NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 4. februára 2016 ( 1 )
Vec C‑465/14
Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank
proti
F. Wielandovi,
H. Rothwanglovi
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Centrale Raad van Beroep (Vrchný súd sociálneho zabezpečenia, Holandsko)]
„Sociálne zabezpečenie — Články 18 ZFEÚ a 45 ZFEÚ — Nariadenie (EHS) č. 1408/71 — Články 2, 3 a článok 94 ods. 1 až 3 — Nariadenie (ES) č. 859/2003 — Článok 2 ods. 1 až 3 — Dávky starobného dôchodku — Vnútroštátne právne predpisy vylučujúce bývalých námorníkov z účasti na poistení — Určenie práv žiadateľa pred pristúpením členského štátu, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, k Európskej únii“
1.
Predmetným návrhom na začatie prejudiciálneho konania týkajúcim sa výkladu nariadenia č. 1408/71 ( 2 ) a nariadenia č. 859/2003 ( 3 ) sa Centrale Raad van Beroep (Vrchný súd sociálneho zabezpečenia) pýta, či uvedené právne predpisy bránia holandským ustanoveniam platným v 60. rokoch 20. storočia, ktoré vylúčili štátnych príslušníkov tretích krajín z účasti na poistení, pokiaľ ide o dávky starobného dôchodku. Konanie vo veci samej sa týka dvoch bývalých námorníkov, ktorí v danom období bývali a boli zamestnaní na palube plavidla s domovským prístavom v Holandsku. Obaja žiadatelia boli v tom čase ( 4 ) rakúskymi štátnymi príslušníkmi (a teda štátnymi príslušníkmi tretej krajiny). Keď však v roku 2008 požiadali holandské orgány o dôchodok, Rakúsko už pristúpilo k Európskej únii. F. Wieland sa medzitým stal americkým občanom, zatiaľ čo H. Rothwangl si zachoval svoju rakúsku štátnu príslušnosť. Vnútroštátny súd by chcel vedieť, či títo dvaja bývalí námorníci patria do pôsobnosti pravidiel sociálneho zabezpečenia v Únii, či sa prechodné ustanovenia v týchto pravidlách vzťahujú na ich žiadosti, ktorými požiadali o dávky starobného dôchodku, a či zákaz diskriminácie zakotvený v článku 18 ZFEÚ a zásada voľného pohybu pracovníkov zaručená článkom 45 ZFEÚ bráni vnútroštátnej právnej úprave, na základe ktorej boli v 60. rokoch 20. storočia vylúčení z účasti na poistení, pokiaľ ide o dávky starobného dôchodku.
Právne predpisy Únie
Nariadenie č. 1408/71
2.
Pred účinnosťou nariadenia č. 1408/71 boli pravidlá Spoločenstva týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ktoré sa vzťahovali na migrujúcich pracovníkov, obsiahnuté v nariadení č. 3/58. ( 5 ) Toto nariadenie sa však neuplatňovalo na námorníkov. ( 6 ) Nariadenie č. 47/67 ( 7 ) následne zaviedlo pre námorníkov osobitné pravidlá od 1. apríla 1967. Pokrývalo okrem iného určenie rozhodného práva a dávky starobného dôchodku. Tieto pravidlá sa zahrnuli do nariadenia č. 1408/71, čím sa námorníci dostali do pôsobnosti tohto nariadenia.
3.
Prvé odôvodnenie nariadenia č. 1408/71 uvádza, že ustanovenia o koordinácii vnútroštátnych právnych predpisov sociálneho zabezpečenia patria do rámca ustanovení Zmluvy týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov.
4.
Nasledujúce vymedzenia uvedené v článku 1 sú relevantné: „zamestnanec“ je okrem iného každá osoba povinne alebo voliteľne nepretržite poistená pre prípad jednej alebo viacerých udalostí pokrytých časťami systému sociálneho zabezpečenia pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby; ( 8 )„právne predpisy“ členského štátu pokrývajú zákony, nariadenia a iné právne predpisy, ako aj ostatné súčasné a budúce ustanovenia na vykonanie opatrení, vzťahujúce sa na časti a systémy sociálneho zabezpečenia upravené článkom 4 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1408/71; ( 9 )„doby poistenia“ sú doby prispievania alebo doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo považovali za dosiahnuté a všetky doby, ktoré sa za také považujú, ak ich tieto právne predpisy považujú za rovnocenné dobám poistenia; ( 10 ) a „doby bydliska“ znamenajú doby takto definované alebo uznávané právnymi predpismi, podľa ktorých sa dosiahli alebo sa považujú za dosiahnuté. ( 11 )
5.
Podľa článku 2 ods. 1 sa nariadenie č. 1408/71 vzťahuje na „… zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby alebo študentov, na ktoré sa vzťahuje alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov a ktoré sú štátnymi príslušníkmi jedného z členských štátov, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti, alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých“.
6.
Článok 3 ods. 1 stanovuje, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie č. 1408/71 vzťahuje, majú tie isté povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci tohto štátu.
7.
Dávky v invalidite a dávky v starobe tvoria časti sociálneho zabezpečenia, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 [pozri článok 4 ods. 1 písm. b) a c)].
8.
Podľa článku 13 ods. 2 písm. c) sa na osobu zamestnanú na palube plavidla plávajúceho pod vlajkou členského štátu vzťahujú právne predpisy tohto členského štátu. ( 12 )
9.
Osobitné pravidlá týkajúce sa výpočtu dávok v starobe sú obsiahnuté v kapitole 3 hlavy III. Podľa článku 44, ak sa na osobu vzťahovali právne predpisy dvoch alebo viacerých členských štátov, jej nárok na dávky v starobe sa vypočítava s odkazom na právne predpisy každého z týchto členských štátov. Článok 45 stanovuje, že príslušná inštitúcia v členskom štáte žiadateľa musí zohľadniť doby poistenia alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov druhého členského štátu. V prípadoch, keď je príslušná inštitúcia povinná vypočítať dávky s odkazom na úhrnnú dobu poistenia alebo bydliska podľa pravidiel stanovených v článku 45, dávky starobného dôchodku, ktoré sa majú priznať, sa vypočítajú v súlade s článkom 46 ods. 2.
10.
Článok 94 má názov „Prechodné ustanovenia pre zamestnancov“. Stanovuje najmä:
„1. Podľa tohto nariadenia nebudú priznané žiadne práva vzťahujúce sa na obdobie pred 1. októbrom 1972 alebo pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia na území dotknutého členského štátu alebo na časti územia tohto štátu.
