26.5.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 159/16
Žaloba podaná 21. marca 2014 – Európska komisia/Spolková republika Nemecko
(Vec C-137/14)
2014/C 159/23
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes, G. Wilms, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že Spolková republika Nemecko si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej z článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EU z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (1) (ďalej len „smernica 2011/92“) a z článku 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (2) (ďalej len „smernica 2010/75“) tým, že:
—
nepovažovala ustanovenia smernice 2011/92 za ustanovenia priznávajúce subjektívne práva a tým obrala jednotlivcov o možnosť podania žaloby na súd (§ 113 ods. 1 Verwaltungsverfahrensgesetz),
—
obmedzila zrušenie rozhodnutí na základe procesných chýb na úplný nedostatok požadovaného posúdenia vplyvov na životné prostredie alebo na nedostatok požadovaného predbežného posúdenia [§ 4 ods. 1 Umwelt-Rechtsbehelfsgesetz (zákon o opravných prostriedkoch v oblasti životného prostredia), ďalej len „UmwRG] a na prípady, v ktorých žalobca preukáže, že procesné pochybenie bolo príčinou rozhodnutia [§ 46 Verwaltungsverfahrensgesetz (Správneho súdneho poriadku), ďalej len VwVfG] a ovplyvnilo právne postavenie žalobcu,
—
obmedzila právo na podanie žaloby a rozsah súdneho preskúmania na námietky podané v rámci lehoty na podanie námietok v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia (§ 2 ods. 3 UmwRG a § 73 ods. 6 VwVfG),
—
v konaniach, ktoré sa začali po 25. júni 2005 a ukončili pred 12. májom 2011 obmedzila právo organizácií na ochranu životného prostredia na podanie žaloby na právne predpisy, ktoré priznávajú práva jednotlivcom (§ 2 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 UmwRG),
—
v konaniach, ktoré sa začali po 25. júni 2005 a ukončili pred 12. májom 2011 obmedzila rozsah súdneho preskúmania opravných prostriedkov organizácií na ochranu životného prostredia na právne predpisy, ktoré priznávajú práva jednotlivcom (staré znenie § 2 ods. 1 UmwRG v spojení s § 5 ods. 1 UmwRG),
—
z uplatniteľnosti UmwRG vylúčila vo všeobecnosti každé správne konanie začaté pred 25. májom 2005 (§ 5 ods. 1 UmwRG).
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
V podstate boli uvedené nasledujúce žalobné dôvody:
Obžalovaná porušila povinnosť lojálnej spolupráce tak z časového, ako aj z obsahového hľadiska. Trvalo jej viac ako 18 mesiacov prijať záver vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora z 12. mája 2011 vo veci C-115/09 (3). Pravidlá prijaté obžalovanou sú z vecného hľadiska nedostatočné a v rozpore tak s vyššie uvedenou judikatúrou, ako aj rozsudkom Súdneho dvora vo veci Altrip (4).
Spolková republika v súvislosti s právnou ochranou jednotlivca obmedzila súdne preskúmania v súlade s pravidlami priznávajúcimi subjektívne práva v zmysle takzvanej teórie o ochranných ustanoveniach. Ďalšie obmedzenia sa týkajú právnej ochrany jednotlivca, ako aj organizácií. UmwRG tak ponecháva zrušenie rozhodnutia o udelení povolania len na prípady chýbajúceho posúdenia vplyvov na životné prostredie, ale nie na prípady, keď bolo dané posúdenie vykonané chybne.
Ďalej Nemecko priznáva jednotlivcovi právo požadovať zrušenie procesne nesprávneho protiprávneho rozhodnutia o posúdení vplyvov na životné prostredie, iba ak žalobca preukáže, že rozhodnutie bez procesných chýb by bolo iné a procesná chyba mala na jeho právne postavenie značný vplyv.
Okrem toho sú v súdnom konaní vylúčené námietky organizácií v prípade, ak neboli podané v správnom konaní. Nakoniec posledné znenie UmwRG a príslušná nemecká judikatúra nespĺňa v rozhodujúcich bodoch požiadavky smernice 2011/92 bližšie špecifikované Súdnym dvorom v rozsudkoch „Trianel“ a „Altrip“.
Okrem toho UmwRG vylučuje zo svojej časovej pôsobnosti konania začaté pred vstupom do platnosti smernice.
Značné obmedzenia sú vo všeobecnosti v rozpore s cieľom smernice 2011/92, ktorým je zabezpečenie širšej právnej ochrany v súlade s článkom 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru.
(1) Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 334, s. 17.
(3) Rozsudok BUND, C-115/09, EU:C:2011:289.
(4) Rozsudok Altrip, C-72/12, EU:C:2013:712.
Full & Egal Universal Law Academy