NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PAOLO MENGOZZI
prednesené 12. marca 2015 ( 1 )
Vec C‑20/14
BGW Beratungs‑Gesellschaft Wirtschaft mbH, predtým BGW Marketing‑ & Management‑Service GmbH
proti
Bodovi Scholzovi
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundespatentgericht (Nemecko)]
„Aproximácia právnych predpisov — Ochranné známky — Smernica 2008/95/ES — Článok 4 ods. 1 písm. b) — Ďalšie dôvody zamietnutia alebo vyhlásenia neplatnosti — Neskoršia ochranná známka tvorená spojením sekvencie písmen, ktorá preberá slovný prvok skoršej ochrannej známky, a syntagmy tvorenej slovami preberajúcimi začiatočné písmená sekvencie — Pravdepodobnosť zámeny — Kritériá posúdenia“
1.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý je predmetom tejto veci, sa týka výkladu článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2008/95/ES ( 2 ) a bol predložený v rámci sporu, ktorý sa týka zamietnutia námietky podanej spoločnosťou BGW Beratungs‑Gesellschaft Wirtschaft mbH, predtým BGW Marketing‑ & Management‑Service GmbH (ďalej len „BGW“), proti zápisu slovnej ochrannej známky „BGW Bundesverband der deutschen Gesundheitswirtschaft“ zo strany Deutsches Patent‑ und Markenamt (ďalej len „DPMA“).
I – Právny rámec
2.
Smernica 2008/95, ktorá nadobudla účinnosť 28. novembra 2008, kodifikovala smernicu 89/104/EHS ( 3 ).
3.
Článok 3 smernice 2008/95 nazvaný „Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť“ vo svojom odseku 1 písm. b) a c) stanovuje:
„1. Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, vyhlásia sa za neplatné:
…
b)
ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť;
c)
ochranné známky, ktoré sú tvorené výlučne z označení alebo značiek, ktoré môžu v obchode slúžiť na označenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iných vlastností tovaru alebo služieb;
…“
4.
Článok 4 smernice 2008/95, nazvaný „Ďalšie dôvody zamietnutia alebo vyhlásenia neplatnosti týkajúce sa konfliktu so skoršími právami“, vo svojom odseku 1 písm. a) a b) stanovuje:
„1. Ochranná známka nebude zapísaná do registra a ak už bola zapísaná, vyhlási sa za neplatnú:
a)
ak je táto ochranná známka zhodná so skoršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka podaná, alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je chránená táto skoršia ochranná známka;
b)
ak existuje z dôvodu totožnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a totožnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa ochranná známka vzťahuje, pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie so skoršou ochrannou známkou.“
II – Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore
5.
Skutkové okolnosti sporu vo veci samej, ako vyplývajú z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, možno zhrnúť takto.
6.
Dňa 11. decembra 2006 bola do registra DPMA zapísaná slovná ochranná známka „BGW Bundesverband der deutschen Gesundheitswirtschaft“ (ďalej len „neskoršia ochranná zámka“) pre tovary zaradené do tried 16, 35, 41 a 43 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení tovarov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957, v revidovanom znení a v znení zmien a doplnení ( 4 ). Proti tomuto zápisu bola podaná námietka z dôvodu tejto nemeckej obrazovo slovnej ochrannej známky:
ktorá je od 21. júla 2004 zapísaná pre tovary a služby zaradené do tried 16, 35 a 41 v zmysle vyššie uvedenej Niceskej dohody (ďalej len „skoršia ochranná známka“) ( 5 ).
7.
Oddelenie ochranných známok nemeckého DPMA pre triedu 44 na základe rozhodnutia z 2. októbra 2009 po určení, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, vykonalo čiastočný výmaz neskoršej ochrannej známky a v zostávajúcej časti námietku zamietlo. V nadväznosti na podanie opravného prostriedku zo strany majiteľa neskoršej ochrannej známky bolo toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím Oddelenia ochranných známok DPMA pre triedu 44 z 9. januára 2012 z dôvodu, že sa nepreukázalo riadne používanie skoršej ochrannej známky.
8.
BGW podala proti uvedenému rozhodnutiu z 9. januára 2012 odvolanie na Bundespatentgericht.
9.
Tento súd na základe dôkazov, ktoré mu predložila BGW, usudzuje, že riadne používanie skoršej ochrannej známky bolo preukázané prinajmenšom pokiaľ ide o tovar „tlačoviny“ a služby „reklama“, „usporiadanie a vedenie seminárov“ a „usporiadanie súťaží“, pričom uvedené služby sa poskytujú hlavne podnikom v sektore zdravotníctva, najmä optikám a predajcom sluchových akustických pomôcok. Tento súd dospel k záveru, že kolidujúce ochranné známky sa vzťahujú na totožné tovary, konkrétne tlačoviny, a na služby, ktoré sú čiastočne totožné a čiastočne podobné.
10.
Pokiaľ ide o podobnosť kolidujúcich ochranných známok, vnútroštátny súd usudzuje, že celkovému dojmu skoršej ochrannej známky výlučne dominuje sekvencia písmen „BGW“, pričom obrazový prvok tejto ochrannej známky je z vizuálneho hľadiska zanedbateľný a úplne irelevantný z fonetického hľadiska. Celkovému dojmu neskoršej ochrannej známky rovnako dominuje tá istá sekvencia písmen. Podľa vnútroštátneho súdu, ktorý sa v tomto ohľade opiera o judikatúru nemeckého Bundesgerichtshof, syntagma „Bundesverband der deutschen Gesundheitswirtschaft“ („Spolkový zväz nemeckých podnikov v sektore zdravotníctva“), ktorá je uvedená v neskoršej ochrannej známke, má opisný charakter a nemá nijakú rozlišovaciu spôsobilosť. Táto syntagma totiž iba informuje o tom, že predmetné tovary a služby sú poskytované zo strany zväzu podnikov v sektore zdravotníctva pôsobiaceho v celom štáte, pričom však neumožňuje presnú identifikáciu obchodného pôvodu týchto tovarov a služieb. V každom prípade Bundespatentgericht usudzuje, že bez ohľadu na to, ako sa má posudzovať uvedená syntagma, treba uznať, že sekvencia písmen „BGW“ má v neskoršej ochrannej známke prinajmenšom samostatné rozlišovacie postavenie v zmysle rozsudku Medion (C‑120/04, EU:C:2005:594). Preto podľa tohto súdu vtedy, keď sa príslušná skupina verejnosti dostane do kontaktu s touto ochrannou známkou na trhu, rozpozná skoršiu ochrannú známku, keďže jediným rozdielom je, že skratka „BGW“, ktorá je sama osebe bez významu, už bude vysvetlená na základe vysvetľujúceho (opisného) údaju „Bundesverband der deutschen Gesundheitswirtschaft“.
