FulLegal · İçtihat Detay

Almanya 19.07.2016 SK

EUR-Lex - 62014TJ0742 - SK

Avrupa Adalet Divanı

Karar Metni

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 19. júla 2016 ( *1 )

„Ochranná známka Európskej únie — Konanie o vyhlásenie neplatnosti — Obrazová ochranná známka Európskej únie CALCILITE — Skoršia slovná ochranná známka Európskej únie Calcilit — Relatívny dôvod zamietnutia — Pravdepodobnosť zámeny — Podobnosť tovarov — Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 — Príslušná skupina verejnosti — Skupina verejnosti spoločná pre predmetné tovary“

Vo veci T‑742/14,

Alpha Calcit Füllstoffgesellschaft mbh, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: F. Hauck, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: S. Palmero Cabezas, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

Materis Paints Italia SpA, so sídlom v Novate Milanese (Taliansko), v zastúpení: P. L. Roncaglia, F. Rossi a N. Parrotta, avocats,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. septembra 2014 (vec R 753/2013‑4), týkajúcemu konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Alpha Calcit Füllstoffgesellschaft a Materis Paints Italia,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a A. M. Collins,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 3. novembra 2014,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 23. februára 2015,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 13. marca 2015,

so zreteľom na to, že účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ukončení písomnej časti konania a že bolo na základe správy sudcu spravodajcu a podľa článku 135a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 rozhodnuté, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

Vedľajší účastník konania, spoločnosť Materis Paints Italia SpA (predtým Materis Coatings Italia SpA), podala 15. mája 2006 prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) na základe nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

Prihlasovanou ochrannou známkou bolo nasledujúce obrazové označenie:

Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 2 a 19 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z uvedených tried zodpovedajú tomuto opisu:

—

trieda 2: „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá; prírodné živice v surovom stave; kovy vo forme fólie a práškov pre maliarov, dekoratérov, tlačiarov a umelcov“,

—

trieda 19: „nekovové stavebné materiály; pevné nekovové rúrky pre stavebníctvo; asfalt, smola a bitúmen; nekovové prenosné konštrukcie; nekovové pomníky“.

Prihláška ochrannej známky Únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 28/2008 zo 14. júla 2008.

V nadväznosti na preskúmanie prihlášky ochrannej známky a najmä námietky proti jej zápisu podanej žalobkyňou, spoločnosťou Alpha Calcit Füllstoffgesellschaft mbH, podľa článku 41 nariadenia č. 207/2009, bolo predmetné označenie 9. februára 2012 zapísané ako ochranná známka Európskej únie pod číslom 5074745 pre tovary patriace do tried 2 a 19 a pre každú z týchto tried zodpovedajúce tomuto opisu:

—

trieda 19: „omietky“.

Žalobkyňa podala 13. februára 2012 návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky Európskej únie zapísanej pod číslom 5074745 na základe článku 53 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, ako aj článku 8 ods. 1 písm. a) a b) a článku 8 ods. 5 toho istého nariadenia.

Ochranná známka uplatnená na podporu návrhu na vyhlásenie neplatnosti bola skoršia slovná ochranná známka Európskej únie Calcilit zapísaná 29. novembra 2000 pod číslom 1234822, ktorá označuje výrobky patriace do tried 1 a 19 a pre každú z týchto tried zodpovedajúce tomuto opisu:

—

trieda 1: „kryštalický uhličitan vápenatý slúžiaci ako plnidlo“ (ďalej len „KUVP“),

—

trieda 19: „mramor vo forme granúl, zŕn a prášku“.

Žalobkyňa v liste z 28. marca 2012 ako odpoveď na oznámenie EUIPO z 20. februára 2012 uviedla, že na podporu svojho návrhu na vyhlásenie neplatnosti neuplatňuje článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

Návrh na vyhlásenie neplatnosti smeroval proti všetkým tovarom uvedeným v bode 5 vyššie.