2. Všetky doby poistenia a tam, kde je to vhodné, všetky doby zamestnania alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu pred 1. októbrom 1972 alebo pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia na území príslušného členského štátu alebo na časti územia tohto štátu, sa zohľadnia na určenie práva, ktoré sa získa podľa ustanovení tohto nariadenia.
3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, sa podľa tohto nariadenia nadobudne právo aj vtedy, keď sa týka poistnej udalosti, ktorá sa uskutočnila pred 1. októbrom 1972 alebo pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia na území dotknutého členského štátu alebo na časti územia tohto štátu.
…“
Nariadenie č. 859/2003
11.
Článok 1 uvádza, že ustanovenia nariadenia č. 1408/71 „… sa uplatňujú na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nie sú ešte zahrnutí do týchto ustanovení výhradne z dôvodu svojej štátnej príslušnosti, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých za predpokladu, že majú bydlisko v súlade s právnymi predpismi na území členského štátu a sú v situácii, ktorá sa neobmedzuje vo všetkých ohľadoch na jeden členský štát.“
12.
Článok 2 stanovuje:
„1. Toto nariadenie nevytvára žiadne nároky s ohľadom na obdobie do 1. júna 2003.
2. Na určenie nárokov nadobudnutých v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia sa vezme do úvahy každá doba poistenia a, ak je to vhodné, každá doba zamestnania, doba samostatnej zárobkovej činnosti alebo bydliska dosiahnutá podľa práva členského štátu do 1. júna 2003.
3. Pokiaľ odsek 1 neustanovuje inak, podľa tohto nariadenia sa nadobudne nárok, aj keď sa týka poistnej udalosti, ku ktorej došlo pred 1. júnom 2003.
…“
Vnútroštátne právo
13.
Zákon o všeobecnom systéme starobných dôchodkov (Algemene Ouderdomswet, ďalej len „AOW“) zakotvuje systém starobných dôchodkov pre osoby, ktoré dosiahli vek 65 rokov. Na to, aby bola daná osoba v rámci tohto systému poistená, musí mať vek medzi 15 a 65 rokov a bydlisko v Holandsku.
14.
Podľa znenia AOW, ktoré sa uplatňovalo v referenčnom období, sa s plavidlami s domovským prístavom v Holandsku zaobchádzalo tak, že sa považovali za súčasť územia tejto krajiny. ( 13 ) Posádka sa považovala za bývajúcu na palube lode, pokiaľ nebolo možné preukázať, že mala bydlisko na pevnine. Za takých okolností sa posádka považovala za bývajúcu v Holandsku.
15.
Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol súčasťou posádky plavidla s domovským prístavom v Holandsku, sa však nepovažoval na účely AOW za poisteného, pokiaľ býval na palube tohto plavidla. ( 14 )
Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
16.
F. Wieland sa narodil 20. marca 1943 v Rakúsku. Od 11. októbra 1962 do 7. marca 1966 bol zamestnaný v spoločnosti Holland‑Amerika Lijn (ďalej len „HAL“). V máji 1966 presunul svoje bydlisko do Spojených štátov amerických, kde 29. augusta 1969 získal americkú štátnu príslušnosť a jeho rakúska štátna príslušnosť v tejto súvislosti zanikla. V apríli 2008 podal F. Wieland žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím z 15. apríla 2008 Raad van bestuur van de Sociale verzekeringsbank (predstavenstvo Sociálnej poisťovne, ďalej len „RSvb“) zamietlo jeho žiadosť. Dňa 3. októbra 2008 F. Wieland oznámil RSvb, že jeho adresa v Rakúsku je jeho hlavným bydliskom.
17.
H. Rothwangl sa narodil 7. decembra 1943. Má rakúsku štátnu príslušnosť. V období od 6. novembra 1962 do 23. apríla 1963 bol zamestnaný v spoločnosti HAL. Od 1. marca 1998 poberal rakúsky invalidný dôchodok (Erwerbsunfähigkeitspension) a od 1. septembra 1998 švajčiarsky invalidný dôchodok (Invalidenrente). H. Rothwangl okrem toho v čase od 29. novembra 1998 do 1. decembra 2008 poberal od holandských orgánov invalidné dávky podľa zákona o poistení počas práceneschopnosti (Wet op de arbeidsongeschiktheidsverzekering). H. Rothwangl podal 12. januára 2009 žiadosť o priznanie starobného dôchodku s účinnosťou od 1. decembra 2008. RSvb rozhodnutím z 26. mája 2009 túto žiadosť zamietol.
18.
F. Wieland a H. Rothwangl úspešne napadli rozhodnutia RSvb na Rechtbank (Okresný súd) Amsterdam. RSvb sa voči týmto rozhodnutiam odvolal na vnútroštátny súd.
19.
Centrale Raad van Beroep (Vrchný súd sociálneho zabezpečenia) vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania na úvod konštatuje, že vzal do úvahy rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „štrasburský súd“) vo veci Wessels‑Bergervoet v. Holandsko. ( 15 ) Daná vec sa týkala nároku uplatneného podľa článku 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“), ktorý zakazuje diskrimináciu v spojení s článkom 1 Protokolu č. 1 EDĽP (ktorý chráni vlastnícke právo). Navrhovateľka v danej veci, ktorá spĺňala podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa AOW, tvrdila, že rozhodnutie príslušnej holandskej inštitúcie o znížení jej dôchodku ju diskriminovalo na základe pohlavia, pokiaľ dôvodom zníženia bolo, že v relevantnom čase bola vydatá žena poistená iba v obdobiach, keď bol poistený jej manžel, hoci rovnocenné obmedzenie pre ženatých mužov neexistovalo. Vnútroštátny súd vysvetľuje, že holandské súdy uplatňovali odôvodnenie štrasburského súdu v danej veci na ďalšie prípady týkajúce sa dôchodkových práv námorníkov. Domnieva sa, že situácia F. Wielanda a H. Rothwangla sa odlišuje od týchto prípadov, a že rozlišovanie v tejto veci na základe štátnej príslušnosti je odôvodnené na účely článku 14 EDĽP. Kladie si však otázku, či môže byť pre nich užitočné nariadenie č. 1408/71 vykladané v spojitosti s nariadením č. 859/2003 a/alebo článkami 18 ZFEÚ a 45 ZFEÚ.
20.
Centrale Raad van Beroep (Vrchný súd sociálneho zabezpečenia) preto podal návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:
„1.
Má sa článok 3 a článok 94 ods. 1 a 2 nariadenia (EHS) č. 1408/71 vykladať v tom zmysle, že bývalému námorníkovi, ktorý bol členom posádky plavidla s domovským prístavom v členskom štáte, nemal bydlisko na pevnine a nebol štátnym príslušníkom členského štátu, nemožno po pristúpení štátu, ktorého bol štátnym príslušníkom, k Únii (resp. k právnemu predchodcovi Únie) alebo po tom, ako nariadenie (EHS) č. 1408/71 nadobudlo účinnosť pre tento štát, (čiastočne) odoprieť nárok na starobný dôchodok iba preto, lebo uvedený bývalý námorník v čase (požadovaného) poistenia nebol štátnym príslušníkom (prvého uvedeného) členského štátu?