11.
Za týchto okolností vnútroštátny súd s odvolaním sa na rozsudok AMS/ÚHVT – American Medical Systems (AMS Advanced Medical Services) (T‑425/03, EU:T:2007:311) dospel k záveru, že je nepochybné, pokiaľ ide o tovary a služby uvedené v bode 9 vyššie, že medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany príslušnej skupiny verejnosti.
12.
Tento súd sa však domnieva, že rozhodnúť v tomto zmysle mu bráni rozsudok Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147), v ktorom Súdny dvor usúdil, že článok 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2008/95 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na slovnú ochrannú známku tvorenú spojením opisnej syntagmy a sekvencie písmen, ktorá nie je sama osebe opisná, ak túto sekvenciu písmen verejnosť vníma ako skratku danej syntagmy, keďže preberá začiatočné písmená slov tvoriacich túto syntagmu, a teda predmetnú ochrannú známku ako celok možno chápať ako kombináciu opisných údajov alebo skratiek. Bundespatentgericht okrem toho pripomína, že v bode 38 tohto rozsudku sa uvádza, že sekvencia písmen preberajúca začiatočné písmená slov tvoriacich syntagmu má vo vzťahu k tejto syntagme len vedľajšie postavenie. Podľa tohto súdu je teda vylúčené, aby sa prvku kombinovanej ochrannej známky, v tomto prípade sekvencii písmen „BGW“, ktorá sa v neskoršej napadnutej ochrannej známke chápe ako skratka, priznalo dominantné alebo prinajmenšom samostatné rozlišovacie postavenie, keď má tento prvok v tejto ochrannej známke len vedľajšie postavenie.
13.
Skutočnosť, že rozsudok Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147) sa týkal dôvodov zamietnutia zápisu v zmysle článku 3 smernice 2008/95, neodôvodňuje podľa názoru Bundespatentgericht vykonanie odlišného posúdenia vo veci samej, kde ide naopak o ďalší dôvod zamietnutia podľa článku 4 ods. 1 písm. b) tejto smernice. Podľa tohto súdu by tomu bolo inak len vtedy, ak by sa skutočnosť, že sa skoršia ochranná známka skutočne používa na trhu, mohla zohľadniť pri posúdení celkového dojmu vyvolaného neskoršou ochrannou známkou, čo však Súdny dvor odmietol, najmä v rozsudkoch Calvin Klein Trademark Trust/ÚHVT (C‑254/09 P, EU:C:2010:488, body 53 a 58) a Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 58).
14.
Za týchto okolností Bundespatentgericht rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 4 ods. 1 písm. b) smernice 2008/95/ES vykladať v tom zmysle, že v prípade totožných alebo podobných tovarov a služieb je namieste konštatovať pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, ak sa sekvencia písmen s rozlišovacou spôsobilosťou, ktorá má dominantné postavenie v staršom obrazovo slovnom označení s priemernou rozlišovacou spôsobilosťou, prevezme do novšieho slovného označenia tretej osoby tak, že sa k tejto sekvencii písmen priradí s ňou súvisiaca opisujúca syntagma, ktorá sekvenciu písmen vysvetľuje ako skratku opisných slov?“
15.
Písomné pripomienky predložili iba Komisia a Poľská republika. Tieto sa opierajú o argumentáciu, ktorá je do značnej miery zhodná, a navrhujú na prejudiciálnu otázku odpovedať kladne.
III – Analýza
16.
Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd sa v podstate pýta na dôsledky, ktoré treba vyvodiť z rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11,EU:C:2012:147) na účely posúdenia podobnosti kolidujúcich ochranných známok, o aké ide vo veci samej, treba na úvod stručne pripomenúť obsah tohto rozsudku (časť A) ešte predtým, ako zadefinujem jeho význam a posúdim jeho relevanciu pre rozhodnutie sporu vo veci samej (časť B). Následne pripomeniem kritériá, na základe ktorých sa má vykonať posúdenie podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami na účely prípadného určenia pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2008/95 (časť C).
A – Rozsudok Strigl a Securvita
17.
V spojených veciach, ktoré viedli k vydaniu rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147), sa na základe dvoch návrhov na začatie prejudiciálneho konania, predložených v rámci dvoch konaní, ktorých predmetom bol zápis výrazu „Multi Markets Fund MMF“ ako slovnej ochrannej známky v prvom konaní a návrh na vyhlásenie neplatnosti slovnej ochrannej známky „NAI – Der Natur‑Aktien‑Index“ v druhom konaní, Bundespatentgericht pýtal Súdneho dvora, či sa dôvody zamietnutia podľa článku 3 ods. 1 písm. b) a/alebo c) smernice 2008/95 uplatňujú na slovnú ochrannú známku tvorenú spojením opisnej syntagmy a sekvencie písmen, ktorá sama osebe nie je opisná, ale preberá začiatočné písmená slov tvoriacich túto syntagmu.
18.
V tomto rozsudku Súdny dvor na základe zistení vnútroštátneho súdu predovšetkým poznamenal, že výrazy, o ktoré ide vo veci samej, sú tvorené na jednej strane syntagmou, ktorá v obchode označuje „typ služieb, ako aj niektoré ich vlastnosti“ a ktorá sa musí považovať za opisujúcu vlastnosti ponúkaných služieb v zmysle článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95, a na druhej strane sekvenciou písmen, ktorá nemá samostatne opisný charakter v zmysle tohto ustanovenia, pretože sama osebe nemôže „označovať akékoľvek vlastnosti predmetných služieb“. ( 6 )
19.