Zrušovacie oddelenie 7. marca 2013 v súvislosti s tovarom patriacim do triedy 19, na ktorý sa vzťahuje skoršia ochranná známka, zamietlo na základe článku 57 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 návrh na vyhlásenie neplatnosti. Pokiaľ ide o tovar patriaci do triedy 1, na ktorý sa vzťahuje skoršia ochranná známka, toto oddelenie zamietlo aj návrh na vyhlásenie neplatnosti na základe toho, že tento tovar vo vzťahu k tovaru, na ktorý sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, nie je zhodný v zmysle článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 ani podobný v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

Dňa 23. apríla 2013 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia na EUIPO odvolanie podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 bez toho, aby uplatňovala zhodnosť kolidujúcich tovarov.

Rozhodnutím zo 4. septembra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol.

Odvolací senát sa domnieval, že v súvislosti s KUVP patriacim do triedy 1 bol predložený dôkaz o riadnom používaní skoršej slovnej ochrannej známky Calcilit, ale nebol predložený, pokiaľ ide o tovar „mramor vo forme granúl, zŕn a prášku“ patriaci do triedy 19.

V súvislosti s porovnaním KUVP s tovarmi, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, sa odvolací senát domnieval, že tieto tovary nie sú podobné.

Návrhy účastníkov konania

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka tovarov patriacich do tried 2 a 19 a zodpovedajúcich tomuto opisu:

—

trieda 2: „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá; prírodné živice v surovom stave“,

—

trieda 19: „omietky“,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

zamietol žalobu,

—

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby jediný žalobný dôvod, založený na porušení článku 53 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

Žalobkyňa uvádza, že odvolací senát sa nesprávne domnieval, že medzi KUVP a tovarmi, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, patriacimi do tried 2 a 19 a zodpovedajúcimi opisom „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá; prírodné živice v surovom stave“ a „omietky“, neexistuje podobnosť.

KUVP sa obvykle používa ako plnidlo pri výrobe výrobkov, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, pričom pri niektorých je jednou zo základných zložiek. Jeden alebo viacero ekonomicky prepojených podnikov často uskutoční vertikálnu integráciu a naraz uvedie na trh zložky výrobku a samotný hotový výrobok. Tak to môže byť v prejednávanej veci a zákazníci žalobkyne, výrobcovia náteru a podniky, ktoré od nej kupujú KUVP pod skoršou ochrannou známkou Calcilit, ktorá im je veľmi dobre známa, môžu byť dozaista pobúrení zistením, že sa na trhu objavila ochranná známka náteru Calcilit. Tvrdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého nemohla existovať podobnosť medzi hotovými výrobkami a nedokončenými výrobkami, sa teda nepreukázalo.

Odvolací senát okrem toho nezohľadnil skutočnosť, že pravdepodobnosť zámeny existuje aj v prípade priemyselných subjektov, ktoré nakupujú KUVP, ako aj nátery a iné povrchové materiály na výrobu svojich produktov.

Žalobkyňa spochybňuje konštatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého je KUVP surovinou. Podľa nej je to polotovar prispôsobený výrobným požiadavkám jednotlivých nákupcov. Z tohto dôvodu je spojitosť medzi KUVP a tovarmi, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, užšia než medzi týmito tovarmi a skutočnou surovinou, ako je napríklad mramor.

Navyše nebolo preukázané, že tovary, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, sú hotové výrobky. Sú to medziprodukty v rámci mnohých druhov priemyselného využitia. Preto tvrdenie odvolacieho senátu, že tovary, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, sú určené verejnosti pozostávajúcej z konečných spotrebiteľov, zatiaľ čo tovary, na ktoré sa vzťahuje sporná ochranná známka, sú určené odborníkom v odvetví priemyslu, nie je dôvodné. Žalobkyňa tvrdí, že je možné, že najmä na úrovni nákupcov tovarov, na ktoré sa vzťahujú sporné ochranné známky, existujú prekrytia.

Pokiaľ ide o porovnanie medzi KUVP a prírodnými živicami v surovom stave, žalobkyňa tvrdí, že tovary sú podobné v rozsahu, v akom sú komplementárne a majú zhodný predmet, pričom oba produkty sa používajú na výrobu lepiacej fólie, a že v dôsledku toho sú určené tej istej skupiny verejnosti.

Čo sa týka KUVP a omietok, žalobkyňa tvrdí, že medzi nimi existuje výrazná podobnosť, pretože KUVP je často základnou zložkou omietok, a to platí bez ohľadu na skutočnosť, že výrobky patria do rozličných tried.

