NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 4. februára 2016 ( 1 )
Vec C‑409/14
Schenker Nemzetközi Szállítmányozási és Logisztikai Kft.
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Debreceni Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Správny a pracovný súd Debrecín, Maďarsko)]
„Spoločný colný sadzobník — Položky sadzobníka — Zaradenie v kombinovanej nomenklatúre — Smernica 2008/118 — Dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani — Colný režim podmienečného oslobodenia od cla — Účinky colného vyhlásenia v prípade nesprávne uvedenej podpoložky kombinovanej nomenklatúry — Nezrovnalosti počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“
I – Úvod
1.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Debreceni Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság ( 2 ) (ďalej len „vnútroštátny súd“), vychádza z právneho sporu medzi spoločnosťou Schenker Nemzetközi Szállítmányozási és Logisztikai Kft. (ďalej len „Schenker“) a Nemzeti Adó és Vámhivatal Észak‑alföldi Regionális Vám és Pénzügyőri Főigazgatósága ( 3 ) (ďalej len „Generálne riaditeľstvo“).
2.
Tematicky sa tento právny spor týka rozhrania medzi európskym colným právom a právnou úpravou spotrebnej dane, a tak je nevyhnutné analyzovať vzájomné vzťahy týchto právnych oblastí.
3.
V podstate pritom ide o otázku, či chybné sprievodné colné doklady tovaru pri vstupe do EÚ môžu viesť k tomu, že v dotknutom členskom štáte sa vo vzťahu k tomuto tovaru uplatňuje spotrebná daň, a ak áno, za akých podmienok.
II – Právny rámec
4.
Zaradenie tovaru, ktorý je predmetom konania vo veci samej, sa spravuje podľa harmonizovaného systému a kombinovanej nomenklatúry. Právny rámec ostatných aspektov prípadu tvorí Colný kódex Spoločenstva, smernica o všeobecnom systéme spotrebných daní, smernica o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov, ako aj maďarský zákon o spotrebných daniach.
A – Harmonizovaný systém
5.
Medzinárodný dohovor o harmonizovanom opise komodít a systéme kódovania ( 4 ) (ďalej len „harmonizovaný systém“ alebo „HS“) stanovuje multifunkčnú nomenklatúru, ktorá má umožniť, aby bol zahrnutý všetok tovar vyskytujúci sa v medzinárodnom obchode. Únia je zmluvnou stranou tohto dohovoru, ktorého anglické a francúzske znenie je záväzné ( 5 ).
6.
HS obsahuje v oddiele IV kapitole 24 („Tabacs et succédanés de tabac fabriqués“; „Tobacco and manufactured tobacco substitutes“) určité položky a podpoložky príslušného tovaru.
7.
Svetová colná organizácia okrem toho vydala vysvetlivky k HS (ďalej len „vysvetlivky HS“). V tejto súvislosti je rovnako rozhodujúce aj francúzske a anglické znenie. ( 6 )
B – Právo Únie
1. Kombinovaná nomenklatúra
8.
Kombinovaná nomenklatúra nariadenia (EHS) č. 2658/87 ( 7 ) (ďalej len „kombinovaná nomenklatúra“ alebo „KN“) spočíva na HS. Prevzala štruktúru HS, zavádza ale ďalšie členenie, ktoré slúži tarifným a štatistickým účelom. Na HS sú založené okrem iného položky (prvé štyri čísla) a prvé podpoložky, až do šiesteho čísla colného sadzobníka. Ďalšie klasifikácie spočívajú na sekundárnom práve Únie.
9.
KN obsahovala v oddiele 1 (Všeobecné pravidlá) prvej časti (Úvodné ustanovenia) v relevantnom čase ( 8 ) tieto pravidlá výkladu kombinovanej nomenklatúry:
„Zatrieďovanie tovaru do kombinovanej nomenklatúry sa riadi nasledujúcimi zásadami:
1.
Názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, a ak tieto položky alebo poznámky nevyžadujú inak, podľa nasledujúcich ustanovení.
…
3.
Ak má byť tovar… zatriedený do dvoch alebo viacerých položiek, zatriedenie sa vykoná takto:
…
b)
zmesi, tovar zložený z rôznych materiálov alebo skladajúci sa z rôznych komponentov…, sa zatriedia podľa materiálu alebo komponentu, ktorý im dáva podstatný charakter, ak je možné ho určiť.
…“
10.
KN v kapitole 24 (Tabak a vyrobené náhradky tabaku) triedy IV (Pripravené potraviny; nealkoholické a alkoholické nápoje a ocot; tabak a vyrobené náhradky tabaku) druhej časti (Zoznam colných sadzieb) sú uvedené tieto položky a podpoložky:
Pod číselným znakom KN 2403 10 má byť zaradený „Tabak na fajčenie, tiež obsahujúci náhradky tabaku v akomkoľvek pomere“, pričom podpoložka 2403 10 10 sa týka tabaku na fajčenie „v bezprostrednom obale s netto obsahom nepresahujúcim 500 g“. „Ostatný“ tabak na fajčenie patrí pod číselný znak KN 2403 10 90.
11.
Pokiaľ ide o položky a podpoložky uvedené v KN, existujú aj spresnenia, týkajúce sa údajov o zaradení (ďalej len „vysvetlivky KN“). Vysvetlivky KN čiastočne odkazujú na vysvetlivky HS, a preto ich treba uplatňovať v spojení s nimi. Vysvetlivky ku kapitole 24 KN v relevantnom znení ( 9 ) uvádzajú okrem iného tieto údaje k položke 2401:
„2401 Nespracovaný tabak; tabakový zvyšok
V súvislosti s tabakom v prirodzenom stave alebo s tabakom v nespracovanom stave pozri vysvetlivky HS k položke 2401, odsek 1.
Treba upozorniť, že:
…
b)
‚tabak sušený prirodzenou cirkuláciou vzduchu, svetlý‘ (light air‑cured) typu Burley (vrátane Burley hybridov) znamená tabak sušený za prirodzených atmosférických podmienok a bez vône dymu a výparov v prípade, ak bolo aplikované doplnkové teplo alebo vzdušná cirkulácia; farba listov je obvykle v rozpätí od svetlohnedej až do červena. Iné zafarbenie a kombinácie farieb často závisia od rozdielov v zrelosti alebo v kultivácii a v metódach sušenia,
…“
12.
V súvislosti s položkou 2403 obsahovali vysvetlivky okrem iného tieto údaje o zaradení:
„2403 Ostatný spracovaný tabak a spracované tabakové náhradky;…
2403 10 10 a 2403 10 90 Tabak na fajčenie, tiež obsahujúci náhradky tabaku v akomkoľvek pomere
Tabak na fajčenie je tabak, ktorý bol rezaný alebo inak rozdrobený, zvláknený alebo zlisovaný na pásky, ktorý možno fajčiť bez ďalšieho priemyselného spracovania.
Tabakový zvyšok, ktorý je spôsobilý na fajčenie a ktorý je dodávaný na maloobchodný predaj, je tabakom na fajčenie, ak nezodpovedá opisu pre cigary, cigarky alebo cigarety (pozri vysvetlivky k podpoložkám 2402 10 00, 2402 20 10 a 2402 20 90).
…“
2. Nariadenie (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva
13.
Nariadenie č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( 10 ) (ďalej len „Colný kódex“ alebo „CK“), zjednocuje všeobecné colné právo a colný režim ( 11 ).
14.
Článok 4 CK obsahuje okrem iného túto definíciu:
„…
13.
‚colným dohľadom‘ [sa rozumie] všeobecná činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu;
…“
15.
Začiatok a koniec colného dohľadu vyplýva z článku 37 CK. Podľa tohto ustanovenia tovar od jeho vstupu na colné územie Spoločenstva podlieha colnému dohľadu a môže byť podrobený colnej kontrole.
16.
Články 84 až 90 CK upravujú spoločné ustanovenia pre režim podmienečného oslobodenia od cla a colný režim s ekonomickým účinkom.
17.
Článok 84 CK stanovuje:
„1. V článkoch 85 až 90:
a)
‚colným režimom s podmienečným systémom‘ sa v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, rozumie:
—
vonkajší tranzit,
—
colné uskladňovanie,
…“
18.
Takzvaný režim vonkajší tranzit umožňuje podľa článku 91 CK prepravu „tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva bez toho, aby tovar podliehal dovoznému clu…“, medzi dvoma miestami v rámci colného územia Spoločenstva.
19.
Články 201 až 216 CK upravujú vznik colného dlhu. Články 202 až 205 CK pritom upravujú vznik colného dlhu v prípade určitých colných pochybení.
20.
Článok 202 CK stanovuje:
„1. Colný dlh pri dovoze vzniká:
a)
nezákonným dovozom tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu na colné územie spoločenstva…
2. Colný dlh vzniká v okamihu nezákonného dovozu tovaru.
…“
3. Smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní
21.
Smernica 2008/118 ( 12 ) stanovuje systém pre tovar podliehajúci spotrebnej dani na účely zabezpečenia voľného obehu tovaru, a tým aj správneho fungovania vnútorného trhu v Európskej únii.