Následne Súdny dvor po tom, ako v bodoch 30 a 31 uvedeného rozsudku pripomenul ciele sledované dôvodmi zamietnutia zápisu uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2008/95, posúdil výrazy, o ktoré ide vo veci samej, ako celok. V tomto kontexte uviedol, že tri veľké písmená uvedené v každom z týchto výrazov, t. j. „MMF“ a „NAI“, predstavujú začiatočné písmená syntagiem, ku ktorým sú pripojené, a že „syntagma a sekvencia písmen sú tak v každom prípade určené na vzájomné jasné vysvetlenie a na zdôraznenie spojitosti, ktorá medzi nimi existuje“, pričom každá sekvencia písmen je „formulovaná tak, aby podporila vnímanie syntagmy verejnosťou tým, že zjednodušuje jej použitie a uľahčuje jej zapamätávanie“, a to bez toho, aby skutočnosť, že sekvencia písmen je pred syntagmou alebo nasleduje po nej, mala v tejto súvislosti čo i len najmenší význam. ( 7 )
20.
Súdny dvor napokon uviedol, že ak sekvencie písmen, o ktoré ide vo veci samej, príslušná skupina verejnosti vníma ako skratky syntagiem, ku ktorým sú pripojené, tieto sekvencie „nemôžu prevládať nad súhrnom všetkých prvkov ochrannej známky ako celku, a to ani vtedy, keď tieto sekvencie môžu mať samy osebe rozlišovaciu spôsobilosť“. Naopak podľa Súdneho dvora, ktorý v tomto ohľade odkazuje na bod 56 návrhov generálneho advokáta ( 8 ), takéto sekvencie majú vo vzťahu k syntagmám, ku ktorým sú pripojené, len „vedľajšie postavenie“ ( 9 ).
B – O význame rozsudku Strigl a Securvita a o jeho relevancii na účely rozhodnutia sporu vo veci samej
21.
Vnútroštátny súd usudzuje, že je povinný uplatniť zásady stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147) na účely posúdenia podobnosti kolidujúcich ochranných známok v spore vo veci samej. Tento záver sa zakladá na dvoch predpokladoch, a to na jednej strane, že neskoršia ochranná známka má ako celok opisný charakter a na druhej strane, že posúdenie celkového dojmu, ktorý môže ochranná známka vyvolať u príslušnej skupiny verejnosti, sa nemôže meniť podľa toho, či ide o stanovenie existencie absolútneho dôvodu alebo relatívneho dôvodu („ďalšieho“ podľa znenia smernice 2008/95) zamietnutia zápisu.
22.
Bez toho, aby som spochybnil platnosť týchto predpokladov, musím uviesť tieto spresnenia.
1. O predpoklade, podľa ktorého má neskoršia ochranná známka opisný charakter
23.
Kritériá, na základe ktorých sa posudzuje, či ide o dôvod zamietnutia zápisu podľa článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 alebo totožný dôvod podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 ( 10 ), už boli dávno stanovené judikatúrou Súdneho dvora a Všeobecného súdu s ohľadom na všeobecný záujem, ktorý je základom tohto dôvodu zamietnutia, a to zabrániť tomu, aby označenia alebo údaje, ktorých sa uvedené ustanovenia týkajú, boli vyhradené pre jediný podnik z dôvodu ich zapísania ako ochrannej známky. ( 11 ) Bolo teda potvrdené, že posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať iba vo vzťahu k predmetným tovarom alebo službám na jednej strane a vo vzťahu k vnímaniu zo strany cieľovej skupiny verejnosti, ktorú predstavuje spotrebiteľ týchto tovarov alebo služieb, na strane druhej. ( 12 ) Tiež bolo spresnené, že označeniami a údajmi, ktorých sa týkajú vyššie uvedené ustanovenia, sú tie, ktoré môžu pri bežnom používaní z hľadiska cieľovej skupiny verejnosti slúžiť na označenie tovaru alebo služby, pre ktoré sa zápis požaduje, a to buď priamo alebo uvedením jednej z ich základných charakteristík ( 13 ), a že pre to, aby sa na označenie vzťahoval zákaz uvedený v týchto ustanoveniach, je potrebné, aby toto označenie malo dostatočne priamy a konkrétny vzťah k predmetným tovarom alebo službám, ktorý umožní dotknutej verejnosti hneď a bez ďalšieho uvažovania pochopiť opis predmetných tovarov a služieb alebo niektorej z ich charakteristických vlastností. ( 14 ) Ak aj uvedené kritériá boli uplatňované súdom Európskej únie často striktne ( 15 ), nič to nemení na skutočnosti, že zápis označenia je možné zamietnuť z dôvodu jeho opisného charakteru iba vtedy, ak možno rozumne predpokladať, že ho zainteresované kruhy skutočne identifikujú ako opis jednej z „vlastností“ tovarov alebo služieb, pre ktoré sa zápis požaduje, to znamená „zainteresovanými kruhmi ľahko rozpoznateľnej vlastnosti“ týchto tovarov alebo služieb ( 16 ).
24.
Do akej miery sú splnené vyššie uvedené kritériá, pokiaľ ide o syntagmu „Bundesverband der deutschen Gesundheitswirtschaft“, ktorá je uvedená v neskoršej ochrannej známke? Vzhľadom na popis tovarov a služieb, pre ktoré bola táto ochranná známka zapísaná ( 17 ), zdá sa, že len čiastočne patria do sektora zdravotníctva – ktorý sa navyše chápe v širšom zmysle slova „fitness“ ( 18 ) –, ani že by patrili do sektora zdravotníctva, ani že by boli špecificky určené pre tento sektor, takže si možno oprávnene položiť otázku, či má predmetná syntagma, tak ako to požaduje judikatúra pripomenutá v predchádzajúcom bode, „dostatočne priamy a konkrétny vzťah“ k týmto tovarom a týmto službám, ktorý umožní dotknutej verejnosti „hneď a bez ďalšieho uvažovania pochopiť“ opis kategórie uvedených tovarov a uvedených služieb alebo niektorú z ich charakteristických vlastností.
25.
Ako som uviedol v bode 10 týchto návrhov, Bundespatentgericht dospel k záveru, že prvok „Bundesverband der deutschen Gesundheitswirtschaft“ v neskoršej ochrannej známke má opisný charakter, a to na základe úvahy, že syntagmy, ktoré iba informujú o tom, že predmetné tovary a služby sú poskytované zo strany subjektu pôsobiaceho v danom sektore (v prípade neskoršej ochrannej známky zo strany zväzu podnikov činných v sektore zdravotníctva), majú už zo svojej povahy opisný charakter. Tento záver, ktorý ostatne podľa môjho názoru vychádza skôr zo zovšeobecnenia, ako z konkrétneho preskúmania, treba vzhľadom na štruktúru odôvodnenia vnútroštátneho súdu chápať tak, že odkazuje nie na všetky tovary a služby, pre ktoré bola neskoršia ochranná známka zapísaná, tak ako sú uvedené v opise v poznámke pod čiarou 4 týchto návrhov, ale iba na tovary a služby, vo vzťahu ku ktorým sa kolidujúce ochranné známky môžu konkrétne stretnúť na trhu, tak ako ich vymedzil vnútroštátny súd, konkrétne „tlačoviny“ v rámci tovarov a „reklama“, „usporiadanie a vedenie seminárov“, a „usporiadanie súťaží“, „poskytované podnikom v sektore zdravotníctva, najmä optikám a predajcom sluchových akustických pomôcok“ v rámci služieb.
