znižuje schopnosť jej právnej služby obhajovať ju v budúcich súdnych konaniach a narúša legislatívny proces,
—
po druhé Rada nepreukázala, že dokument 15309/12 je osobitne citlivý a/alebo so širokou pôsobnosťou, čo by odôvodňovalo nepoužitie domnienky v prospech sprístupnenia právnych stanovísk v legislatívnom kontexte,
—
po tretie teória Rady o škode je čisto hypotetická. Je skutkovo i právne nedôvodná, keďže obsah rád nachádzajúcich sa v dokumente 15309/12, dohoda medzi členskými štátmi v súlade s analýzou právnej služby, bol verejný v čase prijatia napadnutého rozhodnutia a
—
po štvrté Rada nesprávne uplatnila test prevládajúceho verejného záujmu vo vzťahu k článku 4 ods. 3 prvému pododseku, keď zvažovala iba údajné riziká na svoj rozhodovací proces spojené so sprístupnením a nie pozitívne účinky takého sprístupnenia na okrem iného legitimitu rozhodovacieho procesu, a vôbec tento test neuplatnila vo vzťahu k článku 4 ods. 2 druhej zarážke.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, lebo Rada nesplnila svoju povinnosť uviesť dostatočné a primerané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Full & Egal Universal Law Academy