Napokon žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na priemernú rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky Calcilit, značnú podobnosť kolidujúcich označení a zjavnú podobnosť tovarov existuje medzi kolidujúcimi označeniami pravdepodobnosť zámeny. Tvrdí, že podmienky uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sú splnené a v dôsledku toho musí byť napadnuté rozhodnutie zrušené.

EUIPO tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

Konkrétne, pokiaľ ide v prvom rade o porovnanie medzi KUVP a tovarmi „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“, EUIPO tvrdí, že hoci KUVP môže predstavovať zložku týchto tovarov vzhľadom na to, že prvé je surovina a druhé hotové výrobky, spojitosť medzi nimi nie je taká úzka, aby sa mohli považovať za podobné. EUIPO spochybňuje tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých na jednej strane KUVP nie je surovina a na druhej strane tovary, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, nie sú vždy uvádzané na trh ako hotové výrobky. Tvrdí, že dotknuté výrobky vzhľadom na ich odlišný charakter nemožno považovať ani za zameniteľné, ani za konkurenčné. Dodáva, že sa odlišujú aj svojím určením, keďže jeden z nich sa bežne používa pri výrobe iných výrobkov, zatiaľ čo ostatné výrobky si bežne kupujú koneční spotrebitelia na použitie pri dekorácii. EUIPO tvrdí, že podľa judikatúry sa suroviny podliehajúce procesu transformácie nevyhnutne odlišujú od hotových výrobkov, ktoré tieto suroviny obsahujú alebo ktoré sú nimi pokryté, a to svojou povahou, ako aj svojím účelom a určením, a že pokiaľ je medzi výrobkami takýto druh vzťahu, nemôžu sa považovať za komplementárne. Dodáva, že žalobkyňa nepreukázala, že existujú spoločnosti, ktoré vyrábajú suroviny, akými je výrobok, na ktorý sa vzťahuje skoršia ochranná známka, a ktoré uvádzajú na trh hotové výrobky, ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka. EUIPO spochybňuje tvrdenie žalobkyne, že existuje prekrývanie medzi nákupcami KUVP a nákupcami tovarov, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a tvrdí, že v každom prípade potenciálni priemyselní nákupcovia vnímajú rozdiely medzi dotknutými tovarmi.

Pokiaľ ide ďalej o porovnanie medzi KUVP a prírodnými živicami v surovom stave, EUIPO tvrdí, že hoci oba výrobky možno používať ako medziprodukty pri výrobe lepiacej fólie, majú rozličné účely, pričom KUVP slúži ako plnidlo a tieto živice ako lepiace materiály. Okrem toho tieto výrobky nie sú ani komplementárne, ani konkurenčné.

Čo sa napokon týka porovnania medzi KUVP a omietkami, EUIPO tvrdí, že hoci je správne, že KUVP môže byť zložkou omietok, tieto výrobky sa líšia povahou, funkciou a spôsobom použitia. Dodáva, že v tomto ohľade sa uplatnia aj tvrdenia uvedené v rámci porovnania medzi KUVP a tovarmi „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“.

EUIPO na záver uvádza, že vzhľadom na neexistenciu podobnosti medzi dotknutými tovarmi nie je splnená jedna z podmienok existencie pravdepodobnosti zámeny, a preto odvolací senát správne dospel k zamietnutiu žaloby.

Vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

Konkrétne tvrdí, že odvolací senát sa správne domnieval, že tovary, na ktoré sa vzťahujú kolidujúce ochranné známky, nie sú podobné. Poznamenáva, že žalobkyňa sa v správnom konaní domnievala, že KUVP je surovina. Tvrdí, že tak to skutočne je, a vyvodzuje z toho, že KUVP sa nepodobá tovarom, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, pretože tie sú určené konečným spotrebiteľom. Odkazuje na judikatúru súdu Európskej únie, podľa ktorej skutočnosť, že jeden produkt sa používa na výrobu druhého, nepostačuje na to, aby sa považovali za podobné tovary. Tvrdí, že dotknuté tovary sa líšia, pokiaľ ide o príslušnú verejnosť a o distribučné kanály. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o možnosti vertikálnej integrácie medzi podnikmi, ktoré uvádzajú na trh rozličné druhy dotknutých tovarov, vedľajší účastník konania tvrdí, že nie je ničím podopreté. Odkazuje na tvrdenia použité odvolacím senátom, na základe ktorých dospel k záveru, že dotknuté tovary nie sú podobné. Tvrdí, že odvolací senát správne vylúčil pravdepodobnosť zámeny medzi dotknutými tovarmi z dôvodu odlišnosti ich určenia, distribučných kanálov, používateľov a spôsobov použitia.