22.
Podľa odôvodnenia 7 smernice „nie je potrebné ustanoviť osobitné uplatňovanie systému monitorovania na tovar podliehajúci spotrebnej dani, pokiaľ sa na tento tovar vzťahuje colný režim Spoločenstva s podmienečným oslobodením od cla“, keďže v rámci colného režimu podmienečného oslobodenia od cla podľa Colného kódexu sú stanovené primerané kontroly.
23.
Podľa článku 1 smernice k tovaru podliehajúcemu spotrebnej dani patria „tabakové výrobky upravené smernicami 95/59/ES, 92/79/EHS a 92/80/EHS“.
24.
Článok 2 písm. b) smernice 2008/118 stanovuje, že tovar je predmetom spotrebnej dane v čase jeho dovozu na územie Spoločenstva.
25.
Podľa článku 4 bodu 8 smernice „dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“ je vstup tohto tovaru na územie Spoločenstva, „pokiaľ nie je tovar pri vstupe na územie Spoločenstva uvedený do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla, ako aj jeho prepustenie z colného režimu podmienečného oslobodenia od cla“.
26.
Podľa článku 4 bodu 6 smernice „colný režim podmienečného oslobodenia od cla“ je každý „z osobitných colných režimov ustanovených [v Colnom kódexe] týkajúcich sa colného dohľadu, ktorému tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, podlieha po vstupe na colné územie Spoločenstva, ako aj dočasné uskladnenie, slobodné pásma a slobodné sklady, či akýkoľvek z colných režimov uvedených v článku 84 ods. 1 písm. a) [Colného kódexu]“.
27.
Článok 7 smernice 2008/118 upravuje čas a vznik daňovej povinnosti a stanovuje:
„1. Daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v čase uvedenia tovaru do daňového voľného obehu a v členskom štáte, v ktorom je tento tovar do daňového voľného obehu uvedený.
2. Na účely tejto smernice ‚uvedenie do daňového voľného obehu‘ znamená:
…
b)
držba mimo režimu pozastavenia dane tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, z ktorého sa spotrebná daň nevyrubila podľa uplatniteľných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov;
…
d)
dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, vrátane neoprávneného dovozu, pokiaľ nie je tovar podliehajúci spotrebnej dani bezodkladne po dovoze uvedený do režimu pozastavenia dane.
…“
28.
Článok 38 smernice 2008/118 rieši prípadné konflikty medzi členskými štátmi týkajúce sa právomoci výťažku z dane v prípade nezrovnalostí pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a stanovuje:
„1. Ak pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani… došlo k nezrovnalosti v členskom štáte inom ako členskom štáte, v ktorom sa uviedol do daňového voľného obehu, tovar sa stáva predmetom spotrebnej dane a daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v členskom štáte, v ktorom nezrovnalosť nastala.
…
4. Na účely tohto článku ‚nezrovnalosť‘ je situácia, ktorá nastane počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani…, v dôsledku ktorej sa preprava alebo časť prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani riadne neukončila.“
4. Smernica 2011/64/EÚ o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov
29.
Smernica 2011/64 ( 13 ) zjednocuje smernice 92/79/EHS, 92/80/EHS a 95/59/ES, na ktoré sa odvoláva článok 1 smernice 2008/118 v súvislosti s tabakovými výrobkami. Obsahuje okrem iného definície rôznych tabakových výrobkov.
30.
Podľa článku 2 smernice 2011/64 pojem tabakové výrobky zahŕňa okrem iného „tabak na fajčenie“. Článok 5 smernice 2011/64 definuje pojem „tabak na fajčenie“ a vymedzuje ho ako rezaný alebo inak rozdrobený, zvláknený alebo na pásky zlisovaný tabak, ktorý je vhodný na fajčenie bez ďalšieho priemyselného spracovania. V tejto súvislosti sa jemne rezaným tabakom na vlastnoručné zhotovenie cigariet rozumie tabak na fajčenie, ak v ňom má viac ako 25 % hmotnosti tabakovej časti šírku rezu menej ako 1,5 milimetra.
III – Konanie vo veci samej
31.
Spoločnosť Schenker poskytuje colné a logistické služby. Podnik dostal 21. januára 2011 od obchodnej spoločnosti registrovanej v Maďarsku zákazku, aby z dôvodu nedostatku priestorov prevzala do dočasného uskladnenia dve zásielky tabaku.
32.
Zásielky tabaku boli na územie Európskej únie prepravené cez Slovinsko a krajinou určenia bola Ukrajina.
33.
Podľa sprievodných dokladov k zásielkam tieto zásielky vstúpili do Maďarska v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva. V colných dokumentoch bol tovar označený číselným znakom KN 2401 10 35 („Tabak, ktorý nie je odžilovaný a nie je strips: Tabak light air‑cured)“ a deklarovaný ako tovar nepodliehajúci spotrebnej dani.
34.
Schenker tabak dočasne uskladnila a následne skladovala v autorizovanom colnom sklade.
35.
Dňa 20. apríla 2011 vykonal správny orgán prvého stupňa kontrolu zásielok a konštatoval, že obsahovali rezaný tabak. Dňa 5. mája 2011 bola odobratá vzorka tovaru a vykonaná kontrola vzorky.
36.
Vzorku tvoril rezaný tabak rôznej veľkosti, svetlo‑ a tmavohnedej farby, v malých zrnkách a s charakteristickou vôňou tabaku, obsahovala veľký počet zrniek s relatívne veľkým a širokým priemerom, medzi ktorými sa mohli nájsť tiež zvyšky stoniek, a tiež tabak v prášku. Vyše 25 % hmotnosti častíc tabaku malo šírku rezu menšiu ako jeden milimeter.
37.
Znalecký ústav vykonávajúci kontrolu celkovo konštatoval, že v prípade vzorky ide o „tabak určený na fajčenie“. Ide o „voľný zhustený tabak nachádzajúci sa v kartónoch s plastikovým vnútrom“, pričom čistá hmotnosť kartónu predstavuje 30 kg.
38.
Na základe týchto výsledkov kontroly správny orgán prvého stupňa zaujal stanovisko, že tabak, ktorý je predmetom sporu, musí byť zaradený pod kód 2403 10 90 KN a podlieha spotrebnej dani. Nesprávne zaradenie tovaru v sprievodných dokladoch by totiž viedlo k tomu, že tieto doklady by nebolo možné akceptovať ako osvedčenie pôvodu preclievaného tovaru, ani ako osvedčenie toho, že tovar bol prepravený v režime podmienečného oslobodenia od cla.
39.
Dňa 21. júna 2011 správny orgán prvého stupňa uložil spoločnosti Schenker pokutu. Táto spoločnosť porušila maďarský zákon o spotrebných daniach tým, že držala tovar podliehajúci spotrebnej dani bez osvedčenia jeho pôvodu a bez zaplatenia príslušnej dane.
40.
Po tom, čo bolo rozhodnutie 28. marca 2012 potvrdené Generálnym riaditeľstvom, sa Schenker obrátila na vnútroštátny súd.
41.
Vnútroštátny súd má pochybnosti o výklade položky 2401 10 35 KN, resp. o správnom zaradení sporného tabaku. Okrem toho vzniká otázka, či sprievodný doklad možno akceptovať ako osvedčenie skutočnosti, že tovar bol prepravený v režime podmienečného oslobodenia od cla, aj keď je v ňom nesprávne uvedená položka colného sadzobníka.
IV – Návrh na začatie prejudiciálneho konania
42.
Vnútroštátny súd preto podal na Súdny dvor návrh na začatie konania o týchto prejudiciálnych otázkach:
V – Právne posúdenie
A – O prvej prejudiciálnej otázke
1. O výklade prvej prejudiciálnej otázky
43.
Vopred treba konštatovať, že úlohou Súdneho dvora v rámci konania o prejudiciálnej otázke v oblasti colného zaradenia tovaru nie je dotknutý tovar správne zaradiť pod kód KN. Súdny dvor má vnútroštátnemu súdu skôr ukázať kritériá, na základe ktorých potom sám môže výrobky, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, správne zaradiť pod kód KN. ( 14 )
44.
V tejto súvislosti je úlohou Súdneho dvora poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď, aby mohol rozhodnúť v konaní vo veci samej. Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne preformulovať otázky, ktoré sú mu položené. ( 15 )
45.
V prejednávanom prípade možno z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal vnútroštátny súd, odvodiť, že svojou prvou otázkou sa pýta nielen to, ako sa má vykladať položka 2401 10 35 KN. Skôr chce okrem toho zistiť aj to, ako sa majú vykladať položky 2401 až 2403 na účely tarifikácie výrobku, ktorý má znaky tovaru, ktorý je predmetom sporu.
2. Kritériá zaradenia tovaru v kombinovanej nomenklatúre
46.
Ako som už vysvetlila vo svojich návrhoch vo veciach Ikegami, Algemene Scheeps Agentuur Dordrecht, Uroplasty a Turbon International ( 16 ), v prípade zaradenia tovaru v kombinovanej nomenklatúre sa má postupovať takto.
47.
