16.6.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 184/15
Odvolanie podané 3. apríla 2014: Evonik Degusa GmbH, AlzChem AG, predtým AlzChem Trostberg GmbH, predtým AlzChem Hart GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (tretia komora) z 23. januára 2014 vo veci T-391/09, Evonik Degusa GmbH, AlzChem AG, predtým AlzChem Trostberg GmbH, predtým AlzChem Hart GmbH/Európska komisia
(Vec C-155/14 P)
2014/C 184/19
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľky: Evonik Degusa GmbH, AlzChem AG, predtým AlzChem Trostberg GmbH,, predtým AlzChem Hart GmbH (v zastúpení: C. Steinle, Rechtsanwalt, I. Bodenstein, Rechtsanwältin)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
1.
Zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 23. januára 2014 (vec T-391/09) v rozsahu, v akom postihuje odvolateľky.
2.
Zrušiť rozhodnutie Komisie K(2009) 5791 v konečnom znení z 22. júla 2009 (vec COMP/39.396 – Činidlá založené na acetylide vápenatom a horčíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel) v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek,
subsidiárne znížiť pokutu uloženú odvolateľkám v článku 2 písm. g) a h) uvedeného rozhodnutia,
subsidiárne v prípade zamietnutia vyššie uvedeného návrhu zmeniť článok 2 písm. g) a h) tak, že SKW Stahl-Metallurgie GmbH ručí za celú sumu pokuty spoločne a nerozdielne s odvolateľkami; odvolateľky chápu tento subsidiárny návrh tak, ako ho chápal Všeobecný súd v bodoch 264 a 265 rozsudku, a to ako subsidiárny návrh na zvýšenie časti pokuty uloženej žalobkyniam, ktorá sa považuje za zaplatenú po tom, čo SKW zaplatí pokutu, ktorú jej uložila Komisia.
3.
Subsidiárne vzhľadom na návrh uvedený v bode 2 vrátiť vec Všeobecnému súdu na nové rozhodnutie v súlade s právnym posúdením Súdneho dvora.
4.
V každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov, ktoré vznikli odvolateľkám v konaniach pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolanie smeruje proti rozsudku Všeobecného súdu z 23. januára 2014 vo veci T-391/09 v rozsahu, v akom sa dotýka odvolateliek. V tomto rozsudku Všeobecný súd čiastočne vyhovel a čiastočne zamietol žaloby, ktoré odvolateľky podali proti rozhodnutiu Komisie K(2009) 5791 v konečnom znení z 22. júla 2009 týkajúcemu sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.396 – Činidlá založené na acetylide vápenatom a horčíku pre oceliarsky a plynárenský priemysel).
Odvolateľky spolu uvádzajú päť odvolacích dôvodov:
1.
V prvom odvolacom dôvode odvolateľky vytýkajú, že Všeobecný súd tým, že im pripísal správanie spoločnosti SKW Stahl-Technik GmbH & Co. KG (ďalej len „SKW“) v rozpore s kartelovým právom, porušil rozsah priznania zodpovednosti vyplývajúci z článku 81 ES (teraz článok 101 ZFEÚ), zásadu osobnej zodpovednosti, prezumpciu neviny, zásadu zodpovednosti za vinu, keďže zamietol vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu. Od apríla 2004, počas obdobia mocenského vákua, ktoré bezprostredne predchádzalo predaju tejto spoločnosti tretej osobe, sa SKW zúčastnila na karteli z vlastnej iniciatívy a v rozpore s výslovnými presnými pokynmi odvolateliek. Všeobecný súd v tomto osobitnom prípade, ktorý sa jasne odlišuje od celého radu doteraz prejednávaných prípadov, porušil právo tým, že odmietol spravodlivo rozhodnúť v tomto osobitnom prípade.
2.
V druhom odvolacom dôvode odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd porušil právo byť vypočutý pred súdom a povinnosť odôvodnenia tým, že zamietol ich argumentáciu, podľa ktorej by rozhodnutie Komisie muselo byť zrušené, pretože miera zodpovednosti vo vnútorných vzťahoch medzi solidárnymi dlžníkmi nebola stanovená v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu, ktorý bol medzitým vydaný vo veciach Siemens Österreich (z 3. marca 2011, veci T-122/07 až T-124/07, Zb. s. II-793). Táto argumentácia nebola ani oneskorená, ani nedostatočná.
3.
V súvislosti s výškou pokuty v treťom odvolacom dôvode odvolateľky uvádzajú, že Všeobecný súd porušil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, že neznížil pokuty uložené odvolateľkám, ako tomu bolo v analogickom prípade Gigaset, vzhľadom na chyby pri výpočte pokút, najmä nezohľadnením výšky vstupného poplatku a chybným zohľadnením zníženia pokuty uloženej SKW vzhľadom na spoluprácu.
4.
Odvolateľky vítajú, že Všeobecný súd v rámci nového stanovenia pokút znova stanovil časť pokuty, „ktorú považuje za zaplatenú, pokiaľ SKW zaplatí pokutu, ktorá jej bola uložená napadnutým rozhodnutím“ (bod 2 výroku, prvá zarážka). Štvrtým odvolacím dôvodom, predloženým subsidiárne, však odvolateľky vytýkajú Všeobecnému súdu, že v rozpore so zásadou právnej istoty, nulla poena sine lege certa a povinnosťou odôvodnenia pri novom stanovení pokút výslovne nerozhodol, že voči Arques Industries AG (v súčasnosti Gigaset AG) a voči odvolateľkám má platba SKW dvojitý účinok oslobodenia od platobného záväzku.
5.
Piatym odvolacím dôvodom, predloženým subsidiárne, odvolateľky vytýkajú, že Všeobecný súd pri novom stanovení pokút porušil najmä zásady týkajúce sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút (článok 81 ES, článok 23 nariadenia č. 1/2003 (1)) znížením pokuty považovanej za zaplatenú zo strany spoločnosti SKW vzhľadom na jej spoluprácu, hoci SKW podľa informácií Komisie nespolupracovala.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1 s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
Full & Egal Universal Law Academy