26.
Je teda možné si položiť otázku, či neskoršia ochranná známka, tak ako v prípade ochranných známok, o ktoré išlo vo veci samej vedúcej k vydaniu rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11,EU:C:2012:147), spadá pod dôvod zamietnutia zápisu alebo vyhlásenia neplatnosti podľa článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95, ako ho vyložil a uplatnil Súdny dvor v tomto rozsudku. Ak by aj záporná odpoveď na túto otázku už zo svojej povahy nevylúčila relevantnosť zistení, ku ktorým dospel Súdny dvor v rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11,EU:C:2012:147), na účely rozhodnutia sporu vo veci samej, v každom prípade by svedčila proti celkovému prirovnávaniu veci samej vedúcej k vydaniu uvedeného rozsudku s vecou prejednávanou vnútroštátnym súdom.
2. O predpoklade, podľa ktorého sa posúdenie celkového dojmu, ktorý môže ochranná známka vyvolať v príslušnej skupine verejnosti, nemôže zmeniť podľa toho, či ide o preukázanie existencie absolútneho alebo relatívneho dôvodu zamietnutia zápisu
27.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že tak pri posúdení opisného charakteru a rozlišovacej spôsobilosti označenia, ako aj posúdení týkajúcom sa existencie pravdepodobnosti zámeny medzi označeniami treba zohľadniť rovnaké parametre, a to na jednej strane predmetné tovary a/alebo služby a na druhej strane vnímanie zo strany príslušnej skupiny verejnosti. ( 19 ) V oboch prípadoch treba navyše, pokiaľ ide o kombinované označenia, zohľadniť pri posúdení celkový dojem, ktorý vyvolávajú. ( 20 ) Preskúmanie týkajúce sa existencie absolútnych dôvodov zamietnutia a preskúmanie týkajúce sa existencie relatívnych dôvodov zamietnutia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a c) a v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2008/95 (ako aj zodpovedajúce ustanovenia nariadenia č. 207/2009), sa teda vykonávajú na základe spoločných prvkov.
28.
Na jednej strane však treba zdôrazniť, že tieto ustanovenia sledujú odlišné ciele a majú chrániť odlišné záujmy. Pokiaľ teda ide o článok 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 [a článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009], Súdny dvor uviedol, že všeobecný záujem, ktorý predstavuje základ tohto ustanovenia, spočíva v zabezpečení, že opisné označenia jednej alebo niekoľkých vlastností tovarov alebo služieb, pre ktoré bol požadovaný zápis ochrannej známky, budú môcť voľne používať všetky hospodárske subjekty ponúkajúce tieto tovary alebo služby. ( 21 ) Pojem všeobecný záujem, ktorý tvorí základ článku 3 ods. 1 písm. b) tejto istej smernice [a článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009], je naopak neoddeliteľný od základnej funkcie ochrannej známky, ktorou je zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému používateľovi totožnosť pôvodu tovaru alebo služby označených ochrannou známkou, ktorá mu umožní odlíšiť tento tovar alebo túto službu bez možnej zámeny od tovarov alebo služieb iného pôvodu. ( 22 ) Pokiaľ ide o relatívne dôvody zamietnutia podľa článku 4 ods. 1 smernice 2008/95 [ako aj článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009], tieto sa týkajú prípadov neexistencie novosti označenia, z dôvodu pravdepodobnosti zámeny so skoršími ochrannými známkami. Hoci existuje jasné prepojenie medzi týmito dôvodmi zamietnutia zápisu a pôvodnou funkciou ochrannej známky ( 23 ), tieto dôvody majú hlavne chrániť individuálne záujmy majiteľov skorších ochranných známok, ktoré sa dostanú do kolízie s požadovaným označením, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že k ich preskúmaniu dochádza iba na základe vznesenej námietky, zatiaľ čo absolútne dôvody zamietnutia sú preskúmavané ex offo ( 24 ).
29.
Na druhej strane, hoci – tak ako správne poznamenáva vnútroštátny súd – vnímanie označenia príslušnou skupinou verejnosti nemôže závisieť od zohľadneného dôvodu zamietnutia zápisu, predsa len sa uhol pohľadu, z akého je toto vnímanie chápané, líši v závislosti od toho, či ide o posúdenie opisného charakteru označenia alebo existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi dvomi označeniami. Zatiaľ čo v prvom prípade je pozornosť zameraná na rozumové pochody, ktoré môžu viesť k vytvoreniu súvislostí medzi označením alebo jeho rôznymi zložkami a predmetnými tovarmi a/alebo službami, v druhom prípade sa preskúmanie týka skôr procesov zapamätávania, rozpoznávania a vybavovania si označenia, ako aj mechanizmov priraďovania ( 25 ). Pokiaľ ide o kombinované onačenia, toto preskúmanie musí zahŕňať posúdenie schopnosti rôznych zložiek označenia vzbudiť pozornosť verejnosti a vyvolať celkový dojem, čím vplývajú na uvedené rozumové procesy a mechanizmy.
30.
Tieto dve vyššie uvedené perspektívy však zjavne nie sú navzájom úplne nezávislé. Z ustálenej judikatúry napríklad vyplýva, že vo všeobecnosti verejnosť nebude považovať opisný prvok tvoriaci súčasť kombinovanej ochrannej známky za rozlišovací a dominantný prvok v celkovom dojme vyvolávanom ochrannou známkou ( 26 ). Zachovávajú si však svoju autonómiu. Napriek pravidlu, ktoré som tu pripomenul, Súd prvého stupňa spresnil, že „nízka rozlišovacia spôsobilosť jedného prvku kombinovanej ochrannej známky ( 27 ) nevyhnutne neznamená, že tento prvok nemôže byť dominantným prvkom, keďže predovšetkým z dôvodu svojho umiestnenia v označení alebo svojej veľkosti ho spotrebiteľ môže vnímať a uchovať si ho v pamäti“ ( 28 ).
