7.7.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 212/40
Žaloba podaná 13. mája 2014 – Jannatian/Rada
(Vec T-328/14)
2014/C 212/52
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Mahmoud Jannatian (Teherán, Irán) (v zastúpení: I. Smith Monnerville a S. Monnerville, lawyers)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil nasledujúce akty v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu: i) Rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39); ii) Rozhodnutie Rady 2010/644/SZBP z 25. októbra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 281, s. 81); iii) Nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, s. 1); iv) Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1); v) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 350/2012 z 23. apríla 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 110, s. 17); vi) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 709/2012 z 2. augusta 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 208, s. 2); vii) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 945/2012 z 15. októbra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 282, s. 16); viii) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1264/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 356, s. 55); ix) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 522/2013 zo 6. júna 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 156, s. 3); x) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1203/2013 z 26. novembra 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 316, s. 1), a xi) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 397/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 119, s. 1),
—
uložil Rade povinnosť zaplatiť náhradu škody vo výške 40 000 eur zodpovedajúcej strate spôsobenej nesprávnym zaradením žalobcu,
—
uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Rady
—
Žalobca uvádza, že v súlade s článkom 2015 ZFEÚ môžu byť reštriktívne opatrenia prijaté len na základe spoločného návrhu Komisie a vysokého predstaviteľa Únie. Napadnuté rozhodnutia a nariadenia prijala Rada konajúca sama. Preto sú chybné z dôvodu nedostatku právomoci.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia
—
Žalobca usudzuje, že uvádzané dôvody jeho zaradenia do prílohy II sú príliš nepresné na splnenie požiadaviek vytvorených judikatúrou, pokiaľ ide o povinnosť odôvodenia. Na splnenie povinnosti odôvodnenia mala Rada uviesť konkrétne a osobitné údaje charakterizujúce existenciu skutočnej podpory poskytnutej žalobcom iránskej vláde alebo činnostiam v jadrovej oblasti, ktoré sú citlivé z hľadiska šírenia jadrových zbraní. Napadnuté rozhodnutia a nariadenia sú preto chybné z dôvodu nedostatku odôvodnenia.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení žalobcových základných práv
—
Žalobca v prvom rade tvrdí, že keďže napadnuté rozhodnutia a nariadenia nie sú odôvodnené, porušujú jeho práva na obranu. V druhom rade nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a nariadení ovplyvňuje toto konanie, keďže na jednej strane zasahuje do možnosti žalobcu brániť sa a na druhej strane obmedzuje možnosť Všeobecného súdu preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí a nariadení. Z toho vyplýva, že bolo porušené právo žalobcu na účinné súdne preskúmanie. V treťom rade, keďže bolo porušené žalobcovo právo na obranu a keďže došlo k zásahu do preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí a nariadení Súdnym dvorom v súvislosti s opatreniami zmrazenia finančných prostriedkov – ktoré sú svojou povahou „obzvlášť ťažké“, žalobcovi bolo neodôvodnene obmedzené jeho právo vlastniť majetok.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na nedostatku dôkazov voči žalobcovi
—
Žalobca tvrdí, že Rada nepredložila dôkazné prostriedky a informácie, z ktorých vychádzala pri prijatí napadnutých rozhodnutí a nariadení.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na nepresnosti skutkových okolností
—
Žalobca tvrdí, že na rozdiel od toho, čo je uvedené v napadnutých rozhodnutiach a nariadeniach, žalobca už nebol podpredsedom [Iránskej] organizácie pre atómovú energiu v príslušných časoch jeho zaradenia medzi osoby a inštitúcie, na ktoré sa vzťahovala pôsobnosť reštriktívnych opatrení. Rada teda pochybila, keď ho do zoznamu zapísala len z toho dôvodu, že v čase prijatia rôznych napadnutých rozhodnutí a nariadení bol podpredsedom Organizácie pre atómovú energiu.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení
—
Žalobca tvrdí, že článok 20 písm. b) sa sám osebe nemá vzťahovať na fyzické osoby vykonávajúce vedúce funkcie v organizáciách uvedených na zozname v prílohe VIII. Navyše článok 20 písm. b) stanovuje, že do zoznamu sa zapíšu fyzické osoby, ktoré „sú zapojené do činností Iránu v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní... alebo sú s týmito činnosťami a vývojom priamo spojené alebo ich podporujú“. Zápisom žalobcu do zoznamu prílohy II bez predloženia akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho, že žalobca poskytoval aktívnu a účinnú podporu činnostiam Iránu v jadrovej oblasti v čase uvedeného zápisu, sa Rada dopustila nesprávneho právneho posúdenia.
7.
Siedmy žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností a na porušení zásady proporcionality
—
Žalobca tvrdí, že v tejto veci nemôže žiadny cieľ všeobecného záujmu odôvodniť uloženie opatrenie takýchto prísnych opatrení fyzickým osobám, ktoré čo i len krátky čas vykonávali vedúcu funkciu v Iránskej organizácii pre atómovú energiu (AEOI). Okrem toho, ak by sa aj tieto opatrenia posudzovali ako odôvodnené cieľom všeobecného záujmu, v každom prípade by ich bolo možné napadnúť z dôvodu nedodržania primeraného vzťahu proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom.
Full & Egal Universal Law Academy