Úvodné poznámky

O dotknutých tovaroch

Na úvod treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje závery odvolacieho senátu týkajúce sa nedostatočného preukázania používania skoršej ochrannej známky pre tovar „mramor vo forme granúl, zŕn a prášku“, zahrnutý do triedy 19. Žalobkyňa ďalej nespochybňuje konštatovanie uvedené v bode 31 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého tovary patriace do triedy 2, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka a ktoré treba porovnávať s tovarmi, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, sú jedine tie, ktoré boli predmetom zápisu, a nie všetky položky na abecednom zozname, ktorý sa vzťahuje na túto triedu.

Okrem toho žalobkyňa vo svojich návrhoch špecifikuje, že navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom odvolací senát dospel k záveru o rozdielnosti tovarov, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, a tovarov, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, a patriace do tried 2 a 19, ktorých opis je takýto:

—

trieda 2: „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá; prírodné živice v surovom stave“,

—

trieda 19: „omietky“.

Žalobkyňa preto nespochybňuje závery odvolacieho senátu týkajúce sa „kovov vo forme fólie a práškov pre maliarov, dekoratérov, tlačiarov a umelcov“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že tovary, ktoré sú predmetom diskusie v štádiu žaloby pred Všeobecným súdom, sú v súvislosti s napadnutou ochrannou známkou tovary uvedené v bode 34 vyššie a v súvislosti so skoršou ochrannou známkou je nimi KUVP.

O dobrom mene skoršej ochrannej známky

V žalobe žalobkyňa tvrdila, že skoršia ochranná známka Calcilit je veľmi dobre známa medzi nákupcami KUVP, čo sú výrobcovia náterov, sadier a iných omietok, a v tomto kontexte pristúpila k analógii s ochrannou známkou Caparol, ktorá má údajne dobré meno v súvislosti s nátermi, lakmi a omietkami.

Tieto úvahy, na základe ktorých sa pred Všeobecným súdom opätovne naznačuje, že skoršia ochranná známka je ochranná známka s dobrým menom, treba odmietnuť ako neprípustné na základe článku 188 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, podľa ktorého vyjadrenia predložené účastníkmi konania v rámci konania pred Všeobecným súdom nemôžu meniť predmet sporu pred odvolacím senátom.

V rámci správneho konania totiž žalobkyňa odkázala na dobré meno svojej skoršej ochrannej známky v odôvodnení návrhu na vyhlásenie neplatnosti a následne v liste z 28. marca 2012 výslovne uviedla, že sa na podporu tohto návrhu neodvoláva na článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.

O pravdepodobnosti zámeny

Podľa článku 53 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia sa na návrh majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka Európskej únie vyhlási za neplatnú, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a pre zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa tieto dve ochranné známky vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená.

Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Podľa tej istej judikatúry sa má pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a dotknuté tovary alebo služby, s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci, najmä vzájomnú závislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka [pozri rozsudky z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, EU:C:1998:442, body 16, 17 a 29 a citovanú judikatúru, a z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, EU:T:2003:199, body 30 až 33 a citovanú judikatúru].

Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny totiž predpokladá určitú vzájomnú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov a služieb. Nízky stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami môže byť vyvážený vysokým stupňom podobnosti medzi ochrannými známkami a naopak [rozsudky z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 17, a zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, EU:T:2006:397, bod 74].

O príslušnej skupine verejnosti

Podľa judikatúry treba v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných výrobkov, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Rovnako treba zohľadniť skutočnosť, že stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa líši v závislosti od druhu dotknutých tovarov alebo služieb [pozri rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, EU:T:2007:46, bod 42 a citovanú judikatúru].