3. O význame rozsudku Strigl a Securvita
31.
Z odôvodnenia rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147) vyplýva, že nespôsobilosť na zápis podľa článku 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2008/95, pokiaľ ide o označenie tvorené sekvenciou písmen spojených so syntagmou, sa v každom jednotlivom prípade nemôže posudzovať na základe objektívnych a vopred stanovených kritérií, ale podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma vzájomné prepojenie medzi rôznymi prvkami označenia, ako aj toto označenie ako celok. V bodoch 32 a 34 rozsudku sa tak Súdny dvor opiera o sériu tvrdení založených na empirickej analýze predmetných označení s cieľom zistiť, či medzi rozličnými prvkami týchto označení existuje spojitosť, ktorá by mohla mať vplyv na ich vnímanie zo strany príslušnej skupiny verejnosti, ako aj na rozumové procesy vedúce k ich zapamätávaniu. Rozsudok Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147) teda neponecháva miesto pre žiadne automatické postupy, ale naopak odkazuje na uplatnenie pravidiel vnímania ( 29 ).
32.
V tomto zmysle treba podľa môjho názoru vykladať aj tvrdenie uvedené v bode 38 tohto rozsudku, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd, podľa ktorého „sekvencia písmen preberajúca začiatočné písmená slov tvoriacich syntagmu má vo vzťahu k tejto syntagme len vedľajšie postavenie“. Toto tvrdenie totiž ani zďaleka nepredstavuje vyjadrenie všeobecného pravidla, ale iba na účely uplatnenia dôvodov zamietnutia uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b) a c) smernice 2008/95 spresňuje, že sekvencia písmen, ktorá má vlastnú rozlišovaciu spôsobilosť, môže mať opisný charakter vtedy, keď je vložená do ochrannej známky, kde je kombinovaná s hlavným opisným výrazom, pričom je vnímaná ako jeho skratka, čo sa má stanoviť na základe posúdenia každého jednotlivého prípadu.
33.
Navyše, vzhľadom na kontext, do ktorého uvedené tvrdenie zapadá, ho treba chápať tak, že chce vylúčiť, aby sa pri vzájomnej spojitosti opísanej v bodoch 32 až 35 rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147), ktorá existuje medzi predmetnými sekvenciami písmen a syntagmami, ku ktorým sú pripojené, mohla samostatná rozlišovacia spôsobilosť uvedených sekvencií premietnuť na všetkých predmetných označeniach, a tým im napriek opisnému charakteru syntagiem priznávať všeobecnú rozlišovaciu spôsobilosť. Odkaz na „vedľajšie postavenie“ predmetných sekvencií sa teda nemá chápať ako posúdenie ich schopnosti ako prvkov kombinovanej ochrannej známky upútať pozornosť príslušnej skupiny verejnosti a vstúpiť do procesov zapamätávania a vybavovania si označenia.
4. Záver o relevantnosti rozsudku Strigl a Securvita pre rozhodnutie sporu vo veci samej
34.
Vzhľadom na odlišný skutkový a právny kontext vecí, ktoré viedli k vydaniu rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147), ako aj predovšetkým empirickú povahu odôvodnenia tohto rozsudku, a význam, ktorý mu treba priznať, sa nezdá, že by v ňom uvedené zistenia mohli byť automaticky použiteľné vo veci samej. Porovnanie kolidujúcich označení v tejto veci, ako aj posúdenie pravdepodobnosti zámeny, tak bude treba vykonať na základe bežne uplatňovaných kritérií v predmetnej oblasti, ktoré stručne pripomeniem v texte nižšie.
C – Kritériá, na základe ktorých sa má posudzovať pravdepodobnosť zámeny kolidujúcich ochranných známok vo veci samej
35.
Pravdepodobnosť zámeny vytvára špecifickú podmienku ochrany, ktorá je poskytovaná zapísanej ochrannej známke najmä proti používaniu označení, ktoré s ňou nie sú zhodné, zo strany tretích osôb. Súdny dvor túto podmienku definoval ako pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podniku, alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. ( 30 )
36.
Podľa odôvodnenia 11 smernice 2008/95 posúdenie existencie takejto pravdepodobnosti „závisí od mnohých prvkov, predovšetkým od vžitosti ochrannej známky na trhu, od asociácie, ktorá môže vzniknúť medzi užívaným označením a zapísanou známkou, od stupňa podobnosti medzi ochrannou známkou a označením a nimi označenými tovarmi alebo službami“. Pravdepodobnosť zámeny sa teda musí posudzovať celkovo so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci. ( 31 )
37.
Ak sa má posúdiť stupeň podobnosti dotknutých ochranných známok, treba zistiť stupeň ich vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti a prípadne posúdiť, aký význam je potrebné pripísať týmto jednotlivým prvkom vzhľadom na druh dotknutých tovarov alebo služieb a podmienky ich uvádzania na trh ( 32 ).
38.
Vizuálna, fonetická a koncepčná podobnosť medzi predmetnými označeniami musia byť predmetom celkového posúdenia, v rámci ktorého hrá rozhodujúcu úlohu to, ako vníma ochrannú známku priemerný spotrebiteľ daných tovarov alebo služieb ( 33 ). V tomto ohľade judikatúra spresnila, že priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily ( 34 ). Uvedené celkové posúdenie sa teda má zakladať na celkovom dojme, ktorý kolidujúce ochranné známky vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišovacích a dominantných prvkov ( 35 ). Súdny dvor predovšetkým rozhodol, že posúdenie podobnosti dvoch ochranných známok sa nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky kombinovanej ochrannej známky a jej porovnanie s inou ochrannou známkou, ale naopak, že toto porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním každej ochrannej známky ako celku ( 36 ).
39.