Tovar, ktorý sa má zaradiť, treba najprv definovať podľa používania, na ktoré je tovar určený, a podľa jeho fyzických vlastností. V tomto zmysle sa na základe znenia položiek, relevantných tried a kapitol vykoná provizórne zaradenie podľa jednotlivého používania, na ktoré je tovar určený, a podľa fyzických vlastností tovaru. Potom treba preskúmať, či v prípade súčasného preskúmania umožňujú znenia položiek a poznámok tried a kapitol nepochybné presné zaradenie. V prípade, že nie, musí sa rozpor noriem preklenúť uplatnením všeobecných predpisov ku KN. Nakoniec sa vykoná zaradenie do podpoložiek.
48.
V tejto súvislosti treba znenia položiek a poznámok ku KN, pokiaľ je to možné, vykladať v súlade s pravidlami HS. Cieľom vysvetliviek HS a vysvetliviek KN je jednotné uplatňovanie spoločného colného sadzobníka, a preto predstavujú hodnotný, aj keď právne nezáväzný, prostriedok poskytujúci poznatky využiteľné na výklad jednotlivých položiek colného sadzobníka. ( 17 ) Podľa judikatúry Súdneho dvora treba z dôvodu nezáväzného charakteru vysvetliviek v rámci kontrolnej úvahy prípadne preskúmať, či je ich obsah v súlade s ustanoveniami nomenklatúry a neskresľuje ich dosah. ( 18 )
3. Uplatnenie vyššie uvedených kritérií na prejednávaný prípad
a) Definícia tovaru podľa fyzických vlastností a používania, na ktoré je tovar určený
49.
Podľa tvrdení vnútroštátneho súdu ide v prípade tovaru, ktorý je predmetom sporu, o rezaný tabak rôznej veľkosti. Preskúmaná vzorka bola tvorená prevažne jemnými, avšak dlhými vláknami, obsahovala tiež veľký počet zrniek s relatívne širokým priemerom, medzi ktorými sa našli tiež zvyšky stoniek a okrem toho tiež tabak v prášku. Viac ako 25 % hmotnosti častíc tabaku malo šírku rezu menej ako 1 milimeter.
50.
Tabak, ktorý je predmetom sporu, bol tak vzhľadom na jeho fyzické vlastnosti podrobený spracovaniu. V prípade tovaru totiž nejde o sušené tabakové listy v ich prirodzenej konzistencii. Tabak bol už vo veľkej miere odstopkovaný, odžilovaný, t. j. žilky listu boli odstránené, a narezaný.
51.
Používanie, na ktoré je tovar určený, sa stanoví podľa objektívnych znakov. ( 19 )
52.
Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade vzorky ide o „tabak určený na fajčenie“ ( 20 ). Z dôvodu neexistencie opačných tvrdení preto opis vnútroštátneho súdu pripúšťa záver, že tovar je určený už na konzumáciu a nie nevyhnutne na ďalšie spracovanie.
53.
Pokiaľ však vzorka obsahuje zrnká, v ktorých sa našli tiež zvyšky stoniek, potom používanie, na ktoré je tovar určený, nemožno jednoznačne určiť. Podľa dostupných informácií je možné, že zrnká môžu byť použité na výrobu tabaku určeného na fajčenie, ale aj to, že bude ako tabakový zvyšok zlikvidovaný.
b) Zaradenie podľa znenia položiek
54.
Kapitola 24 KN, ktorá je relevantná pre tabak, zahŕňa položky 2401 až 2403. Zatiaľ čo nespracovaný tabak a tabakový zvyšok je zaradený do položky 2401 KN, ostatné položky zahŕňajú spracovaný tabak vo forme cigár, cigariek a cigariet (2402 KN) alebo v iných formách (2403 KN).
55.
Vo vzťahu k fyzickým vlastnostiam tabaku prichádzajú do úvahy podľa ich znenia položky 2401 KN a 2403 KN.
56.
Položka 2401 KN zahŕňa podľa svojho znenia dva varianty, a to tovar s vlastnosťou „nespracovaný tabak“ a „tabakový zvyšok“.
i) Pojem nespracovaný tabak
57.
Samotná KN neobsahuje jednoznačný údaj o tom, kedy ide o „spracovanie“ vylučujúce zaradenie do položky 2401 KN. ( 21 ) Skutočnosť, že nie každý vplyv automaticky zrušuje vlastnosť „nespracovaný“, však potvrdzuje existencia podpoložky 2401 20 KN, ktorá v rámci 2401 KN zahŕňa aj taký tabak, ktorý je „čiastočne alebo úplne odžilovaný alebo strips“.
58.
Vychádzajúc z uvedeného treba na účely výkladu položky 2401 KN použiť príslušné údaje o zaradení v kombinovanej nomenklatúre.
59.
Pokiaľ ide o „nespracovaný tabak“, vysvetlivky k položke 2401 KN odkazujú na bod 1 vysvetliviek k položke 2401 HS. Vo svojom záväznom francúzskom a anglickom znení obsahujú tieto údaje v súvislosti s pojmom „nespracovaný tabak“.
„Le tabac à l’état naturel sous forme de plantes entières ou de feuilles et les feuilles séchées ou fermentées, ces feuilles pouvant être entières ou écôtées, rognées ou non, brisées ou découpées même sous une forme régulière, mais à la condition qu’il ne s’agisse pas d’un produit prêt à être fumé“ ( 22 ).
„Unmanufactured tobacco in the form of whole plants or leaves in the natural state or as cured or fermented leaves, whole or stemmed/stripped, trimmed or untrimmed, broken or cut (including pieces cut to shape, but not tobacco ready for smokin)“ ( 23 ).
60.
Z toho vyplýva, že na účely odlíšenia nespracovaného a spracovaného tabaku je podstatné to, či jeho konzistenciu možno označiť ako „prêt à être fumé“, resp. „ready for smoking“. Ak ide o druhý z uvedených prípadov, ako je v konaní vo veci samej, potom zaradenie pod položku 2401 KN („nespracovaný tabak“) je vylúčené.
61.
Keďže tabak, ktorý je predmetom sporu, nepatrí do položky 2401 KN, nemôže byť zaradený ani pod podpoložku 2401 10 35 KN, na ktorú sa vnútroštátny súd pýta v súvislosti s označením tabak „light air‑cured“. Prvé a druhé podpoložky totiž musia vykazovať všetky vlastnosti nadriadenej položky colného sadzobníka.
62.
Neboli uvedené, ani nie sú zjavné, nijaké dôkazy svedčiace o tom, že by obsah vysvetliviek KN, na ktorom sa zakladá tento záver, nebol v súlade s ustanoveniami Spoločného colného sadzobníka alebo by menil ich dosah. ( 24 )
ii) Pojem tabakový zvyšok
63.
Tabak, ktorý je predmetom sporu, nemôže byť zaradený ani pod druhý variant položky 2401 KN („tabakový zvyšok“).
64.
Je pravda, že tovar obsahuje podľa tvrdenia vnútroštátneho súdu veľký počet zrniek, medzi ktorými možno nájsť tiež zvyšky stoniek. Takúto zložku tovaru je v zásade možné zaradiť pod položku 2401 KN. Podľa príslušných vysvetliviek ( 25 ) totiž pojem „tabakový zvyšok“ zahŕňa okrem iného stopky listu a prach, ktoré vzniknú pri spracovaní listov alebo pri výrobe tabakových výrobkov.
65.
Z toho však nevyplýva, že tovar, ktorý je predmetom sporu, musí byť celkovo zaradený pod položku 2401 KN.
66.
Zaobchádzanie so zmiešanými látkami, ktoré patria pod rôzne položky KN, sa totiž riadi podľa ich všeobecných pravidiel (ďalej len „VP“). V zmysle týchto pravidiel sa má tovar zaradiť podľa tej látky, ktorá mu prepožičiava jeho podstatný charakter (bod 3 b VP).
67.
Tvrdenia vnútroštátneho súdu („Preskúmaná vzorka bola tvorená prevažne[ ( 26 )] jemnými, avšak dlhými vláknami“) svedčia v prospech predpokladu, že práve častice tabaku určené na fajčenie prepožičiavajú tovaru jeho črty.
68.
Rozhodnúť o tom, či je to tak, však v konečnom dôsledku patrí do právomoci vnútroštátneho súdu.
69.
V dôsledku toho tabak, ktorý má vlastnosti sporného tovaru, treba po tom, čo v jeho prípade neprichádzajú do úvahy položky 2401 KN a 2402 KN ( 27 ), považovať za „ostatný spracovaný tabak“ a zaradiť pod položku 2403 KN.
c) Zaradenie podľa znenia podpoložiek
70.
Najprv treba konštatovať, že v prípade tovaru ide celkovo o „tabak na fajčenie“ v zmysle prvej podpoložky 2403 10 KN. Zaradenie pod ostatné zjavne záchytné situácie, ktoré sú zhrnuté pod nadpis položky „ostatné“ (2403 91 00, 2403 99 KN), je vylúčené.
71.
Na účely rozlišovania medzi ďalšími podpoložkami 2403 10 10 a 2403 10 90 KN podľa ich znenia je rozhodujúce to, či sa tovar nachádza „v bezprostrednom obale s netto obsahom nepresahujúcim 500 g“ (podpoložka 2403 10 10 KN).