Okrem toho treba pripomenúť, že na účely porovnania uvedených tovarov sa musí zohľadniť iba príslušná skupina verejnosti spoločná pre predmetné tovary. Príslušná skupina verejnosti je totiž podľa ustálenej judikatúry zložená zo spotrebiteľov spôsobilých používať tak výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, ako aj výrobky, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka [rozsudky z 24. mája 2011, ancotel/ÚHVT – Acotel (ancotel.), T‑408/09, neuverejnený, EU:T:2011:241, bod 38; zo 4. februára 2013, Hartmann/ÚHVT – Protecsom (DIGNITUDE), T‑504/11, neuverejnený, EU:T:2013:57, bod 30; z 2. októbra 2013, Cartoon Network/ÚHVT – Boomerang TV (BOOMERANG), T‑285/12, neuverejnený, EU:T:2013:520, bod 19; z 26. júna 2014, Basic/ÚHVT – Repsol YPF (basic), T‑372/11, EU:T:2014:585, bod 27, a z 22. januára 2015, Novomatic/ÚHVT – Simba Toys (AFRICAN SIMBA), T‑172/13, neuverejnený, EU:T:2015:40, bod 67].

V prejednávanom prípade nebolo spochybnené, že odborná verejnosť, konkrétnejšie odborná verejnosť v priemyselnom odvetví, tvorí jedinú príslušnú skupinu verejnosti schopnú používať výrobok, na ktorý sa vzťahuje skoršia ochranná známka, teda KUVP. Ako vyplýva tak z názvu tohto výrobku, ako aj z tvrdení účastníkov konania, KUVP je výrobok, ktorý sa používa ako plnidlo pri výrobe mnohých výrobkov, predovšetkým umelohmotných výrobkov, papiera, povrchových materiálov, náterov, omietok. Je nesporné, pričom to bolo v podstate uvedené v napadnutom rozhodnutí, že KUVP nie je určený jednotlivcom ani odborníkom mimo odvetvia priemyslu.

Z toho vyplýva, že príslušná verejnosť na posúdenie pravdepodobnosti zámeny v každom prípade nemôže presahovať odbornú verejnosť v odvetví priemyslu.

Po uskutočnení tohto prvého zistenia treba ešte na účely označenia existencie príslušnej skupiny verejnosti overiť, či a v akom rozsahu je táto odborná verejnosť v odvetví priemyslu tiež používateľom výrobkov, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka.

Ako sa pritom konštatuje nižšie, odvolací senát, ktorý sa špecificky nezaoberal určením príslušnej skupiny verejnosti, túto otázku neposúdil uspokojivým spôsobom v štádiu porovnania tovarov, prinajmenšom pokiaľ ide o časť dotknutých tovarov.

Ďalej treba skúmať žalobu práve v rámci porovnania tovarov, do ktorého sa priamo pustil odvolací senát.

O porovnaní tovarov

– Pokiaľ ide o „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“

Odvolací senát po tom, ako uviedol niektoré úvahy týkajúce sa povahy a určenia porovnávaných tovarov, v bodoch 33 až 37 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedol, že KUVP sa líši od „farieb, fermeží, lakov; ochranných prostriedkov proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbív; moridiel“ z dôvodu, že KUVP je surovina, zatiaľ čo tieto tovary sú hotové výrobky, alebo aj z dôvodu, že KUVP je určený na priemyselné použitie a na výrobu hotových výrobkov, zatiaľ čo „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“ kupujú v podstatnej miere na ozdobné alebo ochranné účely koneční spotrebitelia, odborníci alebo široká verejnosť.

V súvislosti s týmito posúdeniami však treba jednak uviesť, že kvalifikácia tovaru ako hotový výrobok nevylučuje jeho použitie v priemysle ako prísady, suroviny alebo zložky pri výrobe iného výrobku. Pojem hotový výrobok totiž označuje tovar, ktorý je pripravený na uvedenie na trh. Môže sa teda použiť na tovar uvedený na trh v odvetví priemyslu. Okrem toho, hoci sa tento pojem používa reštriktívnejšie na odlíšenie výrobkov vyrobených z nespracovaných surovín, nemôže reprezentovať základ pre stanovisko odvolacieho senátu. Treba totiž konštatovať, že vyrábaný výrobok môže predstavovať prísadu, surovinu alebo zložku iného vyrábaného výrobku.

