30.1.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 30/3
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 23. novembra 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het Bedrijfsleven – Holandsko) – Bayer CropScience SA-NV, Stichting De Bijenstichting/College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden
(Vec C-442/14) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Životné prostredie - Aarhuský dohovor - Smernica 2003/4/ES - Článok 4 ods. 2 - Prístup verejnosti k informáciám - Pojem „informácie o emisiách do životného prostredia“ - Smernica 91/414/EHS - Smernica 98/8/ES - Nariadenie (ES) č. 1107/2009 - Uvedenie prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov na trh - Dôverné zaobchádzanie - Ochrana priemyselných a obchodných záujmov))
(2017/C 030/03)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
College van Beroep voor het Bedrijfsleven
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne: Bayer CropScience SA-NV, Stichting De Bijenstichting
Žalovaný: College voor de toelating van gewasbeschermingsmiddelen en biociden
Za účasti: Makhtesim-Agan Holland BV
Výrok rozsudku
1.
Článok 4 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že okolnosť, že žiadateľ o povolenie uvedenia prípravkov na ochranu rastlín a biocídnych výrobkov na trh nepožiadal v priebehu konania určeného na získanie tohto povolenia o dôverné zaobchádzanie s informáciami predloženými v jeho rámci na základe článku 14 smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, článku 19 smernice 98/8/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh alebo článku 33 ods. 4 a článku 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS, nebráni tomu, aby príslušný orgán, na ktorý podala po ukončení uvedeného konania tretia osoba žiadosť o prístup k týmto informáciám na základe smernice 2003/4, preskúmal námietku uvedeného žiadateľa proti žiadosti o prístup, a prípadne uvedenú žiadosť v zmysle článku 4 ods. 2 prvého pododseku písm. d) tejto smernice odmietol z dôvodu, že sprístupnenie dotknutých informácií by narušilo dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií.
2.
Článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že:
—
pojem „emisie do životného prostredia“ zahŕňa v zmysle tohto ustanovenia uvoľňovanie prípravkov alebo látok do životného prostredia, ako sú prípravky na ochranu rastlín a biocídne výrobky a tiež látky, ktoré tieto prípravky a výrobky obsahujú, ak je toto uvoľňovanie skutočné alebo predvídateľné za bežných alebo realistických podmienok používania,
—
pojem „informácie o emisiách do životného prostredia“ zahŕňa v zmysle uvedeného ustanovenia údaje o povahe, zložení, množstve, dátume a mieste „emisií do životného prostredia“ pochádzajúcich z týchto prípravkov alebo látok, ako aj údaje týkajúce sa viac alebo menej dlhodobých vplyvov týchto emisií na životné prostredie, osobitne informácie o rezíduách v životnom prostredí po použití dotknutého výrobku a štúdie týkajúce sa rozsahu látkovej odchýlky pri tomto použití, a to bez ohľadu na to, či tieto údaje pochádzajú zo štúdií úplne alebo čiastočne uskutočnených v teréne, z laboratórneho testovania alebo translokačných štúdií.
3.
Článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade žiadosti o prístup k informáciám o emisiách do životného prostredia, ktorých sprístupnenie by mohlo poškodiť jeden zo záujmov uvedených v článku 4 ods. 2 prvom pododseku písm. a), d), f) až h) tejto smernice, sa musia sprístupniť iba relevantné informácie, ktoré možno odvodiť z informačného zdroja a ktoré sa týkajú emisií do životného prostredia, ak je možné tieto údaje oddeliť od ostatných informácií nachádzajúcich sa v uvedenom zdroji, čo musí overiť vnútroštátny súd.
(1) Ú. v. EÚ C 462, 22.12.2014.
Full & Egal Universal Law Academy