10.6.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 175/26
Žaloba podaná 21. marca 2014 – Európska komisia/Rada Európskej únie
(Vec C-134/14)
2014/C 175/32
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal, W. Mölls a D. Martin, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
—
zrušiť smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (1),
—
ponechať účinky smernice 2013/62/EÚ až do nadobudnutia účinnosti novej smernice založenej na vhodnom právnom základe,
—
zaviazať Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia navrhuje zrušiť smernicu 2013/62/EÚ, ktorú Rada prijala podľa článku 349 ZFEÚ ako právnom základe.
Komisia vytýka Rade, že prijala túto smernicu, hoci Komisia navrhla založiť tento akt na odvetvovom právnom základe, a to článku 155 ods. 2 ZFEÚ.
Domnieva sa, že vzhľadom na cieľ a účel napadnutej smernice nemôže byť článok 349 ZFEÚ platne použitý ako jej právny základ. Posledný uvedený článok 349 ZFEÚ sa použije iba vtedy, keď ide o výnimku zo zásady uplatnenia primárneho práva na najvzdialenejšie regióny, ktorá je zakotvená v článku 355 ods. 1 ZFEÚ. Dotknutá smernica nestanovuje výnimku zo Zmlúv, ale len prispôsobuje sekundárne právo, aby zodpovedalo situácii vzniknutej zmenou štatútu Mayotte. Tento výklad je podľa jej názoru v rozpore nielen so znením článku 349 ZFEÚ, ale takisto so systémom právnych základov v Zmluve, ako aj s historickým pôvodom tohto článku.
(1) Ú. v. EÚ L 353, s. 7.
Full & Egal Universal Law Academy