Hoci celkovému dojmu, ktorý kombinovaná ochranná známka zanechá v pamäti príslušnej skupiny verejnosti, môže za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek, posúdiť podobnosť výlučne na základe dominantného prvku možno len vtedy, ak sú všetky ostatné prvky ochrannej známky zanedbateľné ( 37 ). V tomto ohľade Súdny dvor tiež spresnil, a to prvýkrát v rozsudku Medion (C‑120/04, EU:C:2005:594), ktorý cituje vnútroštátny súd, že aj keď nemožno určitý prvok kombinovanej ochrannej známky považovať za dominantný, treba ho vziať do úvahy pri posúdení podobnosti tejto ochrannej známky so skoršou ochranou známkou, pokiaľ samotný tento prvok predstavuje skoršiu ochrannú známku a zachováva si samostatné rozlišovacie postavenie v kombinovanej ochrannej známke. Za predpokladu, že si spoločný prvok zachováva samostatné rozlišovacie postavenie v kombinovanom označení, celkový dojem tohto označenia môže viesť verejnosť k presvedčeniu, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú prinajmenšom od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené, a v takom prípade sa musí existencia pravdepodobnosti zámeny pripustiť ( 38 ). Súdny dvor tiež spresnil, že prvok kombinovaného označenia si nezachováva takéto samostatné rozlišovacie postavenie v prípade, že tvorí s jedným alebo viacerými ďalšími prvkami označenia ako celok jeden útvar, ktorý má odlišný zmysel v porovnaní so zmyslom týchto prvkov posudzovaných samostatne. ( 39 )
40.
Napokon pripomínam, že v zásade aj prvok, ktorý má iba nízku rozlišovaciu spôsobilosť, môže dominovať celkovému dojmu kombinovanej ochrannej známky alebo mať v tejto ochrannej známke samostatné rozlišovacie postavenie v zmysle rozsudku Medion (C‑120/04, EU:C:2005:594), keďže predovšetkým z dôvodu svojho umiestnenia v označení alebo svojej veľkosti „ho spotrebiteľ môže vnímať a uchovať si ho v pamäti“ ( 40 ).
41.
Práve na základe týchto vyššie uvedených zásad musí vnútroštátny súd posúdiť podobnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a existenciu prípadnej pravdepodobnosti zámeny.
42.
Osobitne vnútroštátnemu súdu prináleží povinnosť zanalyzovať rôzne zložky neskoršej ochrannej známky, ich relatívny význam vo vnútri tejto ochrannej známky, ako aj ich príslušné interakcie, s cieľom určiť na základe syntézy celkový dojem vyvolaný touto ochrannou známkou, ktorý si môže uchovať v pamäti príslušná skupina verejnosti. Na účely takéhoto preskúmania bude musieť za okolností, o aké ide vo veci samej, kedy je neskoršia ochranná známka tvorená označením preberajúcim sekvenciu písmen, ktorú predstavuje jediný slovný prvok skoršej ochrannej známky, a syntagmou, zohľadniť okrem iných faktorov príslušné umiestnenie sekvencie písmen a syntagmy vo vnútri označenia ( 41 ), ako aj dĺžku tejto syntagmy ( 42 ) a jej prípadný opisný charakter ( 43 ), spojitosť, ktorú si môže príslušná skupina verejnosti vytvoriť medzi sekvenciou a syntagmou – najmä možnosť, že by sekvencia bola vnímaná ako skratka syntagmy –, bezprostredné vnímanie takejto spojitosti alebo absenciu takéhoto vnímania, ako aj následky takéhoto vnímania na vybavenie si označenia ( 44 ), typológiu predmetných tovarov, ako aj charakteristické vlastnosti príslušnej skupiny verejnosti a jej úrovne pozornosti, a druh zapojenej pamäti (krátkodobej, strednodobej alebo dlhodobej). Rovnako bude vnútroštátnemu súdu prináležať povinnosť v prípade potreby posúdiť, či skutočnosť, že z dôvodu spojitostí, ktoré si môže medzi sekvenciou písmen a syntagmou vytvoriť príslušná skupina verejnosti, tvoria prvky neskoršej ochrannej známky odlišný logický útvar, môže zabrániť tomu, aby mohla byť uvedená sekvencia písmen, ktorá predstavuje spoločný prvok kolidujúcich ochranných známok, vnímaná a zapamätaná zo strany uvedenej skupiny verejnosti samostatne, a teda významným spôsobom prispieť k vytvoreniu celkového dojmu neskoršej ochrannej známky, ktorý si táto skupina verejnosti zachová v pamäti. Pri tomto posúdení a na účely posúdenia koncepčnej podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami bude treba tiež zohľadniť pravdepodobnosť toho, že spotrebitelia, ktorí videli skoršiu ochrannú známku, môžu udeliť sekvencii písmen, z ktorých je táto ochranná známka vytvorená, rovnaký význam, aký má v skoršej ochrannej známke ( 45 ).
43.
Naopak, ako som už uviedol vyššie, vnútroštátny súd nie je v rámci uvedeného preskúmania viazaný zisteniami, ku ktorým dospel Súdny dvor v odlišnom skutkovom a právnom kontexte vo veci Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147).
IV – Návrh
44.
So zreteľom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Bundespatentgericht, odpovedal takto:
Článok 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade totožných alebo podobných tovarov a služieb môže medzi dvomi označeniami existovať pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, ak sa sekvencia písmen, ktorú predstavuje jediný slovný prvok skoršej ochrannej známky, prevezme do neskoršieho slovného označenia a priradí sa k nej opisujúca syntagma tvorená slovami, ktorých začiatočné písmená preberajú písmená uvedenej sekvencie, a to tak, že táto sekvencia je zo strany príslušnej skupiny verejnosti vnímaná ako skratka syntagmy, ku ktorej je pripojená. Existenciu pravdepodobnosti zámeny treba posudzovať komplexne so zohľadnením všetkých relevantných faktorov prejednávanej veci.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, s. 25).
( 3 ) Smernica Rady z 21. decembra 1988 (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92).