72.
Podľa tvrdení vnútroštátneho súdu tovar predstavovalo „voľný zhustený tabak nachádzajúci sa v kartónoch s plastikovým vnútrom“ a čistá hmotnosť kartónu [predstavovala] 30 kg“, a preto by mal byť zaradený pod položku 2403 10 90 KN.
4. Záver o prvej prejudiciálnej otázke
73.
Na základe doposiaľ uvedeného treba na prvú otázku vnútroštátneho súdu odpovedať tak, že tovar, ktorý sa môže bez ďalšieho spracovania použiť ako tabak na fajčenie, akým je tovar, ktorý je predmetom konania vo veci samej, sa nemá považovať za „tabak sušený prirodzenou cirkuláciou vzduchu, svetlý (light air‑cured)“ v zmysle číselného znaku 2401 10 35 KN v kapitole 24 prílohy I ku KN, ale treba ho považovať za „ostatný spracovaný tabak“, pokiaľ sa neskladá v zásade z tabakových zvyškov, a má sa zaradiť pod položku 2403 KN. Ak v prípade tovaru ide ďalej o voľný zhustený tabak nachádzajúci sa v kartónoch s plastikovým vnútrom s čistou hmotnosťou 30 kg, tovar treba zaradiť pod podpoložku 2403 10 90 KN.
B – O druhej a tretej prejudiciálnej otázke
74.
Druhá a tretia prejudiciálna otázka sa týka výkladu smernice 2008/118, ktorá stanovuje všeobecný systém vyrubenia spotrebnej dane pre určitý tovar. Týmito prejudiciálnymi otázkami sa treba zaoberať spoločne a týkajú sa v podstate výkladu pojmov „dovoz“ a „režim podmienečného oslobodenia od cla“ v zmysle uvedenej smernice.
75.
Vnútroštátny súd v podstate žiada informáciu o tom, či pojem „colný režim podmienečného oslobodenia od cla“ – pri existencii ktorého v konaní vo veci samej nemožno podľa maďarského práva uložiť pokutu – zahŕňa v zmysle článku 4 bodu 6 smernice 2008/118 aj situáciu, akou je situácia v konaní vo veci samej, keď sprievodné doklady tovaru nesprávne uvádzajú položku colného sadzobníka, alebo sa má takýto skutkový stav posudzovať ako „dovoz“ [článok 2 písm. b)], resp. „dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“ (článok 4 bod 8) v zmysle tejto smernice.
76.
Prejudiciálne otázky sa síce vzťahujú na smernicu 2008/118, pohybujú sa však na rozhraní medzi colným právom a právnou úpravou spotrebnej dane. Je preto zmysluplné vysvetliť na úvod vzájomný vzťah týchto systémov právnych úprav.
1. Colné právo a právna úprava spotrebnej dane
77.
Legislatívna právomoc v oblasti ciel a právomoc k ich výberu medzičasom takmer úplne prešla na Úniu. Colné právo na európskej úrovni je zakotvené v článkoch 28 až 37 ZFEÚ a tvorí ho najmä Colný kódex, príslušné vykonávacie predpisy a kombinovaná nomenklatúra. Právo Únie okrem iného jednotne stanovuje colné sadzby, ktoré sú uložené na vonkajších hraniciach EÚ.
78.
Od colného dlhu treba odlišovať spotrebnú daň ako vnútroštátne odvody. Tá zaťažuje spotrebu určitého tovaru, ako napríklad tabaku, a je uložená výrobcovi alebo predajcovi tovaru ako nepriama daň.
79.
I keď legislatívna právomoc v oblasti spotrebnej dane a právomoc k jej výberu zostáva členským štátom, vnútroštátna právna úprava spotrebnej dane bola v rámci vytvorenia vnútorného trhu v určitej miere harmonizovaná smernicami. Na rozdiel od cla je však sadzba spotrebnej dane upravená v členských štátoch odlišne. ( 28 )
2. Spotrebná daň podľa smernice 2008/118
80.
Smernica 2008/118 vo svojich článkoch 1, 2 a 7 harmonizuje podmienky vzniku daňovej povinnosti.
81.
Podľa článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2008/118 spotrebná daň sa uplatňuje pri spotrebe tabakových výrobkov patriacich do pôsobnosti smernice 2011/64. ( 29 )
82.
Z článkov 1 až 5 smernice 2011/64 vyplýva, ktoré tabakové výrobky táto smernica zahŕňa. Otázka, či tabak, ktorý zodpovedá údajom vnútroštátneho súdu, podlieha smernici, a teda spotrebnej dani, musí byť zodpovedaná nezávisle od odpovede na prvú prejudiciálnu otázku. Kritériom totiž v tejto súvislosti nie je kombinovaná nomenklatúra, ale smernica 2011/64.
83.
Predmetom prejednávaného prípadu je podľa tvrdenia vnútroštátneho súdu rezaný tabak, ktorý je vhodný na fajčenie bez ďalšieho priemyselného spracovania a v ktorom má viac ako 25 % hmotnosti tabakovej časti šírku rezu menej ako 1,5 milimetra. Na tabak s týmito vlastnosťami, ako na „jemne rezaný tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet“, sa vzťahuje smernica 2011/64 ( 30 ), a teda aj smernica o spotrebných daniach 2008/118.
84.
Článok 2 písm. b) smernice 2008/118 potom stanovuje, že tovar podliehajúci spotrebnej dani sa stane predmetom spotrebnej dane v čase jeho „dovozu“ na územie Únie.
85.
„Dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani“ definuje článok 4 bod 8 smernice 2008/118 ako vstup tovaru na územie Únie, „pokiaľ nie je tovar pri vstupe… uvedený do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla…“.
86.
Tovar, ktorý je predmetom konania vo veci samej, vstúpil na územie Únie cez slovinskú hranicu. Je preto potrebné určiť, či bol v tomto okamihu uvedený do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla. V prípade, že áno, nešlo by o dovoz ( 31 ) a nevznikla by ani povinnosť zaplatiť spotrebnú daň.
87.
Rozhodujúci význam má preto otázka, čo sa má rozumieť pod colným režimom podmienečného oslobodenia od cla v zmysle spornej smernice.
88.
Podľa definície článku 4 bodu 6 smernice 2008/118 ( 32 ) colný režim podmienečného oslobodenia od cla je „každý z osobitných colných režimov ustanovených v [Colnom kódexe] týkajúcich sa colného dohľadu, ktorému tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, podlieha po vstupe na colné územie Spoločenstva, ako aj dočasné uskladnenie, slobodné pásma a slobodné sklady, či akýkoľvek z colných režimov uvedených v článku 84 ods. 1 písm. a) [Colného kódexu]“. Pod posledný z týchto štyroch variantov spadá okrem iného vonkajší tranzit a colné uskladňovanie.
89.
Schenker argumentuje, ( 33 ) že táto definícia sa vzťahuje aj na colný dohľad podľa článku 37 CK [o tom pozri bod a)]. Ostatní účastníci však zohľadňujú iba skutočnosť, či bol tovar riadne dočasne uskladnený a či bol v súlade s predpismi uvedený do vonkajšieho tranzitu a colného uskladňovania [o tom pozri bod b)].
a) Colný dohľad ako režim podmienečného oslobodenia od cla v zmysle smernice 2008/118
90.
Treba preskúmať, či podľa skutkového stavu konania vo veci samej možno vôbec hovoriť o existencii colného dohľadu, a potom vysvetliť, či tento dohľad ako „osobitný colný režim týkajúci sa colného dohľadu“ zakladá režim podmienečného oslobodenia od cla, ktorý vylučuje spotrebnú daň.
i) Colný dohľad v konaní vo veci samej
91.
Colný dohľad zahŕňa podľa článku 4 ods. 13 CK všetku všeobecnú činnosť colných orgánov, ktorou sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov a prípadne aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.
92.
V prejednávanom prípade začala podľa článku 37 ods. 1 CK na základe faktického úkonu, ktorým bol dovoz tovaru na colné územie. Prípadné nesprávne označenie tovaru tomu neodporuje. Zákonnosť dovozu tovaru na územie Únie totiž nie je na účely začiatku colného dohľadu podstatný. ( 34 )
93.
Colný dohľad ani nebol ukončený podľa článku 37 ods. 2 CK. Ten totiž v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, trvá tak dlho, kým nedôjde k zmene jeho colného štatútu z tovaru, ktorý nie je tovarom Únie, na tovar Únie, k jeho dovozu do slobodného pásma alebo slobodného skladu, spätnému vývozu, skaze alebo k zničeniu. ( 35 ) V prejednávanom prípade nejde ani o jeden z týchto variantov. ( 36 )
94.
Tovar ani nebol odňatý spod colného dohľadu, ( 37 ) keďže úrady mali zakaždým faktickú aj právnu možnosť vykonať colné opatrenia a v Maďarsku túto možnosť aj využili.
95.