2.
Má sa článok 18 ZFEÚ a článok 45 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia takému pravidlu členského štátu, podľa ktorého je námorník, ktorý bol členom posádky plavidla s domovským prístavom v tomto členskom štáte, nemal bydlisko na pevnine a nebol štátnym príslušníkom členského štátu, vylúčený z účasti na starobnom dôchodkovom poistení, hoci podľa tohto pravidla sa za poistenca považuje námorník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, kde má plavidlo svoj domovský prístav, a inak sa nachádza v rovnakej situácii, keď štát, ktorého štátnym príslušníkom je prvý uvedený námorník, medzičasom – v čase stanovenia dôchodku – pristúpil k Únii (k jej právnemu predchodcovi) alebo keď nariadenie (EHS) č. 1408/71 medzitým nadobudlo účinnosť pre tento štát?
3.
Má sa na prvú a druhú otázku odpovedať rovnako v prípade (bývalého) námorníka, ktorý bol v čase výkonu svojich činností štátnym príslušníkom členského štátu, ktorý neskôr pristúpil k Únii (k jej právnemu predchodcovi), ale v čase pristúpenia alebo nadobudnutia účinnosti nariadenia (EHS) č. 1408/71 pre uvedený štát a v čase podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku nebol štátny príslušník členského štátu, na ktorého sa však posledné uvedené nariadenie podľa článku 1 nariadenia (ES) č. 859/2003 napriek tomu uplatní?“
21.
Písomné pripomienky predložil RSvb, holandská vláda a Európska komisia. Všetci traja účastníci konania a Španielske kráľovstvo predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní 16. septembra 2015. F. Wieland a H. Rothwangl v tomto konaní nepredložili písomné ani ústne pripomienky.
Posúdenie
Predbežné pripomienky
22.
V čase, keď boli F. Wieland a H. Rothwangl zamestnaní v spoločnosti HAL v Holandsku, boli námorníci vylúčení z pôsobnosti nariadenia č. 3/58. ( 16 ) Nebolo to v rozpore s medzinárodnými pravidlami, ktoré sa v danom čase vzťahovali na dôchodky námorníkov. ( 17 ) Účasť námorníkov na systémoch sociálneho zabezpečenia sa preto riadila výlučne vnútroštátnymi predpismi.
23.
V roku 2008, keď F. Wieland a H. Rothwangl podali svoje žiadosti o priznanie starobných dôchodkov, sa uplatňovalo nariadenie č. 1408/71. Toto nariadenie nemá za cieľ nahradiť rozdielne vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia. ( 18 ) Jeho hlavným cieľom je skôr koordinovať vnútroštátne systémy, aby sa vykonala zásada voľného pohybu osôb na území dnešnej Európskej únie. ( 19 ) Podľa týchto pravidiel je príslušný rakúsky orgán povinný koordinovať činnosť so svojím holandským náprotivkom s cieľom zistiť, či sa majú spočítať žiadateľove nároky na dôchodok v súlade s kapitolou 3 hlavy III uvedeného nariadenia.
24.
Aj keď si členské štáty zachovávajú právomoc upraviť podmienky vstupu do ich systémov sociálneho zabezpečenia, musia pri výkone tejto právomoci dodržiavať právo Únie, a najmä ustanovenia Zmluvy o voľnom pohybe pracovníkov. Na jednej strane teda tieto podmienky nemôžu viesť k tomu, že z pôsobnosti vnútroštátnej právnej úpravy, aká je vo veci samej, budú vylúčené osoby, na ktoré sa podľa nariadenia č. 1408/71 uplatňuje rovnaká právna úprava; a na druhej strane režimy zaradenia do povinného poistenia musia byť v súlade s ustanoveniami článkov 18 ZFEÚ a 45 ZFEÚ. ( 20 ) Otázky predložené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania by sa mali posudzovať v tomto kontexte.
Prvá otázka
25.
Vnútroštátny súd sa prvou otázkou pýta, či možno rakúskemu námorníkovi na dôchodku, ktorý bol štátnym príslušníkom tretej krajiny v čase, keď bol zamestnaný na plavidle s domovským prístavom v Holandsku, odoprieť dôchodok po tom, čo členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom, pristúpil k Európskej únii. Bráni nariadenie č. 1408/71 holandským pravidlám, ktoré vylúčili H. Rothwangla z účasti na poistení, pokiaľ ide o dávky starobného dôchodku podľa holandského systému sociálneho zabezpečenia v čase jeho zamestnania z dôvodu štátnej príslušnosti?
26.
RSvb tvrdí, že prípad H. Rothwangla nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71. Podľa holandskej vlády sa článok 3 nariadenia č. 1408/71 neuplatňuje, pretože H. Rothwangl nespĺňa podmienky uvedené v článku 2. Naproti tomu španielska vláda tvrdí, že postavenie H. Rothwangla by sa malo posudzovať k 1. decembru 2008, keď podal svoju žiadosť o priznanie dôchodku. V tom okamihu patril do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 a sporné vnútroštátne pravidlo je preto podľa článku 3 zakázané.
27.
Komisia tvrdí, že rozhodujúcou otázkou je, či sa článok 94 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 vzťahuje na obdobie, keď bol H. Rothwangl zamestnaný v spoločnosti HAL. Otázka, či H. Rothwangl dosiahol dobu poistenia, sa musí zodpovedať podľa vnútroštátneho práva. V čase, keď bol H. Rothwangl zamestnaný v spoločnosti HAL, sa považoval podľa vnútroštátnych pravidiel za bývajúceho v Holandsku. To vedie k dostatočne úzkej väzbe k Holandsku, aby sa dané obdobie klasifikovalo ako doba poistenia podľa sporných vnútroštátnych pravidiel. Okrem toho pravidlá týkajúce sa námorníkov v článku 13 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1408/71 upravujú nielen určenie uplatniteľných právnych predpisov, ale aj to, či má osoba, ktorá patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71, nárok na dávku sociálneho zabezpečenia.
28.
Nesúhlasím s výkladom článku 2 nariadenia č. 1408/71, ktorý presadzuje RSvb a holandská vláda.
29.
