26.1.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 26/22
Odvolanie podané 2. decembra 2014: Arctic Paper Mochenwangen GmbH proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 26. septembra 2014 vo veci T-634/13, Arctic Paper Mochenwangen GmbH/Európska komisia
(Vec C-551/14 P)
(2015/C 026/27)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Arctic Paper Mochenwangen GmbH (v zastúpení: S. Kobes, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 26. septembra 2014 vo veci T-630/13 v rozsahu, v akom sa zamieta žaloba,
—
vyhovieť návrhu predloženému na prvom stupni zrušením článku 1 ods. 1 rozhodnutia Komisie z 5. septembra 2013 o vnútroštátnych vykonávacích opatreniach na prechodné bezodplatné pridelenie emisných kvót skleníkových plynov v súlade s článkom 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (C/2013) 5666, 2013/448/EÚ (1) v rozsahu, v akom sa do zoznamu zariadení patriacich do smernice 2003/87/ES (2) zamieta zápis zariadení s identifikačným kódom DE000000000001320 a DE-new-14220-0045 uvedených v prílohe I bode A, ktorú Nemecko predložilo Komisii v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES, ako aj príslušných predbežných ročných emisných kvót, ktoré sa majú týmto zariadeniam bezodplatne prideliť,
—
subsidiárne zrušiť rozsudok uvedený v bode 1 a vrátiť vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,
—
zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka vytýka porušenie práva Únie v zmysle článku 58 ods. 1 druhej vety tretej alternatívy Štatútu Súdneho dvora. V rozpore so základnými právami a zásadou proporcionality Všeobecný súd uznal, že Komisiou uskutočnené zamietnutie bezodplatného pridelenia emisných kvót na základe klauzuly neprimeraných ťažkostí je v súlade s právom Únie. Napadnutý rozsudok porušuje práva, ktoré odvolateľke vyplývajú z článkov 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie.
V rámci predloženého odvolacieho dôvodu odvolateľka uvádza, že Komisia v rozhodnutí 2011/278/EÚ (3), v ustanoveniach týkajúcich sa bezodplatného pridelenia emisných kvót, nestanovila žiadne preventívne opatrenie zamerané na dostatočnú individuálnu ochranu základných práv. Podľa rozhodnutia 2011/278/EÚ sa bezodplatné pridelenie emisných kvót uskutočňuje na základe štandardných výpočtových faktorov. Toto rozhodnutie však neobsahuje pravidlo, ktoré by umožňovalo dodatočné bezodplatné pridelenie emisných kvót v takých prípadoch, keď pridelenie na základe štandardných výpočtových faktorov vedie v konkrétnom prípade k nadmernému zaťaženiu alebo k neprimeraným ťažkostiam.
Zamietnutie žaloby porušuje základné práva Charty a zásadu proporcionality. Všeobecný súd sa obmedzil na zohľadnenie typického zaťažujúceho vplyvu na systém obchodovania s emisiami a systém prideľovania kvót podľa rozhodnutia 2011/278/EÚ. V rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Všeobecný súd úplne opomenul potrebnú individuálnu ochranu základných práv odvolateľky.
(1) Ú. v. EÚ L 240, s. 27.
(2) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. ES L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631).
(3) Rozhodnutie Komisie z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. ES L 130, s. 1; Mim. vyd. 15/029, s. 257).
Full & Egal Universal Law Academy