21.12.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 429/3
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 29. októbra 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Supremo Tribunal Administrativo – Portugalsko) – Saudaçor – Sociedade Gestora de Recursos e Equipamentos da Saúde dos Açores SA/Fazenda Pública
(Vec C-174/14) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty - Smernica 2006/112/ES - Článok 13 ods. 1 - Nezdaňovanie - Pojem „subjekt, ktorý sa spravuje verejným právom“ - Akciová spoločnosť, ktorá je poverená poskytovaním služieb v oblasti plánovania a riadenia systému zdravotnej starostlivosti autonómneho regiónu Azory - Určenie podmienok poskytovania týchto služieb, vrátane odmeny za tieto služby, v rámcových zmluvách uzavretých medzi touto spoločnosťou a autonómnym regiónom))
(2015/C 429/04)
Jazyk konania: portugalčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Supremo Tribunal Administrativo
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Saudaçor – Sociedade Gestora de Recursos e Equipamentos da Saúde dos Açores SA
Žalovaná: Fazenda Pública
Výrok rozsudku
1.
Článok 9 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že taká činnosť, o akú ide v konaní vo veci samej, spočívajúca v tom, že spoločnosť poskytuje regiónu služby v oblasti plánovania a riadenia regionálneho systému zdravotnej starostlivosti v súlade s rámcovými zmluvami, ktoré táto spoločnosť uzavrela s uvedeným regiónom, predstavuje ekonomickú činnosť v zmysle tohto ustanovenia.
2.
Článok 13 ods. 1 smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že na takú činnosť, o akú ide v konaní vo veci samej, spočívajúcu v tom, že spoločnosť poskytuje regiónu služby v oblasti plánovania a riadenia regionálneho systému zdravotnej starostlivosti v súlade s rámcovými zmluvami, ktoré táto spoločnosť uzavrela s uvedeným regiónom, sa uplatní pravidlo o oslobodení od dane z pridanej hodnoty, ktoré stanovuje toto ustanovenie, za predpokladu, že táto činnosť je ekonomickou činnosťou v zmysle článku 9 ods. 1 tejto smernice, pokiaľ možno prijať záver – čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu –, že uvedenú spoločnosť treba považovať za subjekt, ktorý sa spravuje verejným právom, a že táto spoločnosť vykonáva uvedenú činnosť ako orgán verejnej moci, a to v prípade, že vnútroštátny súd konštatuje, že oslobodenie tej istej činnosti nemôže viesť k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže.
V tomto kontexte sa pojem „iné subjekty, ktoré sa spravujú verejným právom“, v zmysle článku 13 ods. 1 uvedenej smernice nemá vykladať vzhľadom na definíciu pojmu „inštitúcia, ktorá sa spravuje verejným právom“, ktorá je stanovená v článku 1 ods. 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby.
(1) Ú. v. EÚ C 212, 7.7.2014.
Full & Egal Universal Law Academy