Teraz preto treba vysvetliť, či colný dohľad týkajúci sa tovaru predstavuje „osobitný colný režim týkajúci sa colného dohľadu“ pre tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, v zmysle článku 4 bodu 6 smernice 2008/118.
ii) Pojem „osobitný colný režim týkajúci sa colného dohľadu“
96.
Formulácia „besonderes Verfahren [osobitný režim]“ v nemeckom znení článku 4 bodu 6 smernice 2008/118 vzbudzuje pochybnosti o tom, či pod tým možno rozumieť aj colný dohľad podľa článku 37 CK.
97.
Výraz „besonderes [osobitný]“ totiž na prvý pohľad môže vzbudzovať dojem, že autor smernice nechcel zaradiť všetky, ale iba časť režimov týkajúcich sa colného dohľadu ako colný režim podmienečného oslobodenia od cla, pričom zostalo nejasné, ktoré režimy sa tým myslia.
98.
Výraz „po vstupe na colné územie Spoločenstva“ v článku 4 bode 6 smernice naproti tomu poukazuje na to, že ustanovenie nadväzuje na faktický úkon prekročenia hranice, ktorým začína colný dohľad, a že suspendovanie spotrebnej dane sa nemá uplatniť až pri neskoršom prihlásení do colného režimu.
99.
Súčasné preskúmanie znenia článku 4 bodu 6 smernice 2008/118 v rôznych úradných jazykoch Únie neposkytuje jasnú odpoveď. Zatiaľ čo väčšina znení obsahuje formulácie, ktoré sú porovnateľné s nemeckým znením, ( 38 ) španielske znenie napríklad neobsahuje nijaké obmedzenie sa na „osobitný“ režim colného dohľadu. ( 39 )
100.
Ani okolnosti vzniku ustanovenia nevysvetľujú, či colný dohľad má byť podľa koncepcie autora smernice „osobitným colným režimom týkajúcim sa colného dohľadu“. Pôvodný návrh Komisie ešte neobsahoval slovo „osobitný“. Naopak, podľa tohto návrhu „ktorýkoľvek z režimov ustanovených v [Colnom kódexe] týkajúcich sa colného dohľadu, ktorému tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, podlieha po dovoze na colné územie Spoločenstva“, je režimom podmienečného oslobodenia od cla. ( 40 ) Z ďalších okolností vzniku ustanovenia nemožno odvodiť nijaké znaky svedčiace o tom, či neskoršie doplnenie prívlastku „osobitný“ v mnohých jazykových verziách malo, a ak áno v akom rozsahu, obmedziť dosah suspenzívneho účinku vo vzťahu k spotrebnej dani alebo nie.
101.
Z dôvodu tejto terminologickej nejasnosti treba význam sporného pojmu zistiť na základe systematických a teleologických úvah. Tieto svedčia o širokom chápaní pojmu.
102.
Keďže znak skutkovej podstaty, konkrétne „osobitný colný režim týkajúci sa colného dohľadu“, si v rámci článku 4 bodu 6 smernice 2008/118 zachováva samostatnú a prakticky relevantnú pôsobnosť, musí sa odlišovať od ostatných variantov ustanovenia, ktoré môžu tiež odôvodňovať režim podmienečného oslobodenia od cla – „dočasné uskladnenie, slobodné pásma alebo slobodné sklady, či akýkoľvek z colných režimov uvedených v článku 84 ods. 1 písm. a) [Colného kódexu]“.
103.
Druhý variant, konkrétne „dočasné uskladnenie“, začína predložením tovaru colnému úradu ( 41 ) a končí okamihom pridelenia colne schváleného určenia alebo použitia.
104.
Je teda v súlade so systematikou predpisu, že „osobitný colný režim týkajúci sa colného dohľadu“ v zmysle prvého variantu skutkovej podstaty v článku 4 ods. 6 smernice 2008/118 sa vzťahuje na faktické a právne udalosti od prekročenia hranice do predloženia tovaru colnému úradu, ktoré sú upravené v článkoch 37 až 39 CK. Medzi tieto sa zaraďuje okrem iného aj colný dohľad.
105.
V prospech toho, že colný dohľad podľa článku 37 CK už vo svojej forme predstavuje colný režim podmienečného oslobodenia od cla, svedčí predovšetkým odôvodnenie 7 smernice 2008/118, ktoré vyjadruje cieľ autora smernice.
106.
Podľa tohto odôvodnenia sa smernica zakladá na premise, že „v rámci colných režimov s podmienečným oslobodením od cla… sa stanovujú primerané monitorovacie opatrenia v prípade, že sa na tovar podliehajúci spotrebnej dani vzťahujú ustanovenia [Colného kódexu]“ ( 42 ), a preto nie je potrebné „ustanoviť osobitné uplatňovanie systému monitorovania na tovar podliehajúci spotrebnej dani, pokiaľ sa na tento tovar vzťahuje colný režim Spoločenstva s podmienečným oslobodením od cla“.
107.
Ak sa povinnosť zaplatiť spotrebnú daň pozastavuje už v okamihu, keď tovar prekročí hranice, je to v súlade so základnou myšlienkou autora smernice, a to zabrániť dvojitému (colnému a daňovému) konaniu. Od tohto okamihu totiž tovar podľa článku 37 CK už podlieha colnej kontrole a nie je potrebné ( 43 ) osobitné monitorovanie tovaru podliehajúce spotrebnej dani.
108.
Ak by z colného dohľadu nevyplýval nijaký colný režim podmienečného oslobodenia od cla v zmysle smernice a prekročením hranice by vznikla povinnosť zaplatiť spotrebnú daň, potom výpočet ostatných režimov ( 44 ) v rámci článku 4 bodu 6 smernice na účely odôvodnenia suspenzívneho účinku vo vzťahu k spotrebnej dani by vyšlo prakticky nazmar, pretože daňová povinnosť, ktorá už raz vznikla pri vstupe tovaru, by nezanikla tým, že tovar je následne uvedený do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla.
109.
Z toho vyplýva, že podľa smernice 2008/118 musí suspenzívny účinok vo vzťahu k spotrebnej dani vzniknúť a pretrvávať, keď a pokiaľ tovar podlieha colnému dohľadu podľa článku 37 CK.
110.
Tovar, ktorý je predmetom sporu, preto už od svojho vstupu na územie Únie podliehal colnému dohľadu, ktorý predstavuje „colný režim podmienečného oslobodenia od cla“ podľa článku 4 bodu 6 smernice 2008/118, v dôsledku čoho, keďže nejde o dovoz v zmysle článku 4 bodu 8 toho istého právneho aktu, tovar nepodlieha spotrebnej dani podľa článku 2 písm. b).
111.
Ak sa prijme tento názor, potom situácie uvedené v druhej a tretej prejudiciálnej otázke sa stanú bezpredmetné: jednotlivými, tam uvedenými colnými režimami – dočasné uskladnenie, vonkajší tranzit a colný sklad – sa netreba ďalej zaoberať, pretože po tom, čo colný dohľad odôvodňuje vznik colného režimu podmienečného oslobodenia od cla vylučujúceho spotrebnú daň, by boli pre rozhodujúcu otázku daňovej povinnosti rovnako irelevantné ako otázka, či sú relevantné nesprávne sprievodné doklady tovaru.
112.
Starostlivo však treba ďalej ešte preskúmať, ako by sa mal posúdiť skutkový stav konania vo veci samej v prípade, že by zo samotného colného dohľadu nevyplývalo, že ide o colný režim podmienečného oslobodenia od cla, ktorý pozastavuje spotrebnú daň.
113.
Zoberať sa treba colným režimom uvedeným v druhej prejudiciálnej otázke a treba preskúmať, či nesprávna tarifikácia v sprievodných dokladoch spochybňuje umiestnenie tovaru do dočasného uskladnenia, vonkajšieho tranzitu do Maďarska a tamojšie uvedenie do colného uskladňovania. V tejto súvislosti sa treba podľa tvrdenia vnútroštátneho súdu domnievať, že tovar bol pri každom z týchto režimov označený (nesprávnym) kódom 2401 10 35 KN.
b) Dočasné uskladnenie, vonkajší tranzit a colné uskladňovanie ako colné režimy podmienečného oslobodenia od cla v zmysle smernice 2008/118
114.
Ako už bolo uvedené, podľa článku 2 písm. b) smernice 2008/118 je tovar predmetom spotrebnej dane v čase jeho dovozu, kam podľa článku 4 bodu 8 patrí vstup na územie Únie, pokiaľ tovar nie je uvedený do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla. V tomto rozsahu ide o súbeh colného dlhu nadväzujúceho na dovoz a spotrebnej dane.
115.
Dočasné uskladnenie, vonkajší tranzit a colné uskladňovanie predstavujú podľa článku 4 bodu 6 smernice 2008/118 v spojení s článkom 84 ods. 1 písm. a) CK „colné režimy podmienečného oslobodenia od cla“ v zmysle uvedenej smernice.
116.
Smernica 2008/118 však neupravuje otázku, za akých podmienok sa tovar nachádza v dočasnom uskladnení, vo vonkajšom tranzite alebo v colnom uskladňovaní. V tejto súvislosti preto treba odkázať na ustanovenia Colného kódexu. Skutočnosť, či nesprávne uvedenie položky colného sadzobníka vedie k vzniku daňovej povinnosti, závisí tak napokon od toho, či boli dodržané pravidlá Colného kódexu.