Ďalej kvalifikácia „farieb, fermeží, lakov; ochranných prostriedkov proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbív; moridiel“ ako hotových výrobkov, vykonaná odvolacím senátom, vôbec neumožnila vylúčiť, že tieto výrobky možno použiť v priemyselnom postupe výroby iných výrobkov. Skutočnosť, že farby, fermeže alebo laky možno predávať jednotlivcom alebo maliarskym podnikom v stavebníctve, nevylučuje, že tovary zodpovedajúce týmto označeniam sa môžu uvádzať na trh pre priemyselníkov na účely výroby iných výrobkov.

Odvolací senát ďalej nepresvedčivým spôsobom kategoricky a všeobecne uviedol v podstate to, že „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“ kupujú na ozdobné a ochranné účely „predovšetkým“ spotrebitelia nepochádzajúci z priemyselného odvetvia.

Je všeobecne známe, že v rámci týchto tovarov „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva“ kupujú a používajú spotrebitelia nepochádzajúci z priemyselného odvetvia, ako sú druhotné maliarske podniky v oblasti stavebníctva alebo jednotliví domáci majstri.

Táto všeobecne známa skutočnosť týkajúca sa maliarskych podnikov a širokej verejnosti však nijako nesúvisí s odvetvím priemyslu a nijako neposkytuje informácie o tovaroch, ktoré toto odvetvie môže používať. Nemožno z nej teda vyvodiť, že priemyselníci nie sú tiež spotrebiteľmi týchto tovarov.

Vzhľadom na to, že príslušná skupina verejnosti na posúdenie pravdepodobnosti zámeny nemôže byť v každom prípade rozsiahlejšia než odborná verejnosť z odvetvia priemyslu (pozri bod 46 vyššie), jediná otázka, o ktorej prislúchalo odvolaciemu senátu rozhodnúť, tak spočívala v tom, či odborníci z odvetvia priemyslu, ktorí sú nesporne používateľmi KUVP, môžu tiež používať tovary nazvané „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva“ na výrobu vlastných výrobkov.

Tieto úvahy platia a fortiori, pokiaľ ide o „farbivá“ a „moridlá“, pretože vzhľadom na to, že tieto tovary sú a priori technickejšej povahy než mnohé farby, fermeže a laky, nie je ani všeobecne známe, že sú určené, ako v podstate uviedol všeobecný senát, maliarskym podnikom a širokej verejnosti.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že odvolací senát v bodoch 34 až 37 napadnutého rozhodnutia vychádzal skôr z irelevantných a neistých úvah bez toho, aby vykonal konkrétne preskúmanie, a v podstate dospel k záveru, že priemyselná verejnosť používajúca KUVP nie je spotrebiteľom tovarov „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“.

Žalobkyňa teda odvolaciemu senátu správne v podstate vytýka, že nezohľadnil okolnosť, že odborníci z odvetvia priemyslu, ktorí používajú KUVP, tiež kupujú nátery alebo iné povrchové materiály na výrobu svojich hotových výrobkov. Táto kritika uvedená žalobkyňou, ktorá ako príklad uviedla odborníkov v odvetví priemyslu s výrobkami z umelej hmoty bez toho, aby to bolo spochybnené, platí aj so zreteľom na tvrdenie účastníkov konania, pokiaľ ide o odborníkov v papiernickom priemysle, priemysle v oblasti maliarskych prác a priemysle v oblasti omietok.

V konečnom dôsledku odvolací senát vzhľadom na to, že vopred správne nevymedzil príslušnú skupinu verejnosti na účely preskúmania pravdepodobnosti zámeny medzi KUVP a tovarmi „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“, dospel na základe irelevantných a neistých úvah k záveru, že tieto tovary a KUVP nie sú podobné.

Za týchto podmienok treba vyhovieť jedinému žalobnému dôvodu uplatňovanému žalobkyňou, pokiaľ ide o „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, a zrušiť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o tieto tovary.