( 4 ) Predmetné tovary a služby zodpovedajú nasledujúcemu opisu:
– „Tlačoviny“, patriace do triedy 16,
– „Reklama; vedenie spoločnosti; správa podniku; kancelárske práce; podnikové poradenstvo; organizačné poradenstvo v obchodných záležitostiach; poradenstvo v otázkach vedenia spoločnosti; organizácia výstav a veľtrhov na hospodárske a reklamné účely; komunikácia s verejnosťou (Public relations)“, patriace do triedy 35,
– „Výchova; vzdelanie; zábava; športové a kultúrne aktivity; usporiadanie výstav na kultúrne alebo učebné účely; služby v oblasti organizácie voľného času; športové kluby (po nemecky „Betrieb von Gesundheits‑Klubs“); usporiadanie a vedenie diskusných stretnutí; organizácia a usporiadanie konferencií, kongresov a sympózií; prevádzkovanie športových zariadení; prenájom športovej výbavy; gymnastický výcvik; organizácia a vedenie seminárov, workshopov, konferencií, diskusií a kurzov; poradenstvo pri organizácii voľného času; organizácia a vedenie vzdelávacích podujatí a podujatí ďalšieho vzdelávania; informačné služby pre kúpeľných hostí o športových a kultúrnych podujatiach; kúpeľné poradenstvo“, patriace do triedy 41, a
– „Služby stravovania a ubytovania hostí; rezervácia a prenájom ubytovania pre hostí, najmä pre kúpeľných hostí; služby domovov dôchodcov; prevádzkovanie prázdninových táborov“, patriace do triedy 43.
( 5 ) Ide o tovary o služby zodpovedajúce nasledujúcemu opisu:
– „Papier, kartón a výrobky z týchto materiálov, ktoré nepatria do iných tried; tlačoviny; materiál na viazanie kníh; fotografie; papiernicky tovar; lepidlá kancelárske alebo pre domácnosť; maliarske potreby; maliarske štetce; písacie stroje a kancelárske potreby (okrem nábytku); inštruktážne a učebné potreby (okrem zariadení); plastické materiály na balenie (nezahrnuté do iných tried)“, patriace do triedy 16,
– „Reklama; vedenie spoločnosti; správa podniku; kancelárske práce“, patriace do triedy 31, a
– „Výchova; vzdelávanie, zábava; športové a kultúrne aktivity; vydávanie a editorstvo novín, časopisov a kníh; organizácia veľtrhov a výstav na kultúrne, športové a zábavné účely; filmová tvorba; požičovňa filmov; prenájom videokamier, zvukových nahrávok a rozhlasových a televíznych prijímačov; dištančné vzdelávanie; organizácia a usporiadanie konferencií, kongresov a sympózií; uverejnenie elektronických kníh a časopisov online; rozhlasová zábava; usporiadanie a vedenie seminárov a workshopov; vyhotovenie prekladov; výučba a výchova; usporiadanie a vedenie diskusných stretnutí; príprava scenárov; tvorba videofilmov; usporiadanie súťaží“, patriace do triedy 41.
( 6 ) Pozri body 25 až 28.
( 7 ) Pozri body 32 a 33.
( 8 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147).
( 9 ) Pozri body 37 a 38.
( 10 ) Nariadenie Rady z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
( 11 ) Pozri rozsudok Eurohypo/ÚHVT (C‑304/06 P, EU:C:2008:261, body 55 a 56 a citovanú judikatúru).
( 12 ) Pozri rozsudky Matratzen Concord (C‑421/04, EU:C:2006:164, bod 24 a citovanú judikatúru), a Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL) (T‑34/00, EU:T:2002:41, bod 38).
( 13 ) Pozri okrem iného rozsudok Procter & Gamble/ÚHVT (C‑383/99 P, EU:C:2001:461, bod 39).
( 14 ) Pozri okrem iného rozsudok Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB) (T‑19/04, EU:T:2005:247, bod 25).
( 15 ) V určitých prípadoch aj veľmi slabá väzba bola považovaná za dostatočnú, pozri napríklad rozsudok Ellos/ÚHVT (ELLOS) (T‑219/00, EU:T:2002:44).
( 16 ) Pozri rozsudky Windsurfing Chiemsee (C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, bod 31), Koninklijke KPN Nederland (C‑363/99, EU:C:2004:86, bod 56), a Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT (C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 50).
( 17 ) Tento opis je uvedený v poznámke pod čiarou 4 týchto návrhov.
( 18 ) Ide o „informačné služby pre kúpeľných hostí o športových a kultúrnych podujatiach“, „kúpeľné poradenstvo“„rezerváciu a prenájom ubytovania pre hostí, najmä pre kúpeľných hostí“ alebo určité služby zahrnuté v triede 41 týkajúce sa športu a fitnes („športové a kultúrne aktivity“, „športové kluby“, „prevádzkovanie športových zariadení“, „prenájom športovej výbavy“, „gymnastický výcvik“).
( 19 ) Pokiaľ ide o posúdenie opisného charakteru a rozlišovacej spôsobilosti označenia, pozri bod 23 týchto návrhov. Pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobnosti zámeny, Súdny dvor a Všeobecný súd opakovane zdôraznili, že „rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny zohráva skutočnosť, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ daných tovarov alebo služieb“. Pozri okrem iného rozsudok SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 23).
( 20 ) Pozri okrem iného Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147, bod 34). Pozri bod 35 a nasl. nižšie.
( 21 ) Pozri rozsudky Windsurfing Chiemsee (C‑108/97 a C‑109/97, EU:C:1999:230, bod 25), ÚHVT/Wrigley (C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 31), Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147, bod 31), Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT (C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 37 a citovanú judikatúru) a Streamserve/ÚHVT (STREAMSERVE) (T‑106/00, EU:T:2002:43, bod 36).
( 22 ) Pozri okrem iného rozsudok Eurohypo/ÚHVT (C‑304/06 P, EU:C:2008:261, bod 56 a citovanú judikatúru).
( 23 ) Pozri okrem iného rozsudok Canon (C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 27).
( 24 ) Rozsudok adidas a adidas Benelux (C‑102/07, EU:C:2008:217) je dobrou ilustráciou tohto rozdielu perspektívy, najmä medzi absolútnym dôvodom zamietnutia podľa článku 3 ods. 1 písm. c) smernice 2008/95 a relatívnym dôvodom zamietnutia podľa článku 4 ods. 1 písm. b) tejto istej smernice. Po tom, ako Súdny dvor pripomenul, že posúdenie pravdepodobnosti zámeny závisí od mnohých prvkov, v bode 30 tohto rozsudku spresňuje, že „okolnosť, že pre hospodárske subjekty existuje potreba dostupnosti označenia, nie je relevantným prvkom“. Súdny dvor ďalej pokračuje, že „ako zo znenia článku 5 ods. 1 písm. b) smernice a citovanej judikatúry vyplýva, odpoveď na otázku, či existuje pravdepodobnosť zámeny, totiž musí byť založená na tom, ako verejnosť vníma na jednej strane výrobky s majiteľovou ochrannou známkou a na druhej strane výrobky s označením používaným tretími stranami“.