117.
Zohľadniť pritom treba, že nie každé porušenie ustanovenia Colného kódexu musí mať za následok, že zlyhá uvedenie tovaru do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla v zmysle článku 4 bodu 8 smernice 2008/118 a vznikne tak zodpovednosť za zaplatenie spotrebnej dane. V prejednávanom prípade je podstatné skôr to, či uvedenie nesprávnej položky colného sadzobníka v sprievodných dokladoch by viedlo k vzniku colného dlhu podľa článkov 202 až 205 CK.
i) Dočasné uskladnenie
118.
Podľa článku 50 CK od predloženia tovaru colným orgánom až do okamihu pridelenia colne schváleného určenia alebo použitia má tovar postavenie dočasne uskladneného tovaru.
119.
Predloženie tovaru colnému úradu je upravené v článku 40 CK a definované v článku 4 ods. 19 CK ako oznámenie colným orgánom, že tovar sa nachádza na colnom úrade alebo na akomkoľvek inom mieste.
120.
Podľa článku 202 ods. 1 CK má porušenie povinnosti predloženia tovaru colnému úradu – v dôsledku nezákonného dovozu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na colné územie – za následok vznik colného dlhu pri dovoze.
121.
Povinnosť predložiť tovar colnému úradu sa pritom nevyčerpáva oznámením toho, že tovar sa nachádza na colnom úrade. Súdny dvor však vo veci Papismedov a i. s odkazom na články 43 a 45 CK v predchádzajúcom znení odvodil súvislosť medzi predbežným colným vyhlásením a zákonným predložením tovaru colnému úradu a rozhodol, že „ak je s predložením tovaru colnému úradu… súčasne podané predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie, ktoré obsahuje opis druhu tovaru, ktorý nemá nič spoločné so skutočnosťou“ ( 45 ), v tom prípade ide o porušenie povinnosti predložiť tovar colnému úradu.
122.
Táto súvislosť je teraz výslovne stanovená v článku 186 ods. 1 prvom pododseku nariadenia č. 2454/93 (ďalej len „vykonávacie nariadenie k CK“) ( 46 ). Podľa tohto ustanovenia tovar predkladaný colným orgánom, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, musí byť zahrnutý do predbežného colného vyhlásenia pre colný režim dočasného uskladnenia najneskôr v čase predloženia tovaru.
123.
Prostredníctvom nesprávneho označenia sa však na rozdiel od prípadu Papismedov a i. („kuchynský riad“ namiesto správneho označenia „kuchynský riad a cigarety“) v prejednávanom prípade nezastiera skutočná povaha veľkej časti tovaru. V prejednávanom prípade vo vzťahu k časti tovaru nechýba celé oznámenie, že tovar sa nachádza na colnom úrade. Iba uvedenie položky 2401 10 35 KN je v rozpore so skutočnými pomermi, keďže tovar treba v skutočnosti zaradiť do položky 2403 10 90 KN.
124.
Za týchto okolností treba vysvetliť, či už obsahovo nesprávne uvedenie položky sadzobníka v predbežnom colnom vyhlásení pre colný režim dočasného uskladnenia vedie k tomu, že tovar sa má považovať za nepredložený colnému úradu a že tým môže vzniknúť zodpovednosť za zaplatenie colného dlhu a spotrebnej dane.
125.
Predbežné colné vyhlásenie pre colný režim dočasného uskladnenia sa z hľadiska obsahu a cieľa odlišuje od predbežného colného vyhlásenia o vstupe, ktoré sa má podľa článku 36a CK predložiť pred dovozom tovaru na colné územie, a od colného vyhlásenia podľa článku 59 CK.
126.
Zatiaľ čo pre vyhlásenie o vstupe a pre colné vyhlásenie sú podľa Colného kódexu a jeho vykonávacích predpisov potrebné osobitné údaje KN, článok 186 ods. 1 prvý pododsek CK vykonávacieho nariadenia k CK nestanovuje to isté pre predbežné colné vyhlásenie pre colný režim dočasného uskladnenia, ale iba to, že podrobnosti upravia colné orgány. Formulár č. 0306 nemeckých colných orgánov napríklad neobsahuje nijakú požiadavku uvedenia položky sadzobníka podľa KN.
127.
Skutočnosť, že v rámci predbežného colného vyhlásenia pre colný režim dočasného uskladnenia teda nezáleží na správnom uvedení položky KN, zodpovedá aj cieľu ustanovení, ktoré ho upravujú.
128.
Predbežné colné vyhlásenie pre colný režim dočasného uskladnenia má umožniť colným orgánom preskúmanie toho, či bol tovar včas uvedený k prípustnému colnému určeniu alebo použitiu ( 47 ) a predbežne uskladnený tovar uskladňovaný výlučne na určených miestach a za stanovených podmienok.
129.
Z tohto cieľa vyplýva, že nesprávne uvedenie položky sadzobníka samo osebe nemusí odporovať riadnemu predloženiu tovaru colnému úradu, pokiaľ je tovar podľa svojho druhu v podstate správne označený, množstvo tovaru je uvedené správne a údaje na obale tovaru zodpovedajú skutočným pomerom. Na účely otázky, či sú údaje v tejto súvislosti dostatočné, nie je rozhodujúce správne uvedenie príslušnej kapitoly KN. Kombinovaná nomenklatúra totiž niekedy podriaďuje aj tovar veľmi odlišného druhu tej istej kapitole. Napríklad kapitola 24, ktorá sa má v prejednávanom prípade uplatniť, sa vzťahuje tak na tabakový zvyšok, ako aj na cigary. Otázka, či sa má označenie tovaru na účely jeho predloženia colnému úradu a predbežného uskladnenia považovať za správne, sa musí posúdiť skôr podľa toho, či dostupné údaje celkovo umožňujú jednoznačné priradenie tovaru k colnému vyhláseniu.
130.
Na základe údajov dostupných Súdnemu dvoru sa zdá byť pravdepodobné, že v skutkovom stave konania vo veci samej išlo vo vzťahu k predloženiu tovaru colnému úradu práve o takýto prípad; rozhodnutie v tejto súvislosti však patrí do právomoci vnútroštátneho súdu.
131.
Na základe neexistencie porušenia v zmysle článku 202 CK by bol potom sporný tovar pri jeho vstupe do Slovinska účinne uvedený do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla podľa článku 4 bodu 6 smernice 2008/118, takže by nešlo o dovoz v zmysle článku 2 písm. b) tej istej smernice a nevznikla by povinnosť zaplatiť spotrebnú daň.
132.
Ďalej však treba vysvetliť, či bol predbežne uskladnený tovar napriek nesprávne uvedenej položke sadzobníka následne účinne prepustený do vonkajšieho tranzitu, či bol v Maďarsku riadne prepustený do colného uskladňovania a či tým ani potom nevznikla povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa článku 4 bodu 8 smernice 2008/118.
ii) Prepustenie do režimu vonkajšieho tranzitu a colného uskladňovania
133.
Podľa článku 59 ods. 1 CK všetok tovar určený na prepustenie do colného režimu musí byť uvedený v colnom vyhlásení pre príslušný colný režim. V rámci tohto vyhlásenia treba uviesť vo vzťahu k tovaru položku sadzobníka vrátane správnej podpoložky. ( 48 ) Rovnako to platí aj v prípade vonkajšieho tranzitu a colného uskladňovania. Uvedenie nesprávnej položky colného sadzobníka znamená porušenie tejto povinnosti.
134.
Jednako treba konštatovať, že v prípadoch, akým je prejednávaný prípad, ide o prepustenie tovaru do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla, t. j. o otázku, či je vôbec nutné platiť dovozné clo, a nie o to, aká je výška dovozného cla. V zásade možno všetok tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, prepustiť do režimu vonkajšieho tranzitu alebo colného uskladňovania, pričom položka colného sadzobníka nie je podstatná.
135.
Navyše treba zohľadniť, že súbor tarifikácie je zložitý a nezávisí iba od skutkových okolností, ale aj od právnych posúdení. Správny výklad a uplatnenie položiek kombinovanej nomenklatúry je pravidelne predmetom právnych sporov a súdnych rozsudkov, ako to ukazuje aj prejednávaný prípad. Nie každá chyba, ktorá sa pritom stala, musí byť nevyhnutne závažná.
136.
V prejednávanom prípade bol síce tovar nesprávne zaradený, nebol však opatrený položkou KN, ktorá by úplne odporovala jeho povahe. Uvedená položka a v skutočnosti správna položka vykazovali vo veľkej miere porovnateľné vlastnosti. Aj keď možno od prepravných a logistických spoločností, akou je aj Schenker, očakávať odbornosť v oblasti zaradenia tovaru do sadzobníka, v prejednávanom prípade nejde o zjavné a úplne scestné nesprávne zaradenie.
137.