Je jasné, že keď H. Rothwangl 1. decembra 2008 podal žiadosť o priznanie dôchodku, bol štátnym príslušníkom členského štátu. Bol poistený v rámci rakúskeho systému dávok starobného dôchodku, ktoré patria do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71. ( 21 ) Požaduje od príslušnej holandskej inštitúcie pomerné dávky na základe obdobia, keď bol zamestnaný v spoločnosti HAL a podliehal v Holandsku sporným vnútroštátnym pravidlám. Patrí preto do pôsobnosti článku 2 ods. 1.
30.
Stanovisko RSvb a holandskej vlády považujem vskutku za mätúce v tom, že H. Rothwangl dostával od holandských orgánov dávky v invalidite. Táto dávka patrí do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71. ( 22 ) Zdá sa mi, že je rozporuplné, ak sa na účely svojho nároku na dávku v invalidite považoval za patriaceho do osobnej pôsobnosti tohto nariadenia, ale na účely svojho nároku na dávky starobného dôchodku má byť z účasti na poistení údajne vylúčený.
31.
Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta, či judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa výkladu článku 2 nariadenia č. 1408/71, najmä rozsudok Belbouab ( 23 ), túto vec neobjasňuje.
32.
T. Belbouab bol francúzsky štátny príslušník alžírskeho pôvodu, ktorý sa narodil v roku 1924. Pracoval vo Francúzsku ako baník a potom emigroval do Nemecka, kde bol zamestnaný na rovnakej pozícii. Na poistenie prispieval v potrebnej miere počas svojho zamestnania v oboch krajinách. Svoju francúzsku štátnu príslušnosť stratil, keď v roku 1962 Alžírsko získalo nezávislosť. Jeho žiadosť o priznanie baníckeho dôchodku nemecké orgány v roku 1964 zamietli. Súdny dvor uviedol, že predpokladom otázok vnútroštátneho súdu týkajúcich sa výkladu článku 2 nariadenia č. 1408/71 bolo, že T. Belbouab musel byť štátnym príslušníkom členského štátu, keď žiadosť podával. Tento predpoklad bol v rozpore so zásadou právnej istoty. Súdny dvor rozhodol, že požiadavka štátnej príslušnosti niektorého z členských štátov sa týka obdobia zamestnania, platenia príspevkov týkajúcich sa dôb poistenia a získania zodpovedajúcich práv. ( 24 )
33.
V tejto veci je nesporné, že H. Rothwangl bol štátnym príslušníkom členského štátu 1. decembra 2008, keď požiadal Holandsko o priznanie starobného dôchodku, ale nebol ním v priebehu referenčného obdobia. Získal napriek tomu nejaké práva počas referenčného obdobia? Táto otázka nebola predmetom diskusie vo veci Belbouab. T. Belbouab platil potrebné príspevky a získal príslušné práva v referenčnom období. Zdá sa mi, že rozsudok Belbouab preto nie je nápomocný pri riešení tejto veci.
34.
Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či je relevantný rozsudok vo veci Buhari Haji ( 25 ). Táto vec sa týkala nigérijského štátneho príslušníka, ktorý mal britskú štátnu príslušnosť až do nigérijskej nezávislosti v roku 1960. Medzi rokmi 1937 a 1986 pracoval I. Buhari Haji v Belgickom Kongu (ktoré sa 1. júla 1960 stalo Zairom) a platil príspevky do belgického systému sociálneho zabezpečenia pred nezávislosťou Zairu. Súdny dvor rozhodol, že neexistuje žiadna súvislosť medzi situáciou pracovníkov, ktorí boli kedysi štátnymi príslušníkmi štátu, ktoré sa následne stali členmi (vtedajšieho) Európskeho spoločenstva, ale ktorí prišli o štátnu príslušnosť pred pristúpením daného štátu a získaním práva na voľný pohyb pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v rámci Spoločenstva. Iné postavenie mali len tí z nich, ktorí si ponechali štátnu príslušnosť predmetného štátu po tom, ako tento štát pristúpil k Spoločenstvu, a ktorých práva boli v rámci úpravy sociálneho zabezpečenia na úrovni Spoločenstva uznané a chránené prechodnými ustanoveniami obsiahnutými v článku 94 a 95 nariadenia č. 1408/71, ktoré umožňujú, aby sa na účely stanovenia nároku na dávky v zmysle tohto nariadenia zohľadnili všetky doby poistenia, zamestnania alebo bydliska dosiahnuté pred pristúpením.
35.
Situácia H. Rothwangla je veľmi odlišná od situácie I. Buhari Haji. Neplatil príspevky a nebol poistený podľa holandských pravidiel, ktoré sa uplatňovali v referenčnom období. Získal napriek tomu nejaké práva podľa článku 94 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1408/71, ktoré by sa mali sčítať s dávkami starobného dôchodku, na ktoré má nárok v Rakúsku?
36.
Článok 94 ods. 1 stanovuje, že podľa nariadenia č. 1408/71 sa nepriznávajú žiadne práva pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia na území príslušného členského štátu. ( 26 )
37.
Na to, aby bolo možné nariadenie č. 1408/71 uplatňovať aj na budúce účinky minulých situácií, článok 94 ods. 2 ukladá povinnosť zohľadniť na účely určenia práva na dávku všetky doby poistenia, zamestnania alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu pred 1. októbrom 1972 alebo pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia na území príslušného členského štátu. Z toho ustanovenia potom vyplýva, že členský štát nie je oprávnený odmietnuť zohľadniť doby poistenia dosiahnuté na území iného členského štátu na účely stanovenia dôchodku žiadateľa len z toho dôvodu, že tieto doby sa dosiahli pred začatím uplatňovania tohto nariadenia. ( 27 )
38.
Na to, aby sa žiadateľ úspešne dovolal článku 94 ods. 2 nariadenia č. 1408/71, musí byť schopný poukázať na dobu poistenia a tam, kde je to vhodné, doby zamestnania alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu pred 1. októbrom 1972. ( 28 )
39.
Zdá sa mi, že tieto podmienky nie sú vždy kumulatívne. Slová „a tam, kde je to vhodné“ naznačujú, že nie je vždy nutné preukázať, že sú splnené všetky tri podmienky. Treba pripomenúť, že článok 94 ods. 2 sa vzťahuje na všetky dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré patria do vecnej pôsobnosti nariadenia č. 1408/71. Podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť, sa môžu líšiť v závislosti od členského štátu a/alebo druhu predmetnej dávky. Holandský systém (ak som to pochopila) nepožaduje od žiadateľa, aby tiež preukázal, že dosiahol dobu bydliska alebo zamestnania, hoci nie je sporné, že H. Rothwangl spĺňa obe tieto podmienky. Žiadateľ však musí byť schopný poukázať na dobu poistenia dosiahnutú podľa právnych predpisov členského štátu.
40.
Môže H. Rothwangl splniť túto podmienku?
