29.10.2018
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 392/19
Rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2018 – DenizBank/Rada
(Vec T-798/14) (1)
((„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine - Zápis obchodného mena subjektu, ktorý je vlastníkom žalobkyne, na zoznam subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia - Povinnosť odôvodnenia - Právo na obhajobu - Právo na účinnú súdnu ochranu - Dohoda o pridružení medzi EÚ a Tureckom - Základné práva - Proporcionalita“))
(2018/C 392/22)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: DenizBank A.Ş. (Istanbul, Turecko) (v zastúpení: O. Jones, D. Heaton, barristers, R. Mattick, S. Utku, solicitors, a M. Lester, QC)
Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: pôvodne S. Boelaert a A. de Elera-San Miguel Hurtado, neskôr S. Boelaert a P. Mahnič Bruni, splnomocnení zástupcovia)
Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: D. Gauci, L. Havas a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia)
Predmet veci
Návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie po prvé rozhodnutia Rady 2014/512/SZBP z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 13), zmeneného rozhodnutím Rady 2014/659/SZBP z 8. septembra 2014 (Ú. v. EÚ L 271, 2014, s. 54), rozhodnutím Rady 2014/872/SZBP zo 4. decembra 2014 (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 58), rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/2431 z 21. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 334, 2015, s. 22), rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/1071 z 1. júla 2016 (Ú. v. EÚ L 178, 2016, s. 21) a rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/2315 z 19. decembra 2016 (Ú. v. EÚ L 345, 2016, s. 65), a po druhé nariadenia Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 2014, s. 1), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 960/2014 z 8. septembra 2014 (Ú. v. EÚ L 271, 2014, s. 3), a nariadením Rady (EÚ) č. 1290/2014 zo 4. decembra 2014 (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 20), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne
Výrok rozsudku
1.
Žaloba sa zamieta.
2.
DenizBank A. Ş. znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Rady Európskej únie.
3.
Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
(1) Ú. v. EÚ C 89, 16.3.2015.
Full & Egal Universal Law Academy