V zásade existuje možnosť požiadať colné orgány podľa článku 12 ods. 1 CK o vydanie vopred záväzných tarifných informácií a tovar v súlade s tým označiť, ale ani to nevedie k tomu, že každé nesprávne zaradenie musí mať za následok vznik colného dlhu. Článok 12 CK by inak viedol k tomu, že prepravcovia tovaru by boli pri čo len najmenšej neistote nútení k tomu, aby podali príslušnú žiadosť. To by na jednej strane nebolo účelné tak pre prepravcov, ako ani pre colné orgány, na čo sa poukázalo na pojednávaní, a na druhej strane by to odporovalo zmyslu článku 12 CK, ktorý je v prvom rade koncipovaný ako alternatívny prostriedok pre lepšiu predvídateľnosť preclenia tovaru zo strany colných orgánov.
138.
Navyše článok 65 CK, podľa ktorého existuje možnosť opraviť chyby v colnom vyhlásení, by vyšiel prakticky úplne nazmar, ak by samotné uvedenie nesprávnej položky sadzobníka v colnom vyhlásení malo automaticky za následok vznik colného dlhu.
139.
V konečnom dôsledku sa teda zdá, že nie je odôvodnené, aby sa uvedenie nesprávnej položky sadzobníka pri colnom vyhlásení na účely vonkajšieho tranzitu alebo colného uskladňovania sankcionovalo vznikom colného dlhu, pokiaľ je tovar v podstate označený správne.
140.
Aj keď rozhodnutie v tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu, dostupné informácie svedčia proti existencii dostatočne kvalifikovaného porušenia. ( 49 ) Suspenzívny účinok podľa článku 4 bodu 8 smernice 2008/118 by potom zostal zachovaný aj počas prepravy a po uskladnení v Maďarsku. V dôsledku neexistencie „dovozu“ v zmysle článku 2 písm. b) uvedenej smernice by preto nevznikla nijaká povinnosť zaplatiť spotrebnú daň.
3. Záver o druhej a tretej prejudiciálnej otázke
141.
Na základe doposiaľ uvedeného treba na druhú a tretiu prejudiciálnu otázku odpovedať v tom zmysle, že tovar, ktorý je predmetom sporu, z dôvodu neexistencie dovozu v zmysle článku 4 bodu 8 smernice 2008/118 nepodlieha spotrebnej dani podľa článku 2 písm. b) a napriek nesprávnym údajom v sprievodných dokladoch nevznikol dlh na spotrebnej dani, pretože tovar od svojho vstupu na územie Únie podliehal colnému dohľadu, ktorý zakladá „colný režim podmienečného oslobodenia od cla“ podľa článku 4 bodu 6 smernice 2008/118. Článok 4 bod 6 smernice 2008/118 sa má vykladať v tom zmysle, že tovar možno považovať aj napriek uvedeniu nesprávnej položky sadzobníka za prepustený do dočasného uskladnenia, vonkajšieho tranzitu alebo colného uskladňovania, a teda do „colného režimu podmienečného oslobodenia od cla“, pokiaľ je tovar, čo sa týka druhu, v podstate označený správne a množstvo tovaru, ako aj údaje o obale tovaru zodpovedajú skutočným pomerom. Ak ide v prejednávanom prípade o takúto situáciu, potom tovar z dôvodu neexistencie dovozu v zmysle článku 4 bodu 8 nepodlieha spotrebnej dani podľa článku 2 písm. b) smernice 2008/118.
C – O štvrtej prejudiciálnej otázke
142.
Vnútroštátny súd sa svojou štvrtou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa má pojem „nezrovnalosť“ v rámci článku 38 smernice 2008/118 vykladať v tom zmysle, že zahŕňa situáciu, keď je tovar vo svojich sprievodných dokladoch označený nesprávnou položkou sadzobníka.
143.
Článok 38 smernice 2008/118 – na rozdiel od jej článku 2 a článku 7 – neupravuje vznik povinnosti zaplatiť spotrebnú daň, ale rieši potenciálne konflikty medzi viacerými členskými štátmi týkajúce sa právomoci výberu vo vzťahu k spotrebnej dani. Výklad pojmu „nezrovnalosť“ má preto význam iba na účely otázky, ktorému členskému štátu prináleží výnos zo spotrebnej dane, ale nie na účely otázky, či vznikla povinnosť zaplatiť spotrebnú daň.
144.
Článok 38 ods. 1 smernice 2008/118 stanovuje, že ak pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebne dani došlo k nezrovnalosti v členskom štáte inom ako členskom štáte, v ktorom sa uviedol do daňového voľného obehu, tovar sa stáva predmetom spotrebnej dane a daňová povinnosť k spotrebnej dani vzniká v členskom štáte, v ktorom nezrovnalosť nastala.
145.
Článok 38 ods. 4 smernice 2008/118 pritom definuje pojem „nezrovnalosť“ ako situáciu, ktorá nastane počas prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani podľa článku 33 ods. 1 alebo článku 36 ods. 1, na ktorú sa nevzťahuje článok 37 ( 50 ), v dôsledku ktorej sa preprava alebo časť prepravy tovaru podliehajúceho spotrebnej dani riadne neukončila. ( 51 )
146.
O prepravu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v zmysle smernice 2008/118 pritom ide vtedy, ak sa tovar, ktorý už bol uvedený do voľného obehu v jednom členskom štáte, drží na podnikateľské účely ( 52 ) v inom členskom štáte, aby sa tam dodal alebo použil, resp. ak bol získaný z iného členského štátu a bol zaslaný alebo prepravený predajcom.
147.
Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu treba existenciu predpokladov stanovených v článku 38 ods. 4 smernice 2008/118 odmietnuť.
148.
Po prvé tovar v Slovinsku nebol prepustený do voľného obehu, ale nachádzal sa v colnom režime podmienečného oslobodenia od cla. Po druhé Schenker nedržala v Maďarsku tovar v zmysle článku 33 smernice 2008/118, aby ho dodala a použila, ale chcela ho ďalej prepraviť do Ukrajiny.
149.
V konečnom dôsledku tak treba spoločne s Komisiou, Maďarskom a spoločnosťou Schenker vychádzať z toho, že uvedenie nesprávnej položky colného sadzobníka v prejednávanej situácii nemá za následok nezrovnalosť obsiahnutú v článku 38 smernice 2008/118.
VI – Návrh
150.
Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky takto:
Tovar, ktorý sa má bez ďalšieho spracovania použiť ako tabak na fajčenie, akým je tovar, ktorý je predmetom konania vo veci samej, sa nemá považovať za „tabak sušený prirodzenou cirkuláciou vzduchu, svetlý (light air‑cured)“ v zmysle číselného znaku 2401 10 35 KN, ale treba ho považovať za „ostatný spracovaný tabak“, pokiaľ sa neskladá v zásade z tabakových zvyškov, a má sa zaradiť pod položku 2403 KN. Ak v prípade tovaru ide o voľný zhustený tabak nachádzajúci sa v kartónoch s plastikovým vnútrom s čistou hmotnosťou 30 kg, tovar treba zaradiť pod podpoložku 2403 10 90 KN.
Keďže tovar, ktorý je predmetom sporu, od svojho vstupu na územie Únie podliehal colnému dohľadu, ktorý predstavuje „colný režim podmienečného oslobodenia od cla“ podľa článku 4 bodu 6 smernice 2008/118, z dôvodu neexistencie dovozu v zmysle článku 4 bodu 8 toho istého právneho aktu nepodlieha spotrebnej dani podľa článku 2 písm. b) a napriek nesprávnym údajom v sprievodných dokladoch nevznikol dlh na spotrebnej dani. Článok 4 bod 6 smernice 2008/118 sa má vykladať v tom zmysle, že tovar možno považovať aj napriek uvedeniu nesprávnej položky sadzobníka za prepustený do režimu dočasného uskladnenia, vonkajšieho tranzitu alebo colného uskladňovania, a teda do „colného režimu podmienečného oslobodenia od cla“, pokiaľ je tovar, čo sa týka druhu, v podstate označený správne a množstvo tovaru, ako aj údaje o obale tovaru zodpovedajú skutočným pomerom. Ak ide v prejednávanom prípade o takúto situáciu, potom tovar z dôvodu neexistencie dovozu v zmysle článku 4 bodu 8 nepodlieha spotrebnej dani podľa článku 2 písm. b) smernice 2008/118.
Uvedenie nesprávnej položky colného sadzobníka v prejednávanej situácii nemá za následok nezrovnalosť obsiahnutú v článku 38 smernice 2008/118.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
( 2 ) Správny a pracovný súd Debrecín.
( 3 ) Generálne riaditeľstvo colnej a daňovej inšpekcie regiónu Severná Dolná zem, patriace pod štátnu daňovú a colnú správu.
( 4 ) Ú. v. ES L 198, 1987, s. 3.
( 5 ) Pozri záverečné ustanovenia Medzinárodného dohovoru o harmonizovanom opise komodít a systéme kódovania, Ú. v. L 198, 1987, s. 9: „Done … in the English and French languages, both texts being equally authentic …“.
( 6 ) Keďže pre konanie vo veci samej je rozhodujúci právny stav platný na jar 2011, keď tovar vstúpil na územie Únie, relevantné sú vysvetlivky v znení z roku 2007 a nie v znení z roku 2012.