41.
Sporné vnútroštátne pravidlá predstavujú právne predpisy na účely článku 1 písm. j) nariadenia č. 1408/71. V súlade s článkom 1 písm. r) sú doby poistenia doby prispievania alebo doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo považovali za dosiahnuté. Tento konkrétny odkaz na domovské právne predpisy jasne ukazuje, že nariadenie č. 1408/71, najmä na účely sčítavania dôb poistenia odkazuje na podmienky, na ktoré vnútroštátne právo viaže uznanie určitého obdobia ako rovnocenného s dobami poistenia, ktoré sa tak správne nazývajú. ( 29 )
42.
Vnútroštátny súd uvádza, že na základe vnútroštátnych pravidiel, ktoré sa uplatňovali počas referenčného obdobia, H. Rothwangl nebol poistený, pretože štátni príslušníci tretích krajín, ktorí boli súčasťou posádky plavidla a bývali na palube tohto plavidla, boli vylúčení z účasti na poistení dávok starobného dôchodku. Zároveň jednoznačne stanovuje, že sporné vnútroštátne pravidlá predstavovali diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. ( 30 ) Je takáto diskriminácia zakázaná článkom 3 nariadenia č. 1408/71? Ak to tak je, H. Rothwangl by mohol tvrdiť, že by sa s ním malo zaobchádzať, ako keby dosiahol dobu poistenia v Holandsku, hoci v skutočnosti nespĺňa tento nevyhnutný prvok článku 94 ods. 2.
43.
Podobné otázky preskúmaval Súdny dvor vo veciach Kauer a Duchon.
44.
L. Kauer, rakúska štátna príslušníčka, podala v Rakúsku žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Pracovala a dosiahla doby povinného poistenia podľa rakúskych právnych predpisov. Pri uznávaní rozhodujúcich období na účely starobného dôchodku príslušná inštitúcia zohľadnila obdobie v Rakúsku, keď nepracovala, ale vychovávala svoje deti. Takéto obdobia sa počítali ako „náhradné doby“. Rovnocenné obdobia, ktoré pani Kauer strávila výchovou detí v Belgicku, sa nepočítali. Obdobia strávené výchovou detí (v Rakúsku, ako aj Belgicku) nastali pred pristúpením Rakúska k (vtedajšiemu) Európskemu spoločenstvu. Vnútroštátny súd požadoval usmernenie, či článok 94 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1408/71 bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré na účely výpočtu dávok starobného dôchodku L. Kauer vylučovali čas strávený výchovou detí v Belgicku zo zohľadnenia ako náhradných dôb.
45.
J. F. Duchon bol rakúsky štátny príslušník, ktorý pracoval v Nemecku pred pristúpením Rakúska k Spoločenstvu. V danom období sa stal obeťou priemyselnej nehody. Dostával preto od nemeckých orgánov dávky týkajúce sa priemyselných nehôd. Jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku s účinnosťou od 1. januára 1998 rakúske orgány zamietli dôvodu, že: i) nedosiahol obdobie potrebné na vznik nároku a ii) nemohol sa dovolávať zásady voľného pohybu pracovníkov, pretože k udalostiam, ktoré sa týkali nehody, došlo v Nemecku pred pristúpením Rakúska.
46.
V oboch veciach Súdny dvor rozhodol, že dotknutí žiadatelia sa mohli dovolávať prechodných ustanovení článku 94 nariadenia č. 1408/71, a že rakúske pravidlá, ktoré sa vzťahovali na L. Kauer a J. F. Duchona, boli zakázané z dôvodu zásady nediskriminácie. Na základe týchto rozsudkov možno označiť niekoľko spoločných zásad.
47.
Súd rozhodol, že na účely vykonania prechodných pravidiel v článku 94 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1408/71 treba zohľadniť doby poistenia dosiahnuté pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia. ( 31 ) V oboch veciach boli žiadatelia poistení podľa príslušných vnútroštátnych pravidiel. Sporné vnútroštátne opatrenia sa mali potom posudzovať vzhľadom na pravidlá Spoločenstva, ako sa uplatňovali po pristúpení Rakúska. ( 32 ) Príslušná inštitúcia preto mala uplatňovať zásady týkajúce sa voľného pohybu pracovníkov a prechodné pravidlá v článku 94 ods. 1 až 3. ( 33 )
48.
Z rozsudkov Kauer a Duchon je jasné, že situácia H. Rothwangla by sa mala preskúmať s odkazom na právo Únie po pristúpení Rakúska k Európskej únii. Aké sú dôsledky takejto analýzy?
49.
Zdá sa mi, že (žiaľ) situácia H. Rothwangla sa líši od situácie žiadateľov v spomínaných dvoch veciach z dvoch dôležitých hľadísk.
50.
Po prvé zásada zákazu diskriminácie vyžaduje, že s porovnateľnými situáciami sa nesmie zaobchádzať rozdielne a že s rôznymi situáciami sa nemá zaobchádzať rovnako, pokiaľ nie je takéto zaobchádzanie objektívne opodstatnené. ( 34 ) Vo veci Kauer Súdny dvor konštatoval, že sporné vnútroštátne právne predpisy zaviedli rozdielne zaobchádzanie spočívajúce v tom, že automaticky zohľadnili obdobie výchovy detí dosiahnuté v Rakúsku, ale zohľadnenie takýchto období strávených v inom zmluvnom štáte EHP podmieňovali prijatím hotovostných príspevkov v materstve alebo rovnocenných príspevkov podľa rakúskeho spolkového práva. Keď sa po pristúpení Rakúska k Európskej únii tieto rozdielne pravidlá uplatnili na obdobie výchovy strávené v Rakúsku, ako aj v inom členskom štáte, dané právne predpisy pôsobili v neprospech štátnych príslušníkov Spoločenstva, ktorí mali bydlisko alebo boli zamestnaní v Rakúsku a vykonávali vtedy svoje právo na voľný pohyb. ( 35 ) Vo veci Duchon Súdny dvor konštatoval jasný rozdiel v zaobchádzaní, ktoré bolo na ujmu rakúskym pracovníkom, ktorí vykonávali svoje právo na voľný pohyb v porovnaní s tými, ktorí zostali v Rakúsku, keďže v prípade prvej skupiny bola možnosť splniť sporné vnútroštátne pravidlá a získať nárok na dávky menšia. ( 36 )
51.
