8.3.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 71/12
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus (Fínsko) 6. januára 2014 — Christophe Bohez/Ingrid Wiertz
(Vec C-4/14)
2014/C 71/21
Jazyk konania: fínčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Korkein oikeus
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľ: Christophe Bohez
Odporkyňa v odvolacom konaní: Ingrid Wiertz
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 1 ods. 2 nariadenia Brusel I (1) vykladať v tom zmysle, že spory, v ktorých ide o vymáhanie pokuty (astreinte), ktorá bola stanovená v spore týkajúcom sa rodičovskej starostlivosti a práva styku s dieťaťom na účely zabezpečenia hlavnej povinnosti, nespadajú do pôsobnosti nariadenia?
2.
Ak vyššie uvedené spory spadajú do pôsobnosti nariadenia Brusel I, má sa článok 49 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že pokuta stanovená za každý deň, ktorá je v členskom štáte pôvodu vykonateľná priamo v stanovenej výške, ktorej konečná výška sa však môže meniť na základe návrhu alebo tvrdení povinného, je v členskom štáte vykonateľná až vtedy, keď sa v členskom štáte pôvodu osobitne určí jej konečná výška?
3.
Ak vyššie uvedené spory nespadajú do pôsobnosti nariadenia Brusel I, má sa článok 47 ods. 1 nariadenia Brusel IIa (2) vykladať v tom zmysle, že presadzovacie a zabezpečovacie opatrenia, ktoré sa týkajú rodičovskej starostlivosti a práva styku s dieťaťom, patria k vykonaniu v zmysle tohto ustanovenia, ktoré sa riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu, alebo ich možno považovať za súčasť rozhodnutia o rodičovskej starostlivosti a o práve styku s dieťaťom, ktoré je podľa nariadenia Brusel IIa vykonateľné v inom členskom štáte?
4.
Keď sa navrhuje vymáhanie pokuty v inom členskom štáte, musí sa žiadať, aby sa v členskom štáte, v ktorom bolo rozhodnutie prijaté, osobitne stanovila konečná výška vymáhateľnej pokuty, a to aj vtedy, keď sa na vymáhanie nevzťahuje nariadenie Brusel I?
5.
Ak je pokuta (astreinte) stanovená na účely zabezpečenia vykonateľnosti rodičovského práva styku s dieťaťom vykonateľná v inom členskom štáte, bez toho, aby v členskom štáte pôvodu bola osobitne stanovená konečná výška vymáhateľnej pokuty:
a)
Je napriek tomu podmienkou vymáhania pokuty posúdenie toho, či bolo právo styku s dieťaťom porušené z dôvodov, ktorých zohľadnenie bolo vzhľadom na práva dieťaťa nevyhnutné, a
b)
ak áno, ktorý súd je príslušný na posúdenie týchto okolností, presnejšie povedané,
i)
je právomoc súdu štátu výkonu vždy obmedzená len na posúdenie toho, či sa údajné porušenie rodičovského práva styku s dieťaťom zakladalo na dôvode, ktorý výslovne vyplýva z rozhodnutia vo veci samej, alebo
ii)
vyplýva z práv dieťaťa chránených v Charte základných práv Únie, že súd štátu výkonu má rozsiahlejšiu právomoc alebo povinnosť posúdiť, či bolo právo styku s dieťaťom porušené z dôvodov, ktorých zohľadnenie bolo nevyhnutné na ochranu práv dieťaťa?
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. ES L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243).
Full & Egal Universal Law Academy