15.3.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 78/16
Žaloba podaná 29. januára 2014 — Iran Insurance/Rada
(Vec T-63/14)
2014/C 78/33
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Iran Insurance Company (Teherán, Irán) (v zastúpení: D. Luff, advokát)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil odsek 2 prílohy k rozhodnutiu Rady 2013/661/SZBP z 15. novembra 2013, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 306, s. 18),
—
zrušil odsek 2 prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) č. 1154/2013 z 15. novembra 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu ((Ú. v. EÚ L 306, s. 3),
—
vyhlásil, že článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP (1) zmeneného a doplneného článkom 1 ods. 7 rozhodnutia Rady 2012/235/SZBP (2) z 23. januára 2012, a článok 23 ods. 2 písm. d) a článok 46 ods. 2 nariadenia 267/2012 (3) z 23. marca 2012 sa neuplatňujú voči žalobkyni,
—
zaviazať žalovanú na náhradu trov konania
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že dôvod pre zaradenie Iran Insurance Company na zoznam je nepodložený. Žalobkyňa jednoznačne poprela, že by poskytovala finančnú podporu iránskej vláde. Okrem toho neposkytovala Iránu nukleárnu podporu. Neboli preto splnené podmienky článku 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP (zmeneného a doplneného článkom 1 ods. 7 rozhodnutia Rady 2012/235/SZBP z 23. januára 2012, článkom 1 ods. 8 rozhodnutia Rady 2012/635/SZBP z 15. októbra 2012 a článkom 1 ods. 2 rozhodnutia Rady 2012/829/SZBP z 21. decembra 2012) a podmienky článku 23 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 (zmeneného a doplneného článkom 1 ods. 11 nariadenia Rady 1263/2012 z 21. decembra 2012).
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada diskriminovala Iran Insurance Company v porovnaní s ostatnými iránskymi spoločnosťami vo verejnom vlastníctve, pretože jej uložila sankcie len z toho dôvodu, že je vo vlastníctve vlády. Rada tým porušila zásadu rovnosti, zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada neuviedla dostatočné dôvody svojho rozhodnutia o tom, že žalobkyňu ponecháva na zozname subjektov, ktorým sa uložili sankcie. Odkázala na „vplyv opatrení v kontexte cieľov politiky Únie“, a pritom nešpecifikovala, aký vplyv má na mysli a ako tieto opatrenia súvisia s týmto vplyvom.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada ponechala žalobkyňu na zozname spoločností, ktorým uložila sankcie, a tým zneužila svoje právomoci. Rada v podstate odmietla rešpektovať rozsudok Všeobecného súdu T-12/11. Rada podkopala inštitucionálnu štruktúru Európskej únie a právo žalobkyne na spravodlivosť a jej uplatnenie. Vyhla sa tiež vlastnej zodpovednosti a povinnostiam na základe rozhodnutia Rady 2013/661/SZBP z 15. novembra 2013 a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1154/2013 z 15. novembra 2013, ako ich Všeobecný súd jednoznačne vymedzil v predmetnom rozsudku.
5.
Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada porušila zásadu legitímnych očakávaní, keď nerešpektovala rozsudok Všeobecného súdu, v ktorom Rada ako protistrana voči žalobkyni neuspela, keďže nerešpektovala výrok a odôvodnenie rozsudku, dopustila sa nesprávneho posúdenia v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobkyne a jej údajnej úlohy voči iránskej vláde, ani v najmenšom nepreskúmala skutočné postavenie žalobkyne a jej podnikateľskú činnosť v Iráne, hoci Všeobecný súd toto považoval za dôležitý aspekt sankčného režimu EÚ voči Iránu, a ponechala sankcie v platnosti aj po 20. januári 2014, pričom po tomto dátume EÚ súhlasila s činnosťami, ktoré pre Irán vytvárajú zisk, pretože sa táto krajina už nepovažuje za zapojenú do nukleárnych činností.
6.
Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Rada porušila zásadu proporcionality.
(1) Rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).
(2) Rozhodnutie Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 19, s. 22).
(3) Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1).
Full & Egal Universal Law Academy