( 25 ) Čo zahŕňa najmä zohľadnenie úrovne pozornosti verejnosti, typológie tovarov, možnosti stanoviť priame porovnávanie medzi ochrannými známkami, a teda spôsoby ich používania, pozri najmä rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer (C‑342/97, EU:C:1998:522, body 26 a 27).
( 26 ) Pozri okrem iného rozsudky Alejandro/ÚHVT – Anheuser‑Busch (BUDMEN) (T‑129/01, EU:T:2003:184, bod 53) a rozsudok New Look/ÚHVT – Naulover (NLSPORT, NLJEANS, NLACTIVE a NLCollection) (T‑117/03 až T‑119/03 a T‑171/03, EU:T:2004:293, bod 34).
( 27 ) V tomto prípade išlo o obrazový prvok tvorený kresbou kravskej kože, ktorá mala na základe dedukcie predstavovať opis predmetných výrobkov (mliečne výrobky).
( 28 ) Pozri rozsudky AVEX/ÚHVT – Ahlers (a) (T‑115/02, EU:T:2004:234, bod 20) a Inex/ÚHVT – Wiseman (Vyobrazenie kravskej kože) (T‑153/03, EU:T:2006:157, bod 32).
( 29 ) V tomto zmysle pozri SANDRI, S.: Serie di lettere e serie di parole, Giurisprudenza comunitaria del marchio e del design. In: Commento tematico II. 2012, s. 39 – 45.
( 30 ) Pozri okrem iného rozsudky Lloyd Schuhfabrik Meyer (C‑342/97, EU:C:1999:323, bod 17), Medion (C‑120/04, EU:C:2005:594, body 24 a 26) a adidas a adidas Benelux (C‑102/07, EU:C:2008:217, bod 28).
( 31 ) Pozri rozsudky SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 22), Marca Mode (C‑425/98, EU:C:2000:339, bod 40) a Medion (EU:C:2005:594, bod 27), adidas a adidas Benelux (C‑102/07, EU:C:2008:217, bod 29), ÚHVT/Shaker (C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 34), ako aj Nestlé/ÚHVT (C‑193/06 P, EU:C:2007:539, bod 33).
( 32 ) Rozsudky ÚHVT/Shaker (C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 36) a Ferrero/ÚHVT (C‑552/09 P, EU:C:2011:177, bod 85).
( 33 ) Pozri okrem iného rozsudok SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 23).
( 34 ) Pozri okrem iného rozsudky SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 23), ÚHVT/Shaker (C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 35) a Nestlé/ÚHVT (C‑193/06 P, EU:C:2007:539, bod 34).
( 35 ) Pozri okrem iného rozsudky SABEL (C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 23), rozsudok Lloyd Schuhfabrik Meyer (C‑342/97, EU:C:1999:323, bod 25), ÚHVT/Shaker (334/05 P, EU:C:2007:333, bod 35) a Aceites del Sur‑Coosur/Koipe (C‑498/07 P, EU:C:2009:503, bod 60).
( 36 ) Pozri okrem iného rozsudky ÚHVT/Shaker (334/05 P, EU:C:2007:333, bod 41) a Aceites del Sur‑Coosur/Koipe (C‑498/07 P, EU:C:2009:503, bod 61).
( 37 ) Rozsudky ÚHVT/Shaker (334/05 P, EU:C:2007:333, body 41 a 42), Nestlé/ÚHVT (C‑193/06 P, EU:C:2007:539, body 42 a 43, ako aj citovaná judikatúra).
( 38 ) Pokiaľ ide o túto formuláciu, pozri uznesenie ecoblue/ÚHVT a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C‑23/09 P, EU:C:2010:35, bod 45). Pozri tiež rozsudok Medion (C‑120/04, EU:C:2005:594, body 30 a 36), uznesenie Perfetti Van Melle/ÚHVT (C‑353/09 P, EU:C:2011:73, bod 36), moje návrhy vo veci Bimbo/ÚHVT (C‑591/12 P, EU:C:2014:305, bod 24), ako aj rozsudok Bimbo/ÚHVT (C‑591/12 P, EU:C:2014:34, bod 24).
( 39 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie ecoblue/ÚHVT a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C‑23/09 P, EU:C:2010:35, bod 47), rozsudok Becker/Harman International Industries, (C‑51/09 P, EU:C:2010:368, body 37 a 38), ako aj uznesenie Perfetti Van Melle/ÚHVT (C‑353/09 P, EU:C:2011:73, body 36 a 37).
( 40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky AVEX/ÚHVT – Ahlers (a) (T‑115/02, EU:T:2004:234, bod 20) a Inex/ÚHVT – Wiseman (Vyobrazenie kravskej kože) (T‑153/03, EU:T:2006:157, bod 32).
( 41 ) Bez ohľadu na to, čo Súdny dvor uviedol v bode 33 rozsudku Strigl a Securvita (C‑90/11 a C‑91/11, EU:C:2012:147), nie je podľa môjho názoru skutočnosť, či je sekvencia písmen pred syntagmou alebo nasleduje po nej, a priori úplne bez významu, keďže naopak môže mať vplyv na procesy konceptualizácie a zapamätávania si označenia zo strany verejnosti. V tomto ohľade pozri tiež rozsudok AMS/ÚHVT – American Medical Systems (AMS Advanced Medical Services) (T‑425/03, EU:T:2007:311, najmä bod 79).
( 42 ) Pozri najmä rozsudok Klein Trademark Trust/ÚHVT – Zafra Marroquineros (CK CREACIONES KENNYA) (T‑185/07, EU:T:2009:147, bod 42).
( 43 ) Pozri rozsudok AMS/ÚHVT – American Medical Systems (AMS Advanced Medical Services) (T‑425/03, EU:T:2007:311, bod 81).
( 44 ) Pokiaľ ide o fonetický aspekt ochrannej známky, pozri rozsudok AMS/ÚHVT – American Medical Systems (AMS Advanced Medical Services) (T‑425/03, EU:T:2007:311, bod 84). Pozri tiež rozsudok Klein Trademark Trust/ÚHVT – Zafra Marroquineros (CK CREACIONES KENNYA) (T‑185/07, EU:T:2009:147, body 44 a 45).
( 45 ) Pozri rozsudok AMS/ÚHVT – American Medical Systems (AMS Advanced Medical Services) (T‑425/03, EU:T:2007:311, bod 86).
Full & Egal Universal Law Academy