Podstatné je, že v oboch prípadoch Súdny dvor vychádzal z toho, že žiadatelia vykonávali svoje práva na voľný pohyb priznané Úniou, a to aj napriek tomu, že daný „pohyb“ nastal pred prístupom Rakúska k Únii. Z tohto dôvodu, hoci Belgicko mohlo z hľadiska práva Únie oprávnene považovať L. Kauer za štátnu príslušníčku tretej krajiny, keď sa tam zdržiavala od roku 1970 do roku 1975 a vychovávala svoju rodinu, a Nemecko mohlo takisto oprávnene považovať J. L. Duchona za štátneho príslušníka tretej krajiny, keď sa tam v roku 1968 stal obeťou priemyselnej nehody, po pristúpení Rakúska k Únii muselo Rakúsko považovať tieto obdobia strávené v „zahraničí“ za strávené v inom členskom štáte Únie v rámci výkonu práva na voľný pohyb.
52.
Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci musí Rakúsko vychádzať z toho, že H. Rothwangl vykonával právo na voľný pohyb ešte pred pristúpením Rakúska k Únii, keď bol zamestnaný na plavidlách spoločnosti HAL s domovským prístavom v Holandsku. To samo osebe však nestačí, aby H. Rothwangl získal „holandský“ príplatok k svojmu dôchodku. Na rozdiel od L. Kauer a J. L. Duchona, problém H. Rothwangla nespočíva výlučne (alebo skôr hlavne) v rakúskych pravidlách. Spočíva v holandských pravidlách, ktoré ho vylúčili z účasti na poistení počas zamestnania v spoločnosti HAL, pretože bol štátnym príslušníkom tretej krajiny. A toto vylúčenie, hoci bolo zjavne diskriminačné na základe štátnej príslušnosti, bolo v tom čase z hľadiska práva Únie plne prípustné, pretože Rakúsko nebolo dovtedy partnerským členským štátom Európskej únie.
53.
Po druhé vo veciach Kauer a Duchon nebolo sporné, že dotknutí žiadatelia boli účastníkmi sporného vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia (obe veci sa týkali rakúskeho systému). Všeobecne povedané otázkou bolo, či mali príslušné orgány v Rakúsku povinnosť zohľadniť čas strávený mimo územia Rakúska pri vypočítavní dávok, na ktoré mali žiadatelia nárok. ( 37 ) Naproti tomu Súdny dvor nemá žiadne informácie o tom, či bol H. Rothwangl poistený v rámci rakúskeho systému sociálneho zabezpečenia počas referenčného obdobia; je však jasné, že na základe holandských pravidiel, ktoré sa uplatňovali v referenčnom období, keď bol zamestnaný v spoločnosti HAL, nezískal žiadne práva. Jednoducho povedané, nezískali sa žiadne práva, vo vzťahu ku ktorým by sa mohli uplatniť prechodné ustanovenia v článku 94 ods. 2 nariadenia č. 1408/71. A bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty a s doslovným znením článku 94 ods. 1, keby sa tieto práva priznali spätne.
54.
Na rozdiel od Komisie sa nedomnievam, že relevantným kritériom je, či mal H. Rothwangl v referenčnom období dostatočne úzku väzbu k Holandsku. Takáto podmienka sa neodráža v znení článku 94 ods. 2 nariadenia č. 1408/71. Nemyslím si ani, že je relevantný článok 13 ods. 2 písm. c). Jediným účelom tohto ustanovenia je určiť vnútroštátne právne predpisy uplatniteľné na osoby zamestnané na palube plavidla plávajúceho pod vlajkou členského štátu. Článok 13 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1408/71 nemá za cieľ stanoviť podmienky existencie práva alebo povinnosti účasti na systéme sociálneho zabezpečenia alebo na určitej časti takého systému. Zákonodarcovi každého členského štátu prislúcha stanoviť tieto podmienky. ( 38 ) V tejto veci nie je sporné, že H. Rothwangl podliehal holandským pravidlám, keď bol zamestnaný v spoločnosti HAL, a že podľa týchto pravidiel nebol poistený. Z tohto dôvodu nedosiahol dobu poistenia na účely článku 94 ods. 2.
55.
Dospela som preto k záveru, že osoba požadujúca dávky starobného dôchodku, ktorá nebola štátnym príslušníkom členského štátu počas obdobia, na základe ktorého požaduje priznať nárok, nezískava práva v zmysle prechodných ustanovení stanovených v článku 94 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1408/71, za okolností, keď nedosiahla dobu poistenia podľa právnych predpisov členského štátu pred jeho prístupom do Európskej únie, pretože predmetné obdobie nepredstavuje dobu poistenia podľa právnych predpisov tohto členského štátu. Je to tak aj napriek tomu, že v priebehu tohto obdobia bývala a bola zamestnaná v členskom štáte, ktorý musí určiť jej nárok na dávky v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1408/71. Vnútroštátne pravidlá, ktoré takéhoto žiadateľa vylučujú z účasti na poistení v rámci systému sociálneho zabezpečenia dotknutého členského štátu počas doby bydliska a zamestnania, nie sú zakázané podľa článku 3 uvedeného nariadenia.
Druhá otázka
56.
Vnútroštátny súd sa druhou otázkou pýta, či sú podľa článku 18 ZFEÚ (zákaz diskriminácie) a článku 45 ZFEÚ (zabezpečujúci voľný pohyb pracovníkov) holandské orgány povinné pri výpočte dôchodku H. Rothwangla neuplatniť sporné vnútroštátne pravidlá, ktoré vylúčili námorníkov, ktorí boli štátnymi príslušníkmi tretích krajín, z účasti na poistení pokrývajúceho dávky starobného dôchodku počas referenčného obdobia.
57.
Podľa môjho názoru je odpoveď na túto otázku „nie“.
58.
Článok 2 Akt o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky, Švédskeho kráľovstva a úpravách zmlúv, na základe ktorých je založená Európska únia (ďalej len „Akt o pristúpení“) stanovuje, že odo dňa pristúpenia sú ustanovenia pôvodných zmlúv záväzné pre nové členské štáty a použijú sa v týchto štátoch za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v Akte o pristúpení. Akt o pristúpení neobsahuje nijaké prechodné ustanovenia, pokiaľ ide o uplatňovanie (teraz) článkov 18 ZFEÚ a 45 ZFEÚ. Tieto ustanovenia sa teda musia považovať za priamo uplatniteľné a záväzné pre Rakúsko odo dňa jeho pristúpenia, teda od 1. januára 1995. Dôsledkom je, že s účinnosťou od tohto dátumu musia ostatné členské štáty s rakúskymi štátnymi príslušníkmi zaobchádzať ako s občanmi Únie.
59.