– Pokiaľ ide o „prírodné živice v surovom stave“

Odvolací senát sa v bode 39 napadnutého rozhodnutia domnieval, že prírodné živice v surovom stave majú inú povahu, účel a použitie, než je povaha, účel a použitie KUVP. Odvolací senát uviedol, že tieto živice sú lepivé a viskózne horľavé látky vylučované niektorými druhmi stromov, ktoré sú vo vode nerozpustné, a používajú sa na výrobu fermeže a lepiacej fólie. Domnieval sa, že hoci sú všetky predmetné dotknuté tovary surovinami, ktoré možno použiť v rámci výroby fermeže alebo lepiacej fólie, majú úplne odlišný účel, a to buď poskytovať lepiace vlastnosti alebo priľnavosť, alebo sa pridávajú ako plniaci materiál na účely zahustenia výrobkov, ich zriedenia alebo zmeny ich viskozity.

Odvolací senát navyše uviedol, že spoločnosti, ktoré extrahujú prírodné živice zo stromov a iných rastlín, sa spravidla líšia od spoločností, ktoré KUVP získavajú z kameňov. Okrem toho tieto tovary nie sú komplementárne. Majú úplne odlišné funkcie a nie sú ani konkurenčné. Odvolací senát v dôsledku toho dospel k záveru, že KUVP a prírodné živice v surovom stave nie sú podobné (bod 40 napadnutého rozhodnutia).

Žalobkyňa tvrdí, že medzi KUVP a prírodnými živicami v surovom stave existuje natoľko úzka spojitosť, že jednoducho možno vychádzať z podobnosti týchto tovarov. Tieto dva tovary sa totiž používajú ako medziprodukt pri výrobe lepiacej fólie. Sú komplementárne a majú rovnaký účel, a to túto výrobu lepiacej fólie. Z tohto dôvodu sú kupujúci týchto tovarov rovnakí.

V prvom rade treba uviesť, že na rozdiel od posúdenia odvolacím senátom týkajúceho sa tovarov „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“ preskúmaných vyššie posúdenie odvolacím senátom v súvislosti s porovnaním KUVP a prírodných živíc v surovom stave sa uskutočnilo správne iba v kontexte príslušnej skupiny verejnosti, a to odbornej verejnosti v odvetví priemyslu. V napadnutom rozhodnutí totiž ide iba o používanie týchto tovarov pri výrobe lepiacej fólie, teda o priemyselné použitie.

Po druhé treba uviesť, že na rozdiel od všetkých alebo časti tovarov, ktoré odvolací senát preskúmal v bodoch 33 až 38 napadnutého rozhodnutia a v ktorých je KUVP možnou zložkou, sa KUVP nepoužíva pri výrobe prírodných živíc v surovom stave, ktoré sú, ako už uvádza ich názov, prírodným surovým produktom.

V treťom rade nemožno vážne spochybniť, že z dôvodov, ktoré odvolací senát správne uviedol v bode 39 napadnutého rozhodnutia, pripomenutých v bode 62 vyššie, sú prírodné živice v surovom stave a KUVP úplne odlišnými tovarmi, pokiaľ ide o ich povahu a účel. Nie sú vôbec konkurenčné. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že tieto tovary sú komplementárne, toto tvrdenie je nepodložené.

Žalobkyňa v štvrtom rade nepopiera posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého spoločnosti, ktoré extrahujú prírodné živice zo stromov, sa spravidla líšia od spoločností, ktoré vyrábajú KUVP z kameňov.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy okolnosť tvrdená žalobkyňou, podľa ktorej táto skupina verejnosti tieto tovary používa na výrobu toho istého výrobku, a to lepiacej fólie, nemôže odôvodniť konštatovanie podobnosti dotknutých tovarov v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Príslušná skupina verejnosti pozostávajúca z odborníkov v odvetví priemyslu bude bez akýchkoľvek ťažkostí vnímať, že hoci sa tieto výrobky podieľajú na priemyselnej činnosti výroby lepiacej fólie, nemení to nič na tom, že ide o úplne odlišné tovary.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že jediný žalobný dôvod uplatňovaný žalobkyňou treba, pokiaľ sa týka „prírodných živíc v surovom stave“, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, zamietnuť.