( 7 ) Príloha I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, s. 1; Mim. vyd. 02/002, s. 382) v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 861/2010 z 5. októbra 2010 (Ú. v. EÚ L 284, s. 1).
( 8 ) Podľa článku 2 nariadenia č. 861/2010 sporné znenie nadobudlo účinnosť 1. januára 2011 a v tomto znení je rozhodujúce pre posúdenie právneho stavu prejednávanej veci.
( 9 ) Vysvetlivky Komisie ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie (2011/C 137/01) publikované v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. EÚ C 137, 2011, s. 1).
( 10 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307) v znení nariadenia Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, s. 1).
( 11 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 145, s. 1), nie je uplatniteľné pre posúdenie právneho stavu v relevantnom čase. Je pravda, že článok 188 ods. 1 tohto právneho aktu uvádza ustanovenia, ktoré sú platné už od 24. júna 2008. Ide však pritom iba o právny základ vykonávacích predpisov. S výnimkou článku 30 týkajúceho sa poplatkov a nákladov platia podľa článku 188 ods. 2 všetky ostatné ustanovenia hneď, ako sú uplatniteľné vykonávacie predpisy na základe článku uvedeného v odseku 1. V relevantnom čase pre prejednávané konanie (január 2011) však nešlo o takýto prípad.
( 12 ) Smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, s. 12), zmenená a doplnená smernicou Rady 2010/12/EÚ zo 16. februára 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 92/79/EHS, 92/80/EHS a 95/59/ES, pokiaľ ide o štruktúru a sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/118/ES (Ú. v. EÚ L 50, s. 1).
( 13 ) Smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane z tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 176, s. 24). Uvedená smernica podľa svojho článku 22 nadobudla účinnosť 1. januára 2011.
( 14 ) Rozsudky Lohmann a Medi Bayreuth (C‑260/00 až C‑263/00, EU:C:2002:637, bod 26) a Lukojl Neftochim Burgas (C‑330/13, EU:C:2014:1757, body 27 a 28).
( 15 ) Rozsudky Krüger (C‑334/95, EU:C:1997:378, body 22 a 23), Biankov (C‑249/11, EU:C:2012:608, bod 57) a Lukojl Neftochim Burgas (C‑330/13/EU:C:2014:1757, bod 29).
( 16 ) Pozri moje návrhy vo veciach Ikegami Electronics (C‑467/03, EU:C:2005:49, body 31 až 36), Algemene Scheeps Agentuur Dordrecht (C‑311/04, EU:C:2005:595, body 27, 28 a 35), Uroplasty (C‑514/04, EU:C:2006:56, body 42 až 44) a Turbon International (C‑250/05, EU:C:2006:384, body 38 a 40).
( 17 ) Pozri rozsudky Dittmeyer (C‑69/76 a C‑70/76, EU:C:1977:25, bod 4), LTM (C‑201/96, EU:C:1997:523, bod 17) a Glob‑Sped AG (C‑328/97, EU:C:1998:601, bod 26).
( 18 ) Rozsudok Dittmeyer (69/76 a 70/76, EU:C:1977:25, bod 4).
( 19 ) Pozri moje návrhy vo veci Ikegami Electronics (C‑467/03, EU:C:2005:49, bod 35).
( 20 ) Znalecký posudok používa v maďarskom origináli pojem „dohányzásra kész dohány“.
( 21 ) Platí to aj v prípade formulácií „Tabacs bruts ou non fabriqués“ resp. „unmanufactured tobacco“ príslušných položiek v záväzných zneniach HS.
( 22 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
( 23 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
( 24 ) V súvislosti s touto kontrolnou úvahou pozri rozsudok Dittmeyer (69/76 a 70/76, EU:C:1977:25, bod 4).
( 25 ) Pozri bod 2 vysvetliviek HS (vysvetlivky k podpoložke 2401 30 00 KN).
( 26 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
( 27 ) Položka 2402 KN neprichádza do úvahy. Jej znenie („cigary, cigary s odrezanými koncami, cigarky a cigarety…“) a vysvetlivky KN jasne stanovujú, že zahrnuté sú len „tabakové povrazce, ktoré možno fajčiť v stave, v akom sa nachádzajú“, a teda nie je zahrnutý voľný tabak bez krycieho listu, resp. obalového listu, ako sa o ňom tvrdí v konaní vo veci samej. Podrobné preskúmanie tejto položky je preto zbytočné.
( 28 ) Pôvodný návrh smernice 2011/64 stanovoval úplnú harmonizáciu sadzieb spotrebnej dane pre tabakové výrobky. Smernica sa napokon obmedzuje na stanovenie minimálnych sadzieb.
( 29 ) Smernica 2011/64 zjednocuje smernice 95/59, 92/79 a 92/80 uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2008/118.
( 30 ) Pozri článok 1 a článok 2 ods. 1 písm. c) bod i) tejto smernice v spojení s článkom 5 ods. 1 písm. a) a článkom 5 ods. 2.
( 31 ) Nič nenasvedčuje tomu, že by sporný tovar bol v zmysle článku 4 ods. 8 smernice 2008/118 prepustený z colného dohľadu, resp. z vonkajšieho tranzitu alebo colného uskladňovania. Podstatná je teda iba otázka, či bol tovar uvedený do colného režimu podmienečného oslobodenia od cla.
( 32 ) Táto definícia, ktorá je relevantná pre prejednávaný prípad, je ďalej formulovaná tak ako definícia v Colnom kódexe, ktorý kvalifikuje iba režimy podľa článku 84 ods. 1 písm. a) CK ako colné režimy podmienečného oslobodenia od cla.
( 33 ) Pozri oddiel D.II.2.4 jej písomných pripomienok.
( 34 ) Rozsudok Papismedov a i. (C‑195/03, EU:C:2005:131, bod 22).
( 35 ) Rozsudok Papismedov a i. (C‑195/03, EU:C:2005:131, bod 21).
( 36 ) Tovar predovšetkým nezmenil svoj štatút, keďže podľa článku 79 CK to vyžaduje uvedenie do voľného obehu tovaru, čo závisí okrem iného od toho, či bolo zaplatené dovozné clo. V tejto súvislosti pozri rozsudok D. Wandel (C‑66/99, EU:C:2001:69, bod 36).
( 37 ) V tejto súvislosti pozri aj moje návrhy vo veci Papismedov a i. (C‑195/03, EU:C:2004:572, bod 38).
( 38 ) Pozri napríklad formulácie „any one of the special procedures“, „l'un des régimes spéciaux“, „vastgestelde bijzondere procedure“, „una delle procedure speciali“, „um dos procedimentos especiais“.
( 39 ) „,Régimen aduanero suspensivo‘: cualquiera de los regímenes previstos en el Reglamento (CEE) no 2913/92 en relación con el control aduanero del que su objeto las mercancías no comunitarias en el momento de su introducción en el territorio aduanero de la Comunidad, en depósitos temporales…“.
( 40 ) Pozri článok 4 bod 2 návrhu smernice o všeobecných postupoch pre spotrebnú daň v znení z 26. februára 2008 [KOM(2008) 78 v konečnom znení].
( 41 ) Pozri článok 50 CK. Podľa článku 4 ods. 19 CK „predložením tovaru colnému úradu“ sa rozumie oznámenie colným orgánom stanoveným spôsobom, že tovar sa nachádza na colnom úrade alebo na akomkoľvek inom mieste určenom alebo schválenom colnými orgánmi.
( 42 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.
( 43 ) Dvojitému konaniu sa treba vyhnúť aj podľa odôvodnenia návrhu smernice 2008/118 podaného Komisiou; v tejto súvislosti pozri s. 6 odôvodnenia návrhu smernice Rady o všeobecných postupoch pre spotrebnú daň v znení z 26. februára 2008.
( 44 ) Ustanovenie uvádza dočasné uskladnenie, slobodné pásma a slobodné sklady podľa článku 84 ods. 1 nariadenia.
( 45 ) Rozsudok Papismedov a i. (C‑195/03, EU:C:2005:131, bod 31).
( 46 ) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Komisie (EÚ) č. 1063/2010 z 18. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 307, s. 1).
( 47 ) Článok 186 ods. 7 vykonávacieho nariadenia k CK.
( 48 ) Rozsudok DP grup EOOD (C‑138/10, EU:C:2011:587, bod 40) s odkazom na rozsudok Top Hitz Holzvertrieb/Komisia (378/87, EU:C:1989:209, bod 26).
( 49 ) V tejto súvislosti pozri už úvahy uvedené v bodoch 134 až 137 týchto návrhov.
( 50 ) Článok 37 smernice 2008/118 zahŕňa prípady úplného zničenia a nenahraditeľnej straty.
( 51 ) Pozri článok 10 ods. 6 smernice 2008/118, ktorý definuje pojem „nezrovnalosť“ v kontexte režimu pozastavenia dane.
( 52 ) Podľa článku 33 ods. 1 prvého pododseku „držba na podnikateľské účely“ je okrem iného držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani osobou inou než súkromnou osobou.
Full & Egal Universal Law Academy