Nič v Akte o pristúpení však od súčasných členských štátov nevyžaduje, aby s rakúskymi štátnymi príslušníkmi zaobchádzali rovnakým spôsobom, akým zaobchádzali so štátnymi príslušníkmi iných členských štátov pred pristúpením. ( 39 ) H. Rothwangl môže trvať len na tom, aby s ním Holandsko zaobchádzalo, ako keby mal poistenie dávok v starobe, v prípade, že by mal nárok na práva vyplývajúce z ustanovení o voľnom pohybe pracovníkov počas referenčného obdobia. ( 40 ) Takýto nárok však nemal. Práva vyplývajúce z práva Únie nemožno priznať pred pristúpením a v dôsledku toho nemožno ich uznať po pristúpení, keď podmienky ich priznanie alebo existencie nie sú splnené. ( 41 )
60.
V dôsledku toho som dospela k záveru, že články 18 ZFEÚ a 45 ZFEÚ nebránia v súvislosti s pristúpením Rakúska k Európskej únii vnútroštátnym pravidlám, aké sú predmetom sporu vo veci H. Rothwangla.
Tretia otázka
61.
Tretia otázka sa v podstate týka F. Wielanda. Vnútroštátny súd sa pýta, či môže žiadateľ, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu v čase, keď žiada priznať dôchodok, ale ktorý bol počas referenčného obdobia štátnym príslušníkom štátu, ktorý pristúpil k Európskej únii po tom, čo žiadateľ dosiahol dobu bydliska a zamestnania v niektorom členskom štáte, využiť nariadenie č. 1408/71, pretože patrí do pôsobnosti článku 1 nariadenia č. 859/2003 a môže spĺňať prechodné ustanovenia uvedené v článku 2 ods. 1 až 3 tohto nariadenia.
62.
Z mojej argumentácie týkajúcej sa prípadu H. Rothwangla vyplýva, že si myslím, že nemôže.
63.
F. Wieland spĺňa podmienky stanovené v článku 1 nariadenia č. 859/2003, v rozsahu, že je americkým občanom, ktorý má bydlisko v súlade s právnymi predpismi Rakúska a okolnosti súvisiace s jeho žiadosťou sa neobmedzujú na jeden členský štát, a nie je osobou, ktorá nie je ešte zahrnutá do týchto ustanovení výhradne z dôvodu svojej štátnej príslušnosti. Spadá preto do pôsobnosti tohto nariadenia.
64.
Článok 2 ods. 1 až 3 nariadenia č. 859/2003 odzrkadľuje znenie článku 94 ods. 1 až 3 nariadenia č. 1408/71. Hoci mal F. Wieland bydlisko v Holandsku počas referenčného obdobia, nebol – rovnako ako H. Rothwangl – poistený v rámci holandských pravidiel, pokiaľ ide o dávky starobného dôchodku. Nespĺňal teda prvú podmienku v článku 2 ods. 2 a nezískal práva v zmysle tohto ustanovenia. Jeho žiadosť preto nemôže uspieť z rovnakých dôvodov, ktoré som vymedzila v bodoch 35 až 55 vyššie, pokiaľ ide o H. Rothwangla.
65.
Odpoveďou na tretiu otázku by preto malo byť, že osoba, ktorá patrí do pôsobnosti článku 1 nariadenia č. 859/2003, a ktorá žiada priznať nárok na dávky starobného dôchodku na základe obdobia pred 1. júnom 2003, sa nemôže dovolávať prechodných ustanovení uvedených v článku 2 ods. 1 až 3 tohto nariadenia, ak dotknuté obdobie nepredstavuje dobu poistenia podľa právnych predpisov daného členského štátu, a to napriek tomu, že počas tejto doby mala bydlisko a zamestnanie v členskom štáte, ktorý musí určiť jej nárok na dávky v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1408/71.
Návrh
66.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré položil Centrale Raad van Beroep (Vrchný súd sociálneho zabezpečenia), takto:
—
Osoba požadujúca dávky starobného dôchodku, ktorá nebola štátnym príslušníkom členského štátu počas obdobia, na základe ktorého požaduje priznať nárok, nezískala práva v zmysle prechodných ustanovení stanovených v článku 94 ods. 1 až 3 nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, na samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, za okolností, keď nedosiahla dobu poistenia podľa právnych predpisov členského štátu pred jeho prístupom do Európskej únie, pretože predmetné obdobie nepredstavuje dobu poistenia podľa právnych predpisov tohto členského štátu. Je to tak aj napriek tomu, že v priebehu tohto obdobia mala bydlisko a bola zamestnaná v členskom štáte, ktorý musí určiť jej nárok na dávky v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1408/71. Vnútroštátne pravidlá, ktoré takéhoto žiadateľa vylučujú z účasti na poistení v rámci systému sociálneho zabezpečenia dotknutého členského štátu počas doby bydliska a zamestnania, nie sú zakázané podľa článku 3 uvedeného nariadenia.
—
Články 18 ZFEÚ a 45 ZFEÚ nebránia v súvislosti s pristúpením Rakúska k Európskej únii vnútroštátnym pravidlám, aké sú predmetom sporu vo veci samej.
—
Osoba, ktorá patrí do pôsobnosti článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti, a ktorá žiada priznať nárok na dávky starobného dôchodku na základe obdobia pred 1. júnom 2003, sa nemôže dovolávať prechodných ustanovení uvedených v článku 2 ods. 1 až 3 tohto nariadenia, ak dotknuté obdobie nepredstavuje dobu poistenia podľa právnych predpisov daného členského štátu, a to napriek tomu, že počas tejto doby mala bydlisko a zamestnanie v členskom štáte, ktorý musí určiť jej nárok na dávky v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1408/71.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (konsolidované znenie – Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3). Toto nariadenie bolo viackrát zmenené a doplnené; v čase, keď F. Wieland a H. Rothwangl podali svoje žiadosti, sa uplatňovalo znenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1992/2006 z 18. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 392, s. 1). Nariadenie č. 1408/71 bolo s účinnosťou od 1. mája 2010 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).
( 3 ) Nariadenie Rady (ES) č. 859/2003 zo 14. mája 2003, ktorým sa rozširujú ustanovenia nariadenia (EHS) č. 1408/71 a nariadenia (EHS) č. 574/72 na štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa doteraz tieto ustanovenia nevzťahujú výhradne z dôvodu ich štátnej príslušnosti (Ú. v. EÚ L 124, s. 1; Mim. vyd. 05/004, s. 317).
( 4 ) Ďalej len „referenčné obdobie“, pozri ďalej body 16 a 17 nižšie.
( 5 ) Règlement no 3 concernant la sécurité sociale des travailleurs migrants, du 25 septembre 1958 (Journal officiel des communautés européennes 1958, p. 561). Slovenský preklad nie je k dispozícii.
( 6 ) Článok 4 ods. 6 nariadenia č. 3/58.
