4.8.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 253/14
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 5. júna 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad – Bulharsko) – Bašir Mohaned Ali Mahdi
(Vec C-146/14 PPU) (1)
((Vízová, azylová, prisťahovalecká politika a iné politiky, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb - Smernica 2008/115/ES - Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín - Článok 15 - Zaistenie - Predĺženie zaistenia - Povinnosti správneho alebo súdneho orgánu - Súdne preskúmanie - Neexistencia dokladov totožnosti štátneho príslušníka tretej krajiny - Prekážky vykonania rozhodnutia o odsune - Odmietnutie veľvyslanectva dotknutej tretej krajiny vystaviť doklad totožnosti umožňujúci návrat štátneho príslušníka tejto krajiny - Riziko úteku - Odôvodnené predpoklady na odsun - Nedostatok spolupráce - Prípadná povinnosť dotknutého členského štátu vystaviť predbežný doklad o postavení osoby))
2014/C 253/18
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen sad Sofia-grad
Účastník konania pred vnútroštátnym súdom
Bašir Mohaned Ali Mahdi
Predmet veci
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Administrativen săd Sofija-grad – Výklad článku 15 ods. 1 písm. a) a b) a článku 15 ods. 3, 4 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, s. 98), ako aj článkov 6 a 47 Charty základných práv Európskej únie – Odsun neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny – Administratívne zaistenie – Predĺženie takého zaistenia – Prípadná prípustnosť prekročenia maximálnej dĺžky zaistenia z dôvodu neexistencie dokladov totožnosti – Prekážky výkonu rozhodnutia o odsune – Odôvodnený predpoklad na odsun – Odmietnutie veľvyslanectva krajiny pôvodu dotknutej osoby vydať doklady požadované na návrat – Prípadná povinnosť dotknutého členského štátu vydať dočasný doklad týkajúci sa postavenia osoby
Výrok rozsudku
1.
Článok 15 ods. 3 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, vykladaný vo svetle článkov 6 a 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že akékoľvek rozhodnutie prijaté príslušným orgánom ku koncu maximálneho obdobia prvotného zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ktoré sa týka pokračovania tohto zaistenia, musí mať formu písomného aktu obsahujúceho skutkové a právne dôvody tohto rozhodnutia.
2.
Článok 15 ods. 3 a 6 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie, ktoré musí vykonávať súdny orgán, ktorému bola predložená žiadosť o predĺženie zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, musí tomuto orgánu umožniť prípad od prípadu vecne rozhodnúť o predĺžení zaistenia dotknutého štátneho príslušníka, o možnosti nahradiť zaistenie miernejším donucovacím opatrením alebo o prepustení tohto štátneho príslušníka, pričom má uvedený orgán právomoc vychádzať tak zo skutočností a dôkazov uvedených správnym orgánom, ktorý mu žiadosť predložil, ako aj zo skutočností, dôkazov a pripomienok, ktoré sú mu prípadne predložené počas tohto konania.
3.
Článok 15 ods. 1 a 6 smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je úprava dotknutá vo veci samej, podľa ktorej môže byť prvotné šesťmesačné obdobie zaistenia predĺžené už len z toho dôvodu, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny nemá doklady totožnosti. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v rámci rozhodnutia o predĺžení zaistenia dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny vykonal individuálne posúdenie skutkových okolností dotknutej veci s cieľom určiť, či môže byť na tohto štátneho príslušníka účinne uplatnené miernejšie donucovacie opatrenie alebo či existuje riziko jeho úteku.
4.
Článok 15 ods. 6 písm. a) smernice 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý za okolností, ako sú okolnosti dotknuté vo veci samej, nezískal doklad totožnosti, ktorý by umožnil jeho odsun z dotknutého členského štátu, môže byť považovaný za „nedostatočne spolupracujúceho“ v zmysle tohto ustanovenia iba vtedy, ak z preskúmania správania uvedeného štátneho príslušníka v priebehu obdobia zaistenia vyplýva, že nespolupracoval pri vykonaní odsunu a že je pravdepodobné, že tento odsun bude trvať z dôvodu tohto správania dlhšie, než sa očakávalo, čo musí overiť vnútroštátny súd.
5.
Smernica 2008/115 sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát nemôže byť povinný udeliť samostatné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie poskytujúce právo na pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá doklady totožnosti a nezískal takéto doklady od svojej krajiny pôvodu, potom, čo vnútroštátny súd prepustil tohto štátneho príslušníka z dôvodu, že už neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun v zmysle článku 15 ods. 4 tejto smernice. Členský štát však v takom prípade musí udeliť uvedenému štátnemu príslušníkovi písomné potvrdenie o jeho situácii.
(1) Ú. v. EÚ C 159, 26.5.2014.
Full & Egal Universal Law Academy