25.4.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 145/5
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 23. februára 2016 – Európska komisia/Maďarsko
(Vec C-179/14) (1)
((Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2006/123/ES - Články 14 až 16 - Článok 49 ZFEÚ - Sloboda usadiť sa - Článok 56 ZFEÚ - Slobodné poskytovanie služieb - Podmienky vydávania daňovo zvýhodnených poukážok, ktoré poskytujú zamestnávatelia svojim zamestnancom a ktoré možno použiť na účely ubytovania, rekreácie a/alebo stravovania - Obmedzenia - Monopol))
(2016/C 145/05)
Jazyk konania: maďarčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: A. Tokár a E. Montaguti, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia)
Výrok rozsudku
1.
Maďarsko tým, že zaviedlo a ponechalo v platnosti režim rekreačnej karty Széchenyi, upravený nariadením vlády č. 55/2011 z 12. apríla 2011 o vydávaní a používaní rekreačných kariet Széchenyi, v znení zákona č. CLVI z 21. novembra 2011 o zmene niektorých daňových predpisov a iných súvisiacich právnych predpisov, porušilo smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu v rozsahu, v akom:
—
§ 13 uvedeného nariadenia vlády v spojení s § 2 ods. 2 písm. d) zákona č. XCVI z roku 1993 o fondoch dobrovoľného vzájomného poistenia, § 2 písm. b) zákona č. CXXXII z roku 1997 o pobočkách a obchodnom zastúpení podnikov so sídlom v zahraničí, ako aj § 1, § 2 ods. 1 a 2, § 55 ods. 1 a 3 a § 64 ods. 1 zákona č. IV z roku 2006 o obchodných spoločnostiach vylučuje možnosť, aby pobočky spoločností vydávali rekreačné karty Széchenyi, čím odporuje článku 14 bodu 3 tejto smernice,
—
uvedený § 13 v spojení s tými istými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorý vzhľadom na podmienky stanovené v tom istom § 13 písm. a) až c) neuznáva činnosť skupín spoločností, ktorých materská spoločnosť nie je spoločnosťou založenou podľa maďarského práva a ktorých členovia nevykonávajú činnosť prostredníctvom foriem spoločností podľa maďarského práva, odporuje článku 15 ods. 1, článku 15 ods. 2 písm. b) a článku 15 ods. 3 uvedenej smernice,
—
§ 13 nariadenia vlády č. 55/2011 v spojení s tými istými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorý vyhradzuje možnosť vydávať rekreačné karty Széchenyi len bankám a finančným inštitúciám, keďže iba tie sú schopné splniť podmienky stanovené v tomto § 13, odporuje článku 15 ods. 1, článku 15 ods. 2 písm. d) a článku 15 ods. 3 tej istej smernice,
—
uvedený § 13 odporuje článku 16 smernice 2006/123, keďže na vydávanie rekreačných kariet Széchenyi vyžaduje existenciu prevádzky v Maďarsku.
2.
Režim poukážky Erzsébet, upravený zákonom č. CLVI z 21. novembra 2011 a zákonom č. CIII zo 6. júla 2012 o programe Erzsébet, odporuje článkom 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ v rozsahu, v akom táto vnútroštátna právna úprava vytvára v prospech verejných orgánov monopol v oblasti vydávania poukážok na potraviny, ktoré môžu za daňovo zvýhodnených podmienok poskytovať zamestnávatelia svojím zamestnancom ako vecné výhody.
3.
Maďarsko je povinné nahradiť trovy konania.
(1) Ú. v. EÚ C 202, 30.6.2014.
Full & Egal Universal Law Academy