( 7 ) Règlement no 47/67/CEE du Conseil, du 7 mars 1967, modifiant et complétant certaines dispositions des règlements no 3 et 4 concernant la sécurité sociale des travailleurs migrants (gens de mer) (Ú. v. ES 1967, 44, s. 641). Ani v tomto prípade nie je slovenský preklad nariadenia k dispozícii.
( 8 ) Článok 1 písm. a) bod i) nariadenia č. 1408/71.
( 9 ) Článok 1 písm. j) nariadenia č. 1408/71.
( 10 ) Článok 1 písm. r) nariadenia č. 1408/71.
( 11 ) Článok 1 písm. sa) nariadenia č. 1408/71.
( 12 ) V roku 1981 zaviedol článok 14b nariadenia č. 1408/71, vložený nariadením Rady (EHS) č. 1390/81 z 12. mája 1981 o rozšírení pôsobnosti nariadenia č. 1408/71… na samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny (Ú. v. ES L 143, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 222), osobitné pravidlá na účely určenia právnych predpisov uplatniteľných na námorníkov. Pravidlá, ktoré obsahujú výnimky z článku 13 ods. 2 písm. c) za istých okolností, nie sú v prejednávanej veci relevantné.
( 13 ) Nariadenie č. 1408/71 odkazuje na právne predpisy členského štátu, pod vlajkou ktorého plavidlo pláva, ako na relevantné kritérium v súvislosti s určením uplatniteľných právnych predpisov. Členským štátom, pod vlajkou ktorého pláva obchodné plavidlo, je členský štát, podľa právnych predpisov ktorého má plavidlo registráciu alebo licenciu. Článok 3 ods. 3 AOW však odkazuje na „domovský prístav lode“, pod čím si predstavujem základný prístav plavidla. Nemusí to byť nevyhnutne prístav, v ktorom má plavidlo registráciu.
( 14 ) Podľa vyhlášky, ktorou sa rozširuje a obmedzuje okruh osôb s povinnou účasťou na sociálnom poistení (Besluit uitbreiding en beperking kring verzekerden volksverzekeringen, ďalej len „BUB“), ktorá bola medzi rokmi 1959 a 1968 viackrát zmenená a doplnená. Na tieto pravidlá a AOW, ktoré sa uplatňovali v referenčnom období, budem odkazovať ako na „sporné vnútroštátne pravidlá“. Relevantné ustanovenia BUB boli zrušené s účinnosťou od 1. januára 1999.
( 15 ) Rozsudok ESĽP (sťažnosť č. 34462/97, ESĽP 2002‑IV).
( 16 ) Pozri bod 2 vyššie.
( 17 ) Mala by som tu spomenúť Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o dôchodkovom poistení námorníkov, 1946 (č. 71), ktorý nadobudol účinnosť 10. októbra 1962. Holandsko ratifikovalo tento dohovor 27. augusta 1957. Podľa článku 1 je každý členský štát MOP povinný v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zriadiť alebo zabezpečiť zriadenie dôchodkových systémov námorníkov. Osoby s bydliskom v zahraničí a osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, však môžu byť z týchto systémov vylúčené.
( 18 ) Pozri návrh Komisie nariadenia Rady (ES) o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia [KOM(1998) 779 v konečnom znení, s. 1].
( 19 ) Pozri prvé odôvodnenie nariadenia č. 1408/71.
( 20 ) Rozsudok Salemink (C‑347/10, EU:C:2012:17, body 39 a 40).
( 21 ) Článok 4 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71.
( 22 ) Článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1408/71.
( 23 ) 10/78, EU:C:1978:181.
( 24 ) Rozsudok Belbouab (10/78, EU:C:1978:181, bod 7).
( 25 ) C‑105/89, EU:C:1990:402 (ďalej len „Buhari Haji“).
( 26 ) Rozsudok Duchon (C‑290/00, EU:C:2002:234, bod 22) (ďalej len „Duchon“).
( 27 ) Duchon (bod 23 a citovaná judikatúra). Pozri ďalej rozsudok Somova (C‑103/13, EU:C:2014:2334, body 52 až 54).
( 28 ) Pre tie členské štáty, ktoré pristúpili do Únie po prijatí nariadenia č. 1408/71, nie je relevantným dňom 1. október 1972, ale obdobie pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia v dotknutom členskom štáte. Pre Rakúsko je týmto dňom 1. január 1995.
( 29 ) Rozsudok Kauer (C‑28/00, EU:C:2002:82, bod 26 a citovaná judikatúra) (ďalej len „Kauer“).
( 30 ) Pozri bod 15 vyššie.
( 31 ) Duchon, bod 23. Vo veci Kauer Súdny dvor rozhodol, že otázka, či bolo obdobie strávené výchovou detí v Belgicku dobou poistenia na účely dávok starobného dôchodku, sa musela zodpovedať podľa rakúskeho práva (body 33 a 34 daného rozsudku). Obmedzenie podľa týchto pravidiel, ktoré neumožňovalo, aby sa dané obdobe považovalo za dobu poistenia (na rozdiel od rovnocenného obdobia stráveného rovnakým spôsobom v Rakúsku) bolo nezlučiteľné s nariadením č. 1408/71 (body 42 až 45 daného rozsudku).
( 32 ) Duchon, bod 28.
( 33 ) Duchon (bod 32). Pozri tiež Kauer (body 45 a 50).
( 34 ) Pozri okrem mnohých vyjadrení tejto zásady rozsudok Eman a Sevinger (C‑300/04, EU:C:2006:545, bod 57).
( 35 ) Kauer, body 43 a 44.
( 36 ) Duchon, bod 29.
( 37 ) Pozri body 44 až 47 vyššie.
( 38 ) Rozsudok Bakker (C‑106/11, EU:C:2012:328, bod 32 a citovaná judikatúra).
( 39 ) Pozri analogicky rozsudky Tsiotras (C‑171/91, EU:C:1993:215, bod 12) a Andersson a Wåkerås‑Andersson (C‑321/97, EU:C:1999:307, bod 46).
( 40 ) Holandská vláda a RSvb na pojednávaní potvrdili, že počas referenčného obdobia boli námorníci, ktorí boli v tom čase štátnymi príslušníkmi iného členského štátu Spoločenstva, ako napríklad Talianska, poistení z hľadiska dávok starobného dôchodku, pretože požívali právo na voľný pohybe pracovníkov vyplývajúce z ustanovení Zmluvy.
( 41 ) Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci ÖsterreichischerGewerkschaftsbund [C‑195/98, EU:C:2000:50, body 148 a 149, prvá veta, odkazujúc na rozsudky Tsiotras (C‑171/91, EU:C:1993:215) a Andersson a Wåkerås‑Andersson (C‑321/97, EU:C:1999:307)].
Full & Egal Universal Law Academy