– Pokiaľ ide o „omietky“

V bode 41 napadnutého rozhodnutia odvolací senát usúdil, že omietky sú dekoratívne materiály na omietanie, ktoré sa aplikujú na steny budov alebo na pokrytie vedení stavaných komínov. Uviedol, že hoci je pravda, že tieto výrobky môžu medzi ostatnými prísadami obsahovať KUVP, majú odlišnú povahu, funkciu a použitie. Tieto výrobky sa v odvetví stavebníctva používajú na okrasné a dekoratívne účely, zatiaľ čo KUVP je surovina pridávaná do rozličných hotových výrobkov s cieľom obmedziť spotrebu nákladnejších spojovacích materiálov alebo posilniť či zlepšiť určité vlastnosti zmiešaných materiálov. Okrem toho omietky neťažia alebo nezískavajú tie isté spoločnosti a nie sú určené tomu istému typu spotrebiteľov. Preto odvolací senát dospel k záveru, že tieto tovary a KUVP nie sú podobné.

Žalobkyňa spochybňuje stanovisko odvolacieho senátu tvrdením, že medzi KUVP a omietkami existuje výrazná podobnosť. Omietky obsahujúce vápno, ktoré patria pod nadpis „omietky“, sa skladajú hlavne z vápna ako plnidla, pričom vápno je iný výraz pre uhličitan vápenatý. Pomer uhličitanu vápenatého obsiahnutého v mazľavých sadrách môže byť až 70 %. Aj uhličitan vápenatý používaný ako plnidlo do sadier patrí do KUVP.

Treba uviesť, že žalobkyňa síce bez toho, aby sa jej odporovalo, vysvetľuje, že omietky zahŕňajú výrobky obsahujúce KUVP, ale naproti tomu nespochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého sú skupiny verejnosti, ktorým sú určené omietky a KUVP, odlišné.

Je teda nesporné, že KUVP je výrobok určený výlučne odbornej verejnosti v odvetví priemyslu, ktorý v prejednávanej veci patrí do oblasti výroby omietok, zatiaľ čo omietky, ktoré tento priemysel vyrába, sú určené stavebným podnikom, prípadne širokej verejnosti.

Za týchto podmienok, ktoré preukazujú neexistenciu spoločnej skupiny verejnosti pre KUVP a omietky, odvolací senát správne dospel k záveru, že tieto tovary nemožno považovať za podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

Toto posúdenie nie je spochybnené tvrdením žalobkyne, podľa ktorého výrobcovia sadier a iných omietok, ktorým žalobkyňa dodávala KUVP pod značkou Calcilit, budú v prípade, že uvidia, ako tretia osoba uvádza na trh omietky pod značkou pozostávajúcou z rovnakého názvu, nevyhnutne privádzaní k presvedčeniu, že v rámci vertikálnej ekonomickej integrácie vyrába a na trh uvádza zároveň KUVP a omietky na báze KUVP jeden a ten istý výrobca a pod tou istou zastrešujúcou značkou.

Toto tvrdenie totiž spočíva na nesprávnom pochopení judikatúry uvedenej v bode 44 vyššie, podľa ktorej sa príslušná skupina verejnosti, ktorú treba brať do úvahy v rámci porovnania dotknutých tovarov, skladá zo spotrebiteľov schopných používať tak výrobky, na ktoré sa vzťahuje skoršia ochranná známka, ako aj výrobky, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka. Žalobkyňa pritom ani nepreukázala, ba dokonca ani netvrdila, že priemyselníci v odvetví výroby omietok, spotrebitelia KUVP na túto výrobu, používajú na tú istú výrobu aj omietky.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť jediný žalobný dôvod, ktorý žalobkyňa uvádza v súvislosti s tovarmi „omietky“, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka.

Návrh

Vzhľadom na všetky úvahy uvedené vyššie treba čiastočne vyhovieť žalobe a zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát dospel k neexistencii podobnosti s KUVP, pokiaľ ide o tovary „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

O trovách

Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

Keďže v prejednávanej veci obaja účastníci konania nemali úspech v časti svojich dôvodov, je opodstatnené rozhodnúť tak, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 4. septembra 2014 (vec R 753/2013‑4) sa zrušuje, pokiaľ ide o tovary „farby, fermeže, laky; ochranné prostriedky proti hrdzi a poškodeniu dreva; farbivá; moridlá“, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka.

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

Alpha Calcit Füllstoffgesellschaft mbh, EUIPO a Materis Paints Italia SpA znášajú každý svoje vlastné trovy konania.

Frimodt Nielsen

Dehousse

Collins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. júla 2016.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.

Full & Egal Universal Law Academy