14.3.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 98/3
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 21. januára 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas – Litva) – „Eturas“ UAB a i./Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba
(Vec C-74/14) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Hospodárska súťaž - Kartely - Zosúladený postup - Cestovné kancelárie používajúce spoločný elektronický rezervačný systém - Automatické obmedzenie výšky zľavy dostupnej pre on-line rezervácie - Správa správcu systému oznamujúca dané obmedzenie - Konkludentný súhlas, ktorý možno kvalifikovať ako zosúladený postup - Podstatné znaky súhlasu a zosúladeného postupu - Hodnotenie dôkazov a požadovaná miera dokazovania - Procesná autonómia členských štátov - Zásada efektivity - Prezumpcia neviny))
(2016/C 098/03)
Jazyk konania: litovčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne:„Eturas“ UAB, „Freshtravel“ UAB, „Neoturas“ UAB, „AAA Wrislit“ UAB, „Visveta“ UAB, „Baltic Clipper“ UAB, „Guliverio kelionės“ UAB, „Baltic Tours Vilnius“ UAB, „Kelionių laikas“ UAB, „Vestekspress“ UAB, „Daigera“ UAB, „Ferona“ UAB, „Kelionių akademija“ UAB, „Travelonline Baltics“ UAB, „Kelionių gurmanai“ UAB, „Litamicus“ UAB, „Megaturas“ UAB, „TopTravel“ UAB, „Zigzag Travel“ UAB, „ZIP Travel“ UAB
Žalovaná: Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba
za účasti:„Aviaeuropa“ UAB, „Grand Voyage“ UAB, „Kalnų upė“ UAB, „Keliautojų klubas“ UAB, „Smaragdas travel“ UAB, „700LT“ UAB, „Aljus ir Ko“ UAB, „Gustus vitae“ UAB, „Tropikai“ UAB, „Vipauta“ UAB, „Vistus“ UAB
Výrok rozsudku
Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ správca elektronického informačného systému, ktorého účelom je umožniť cestovným kanceláriám predávať na ich internetových stránkach zájazdy v rámci jednotného rezervačného systému, zašle týmto hospodárskym subjektom prostredníctvom systému osobnej elektronickej pošty správu, ktorou im oznamuje, že zľavy na produkty predávané prostredníctvom uvedeného systému budú obmedzené a že po rozoslaní tohto oznámenia sa v systéme uskutočnia technické zmeny nevyhnutné na zavedenie uvedeného opatrenia, možno sa od okamihu, keď uvedené hospodárske subjekty mali vedomosť o oznámení zaslanom správcom systému, domnievať, že sa zúčastnili zosúladeného postupu v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ sa verejne nedištancovali od tohto postupu alebo ho neoznámili správnym orgánom, alebo nepredložili iné dôkazy na účely vyvrátenia tejto domnienky, ako napríklad dôkaz o systematickom uplatňovaní zľavy presahujúcej dotknuté obmedzenie.
Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby na základe vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa posudzovania dôkazov a požadovanej miery dokazovania preskúmal, či s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré sa mu predložili, môže zaslanie oznámenia, akým je oznámenie dotknuté v konaní vo veci samej, predstavovať dostačujúci dôkaz na účely preukázania, že jej príjemcovia poznali jeho obsah. Prezumpcia neviny bráni tomu, aby sa vnútroštátny súd domnieval, že samotné zaslanie tohto oznámenia môže predstavovať dôkaz dostačujúci na preukázanie, že jej príjemcovia nevyhnutne mali mať vedomosť o jeho obsahu.
(1) Ú. v. EÚ C 142, 12.5.2014.
Full & Egal Universal Law Academy