11.8.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 261/37
Žaloba podaná 30. mája 2014 – Pšonka/Rada
(Vec T-380/14)
2014/C 261/62
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Artem Viktorovyč Pšonka (Moskva, Rusko) (v zastúpení: C. Constantina a J.-M. Reymond, lawyers)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
na základe článku 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) čiastočne zrušil rozhodnutie Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014 a nariadenie Rady č. 208/2014 z 5. marca 2014 v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu a konkrétnejšie, nariadil:
—
odstrániť meno žalobcu z prílohy I nariadenia Rady č. 208/2014 z 5. marca 2014,
—
odstrániť meno žalobcu z prílohy I rozhodnutia Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014,
—
na základe článku 263 ZFEÚ čiastočne zrušil rozhodnutie Rady 2014/119/SZBP z 5. marca 2014 a nariadenie Rady č. 208/2014 z 5. marca 2014 v rozsahu, v akom nie sú v súlade so spoločným návrhom,
—
zaviazal Radu, aby znášala trovy tejto žaloby a nahradila trovy žalobcovi.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby uvádza žalobca tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený tvrdení neexistencie právomoci Rady a na porušení prirodzených právomocí sudcu z dôvodu, že:
—
prijatie napadnutého nariadenia porušilo postup stanovený v článku 215 ods. 2 ZFEÚ, keďže nariadenie rozšírilo rozsah reštriktívnych opatrení v porovnaní so spoločným návrhom vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie, na ktorom sa nariadenie zakladalo,
—
zaradenie žalobcu do zoznamu viedlo k pranierovaniu osoby, ktorá nemohla využiť riadne konanie, a ktorá nebola odsúdená príslušným súdom zriadeným zákonom.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení zjavných pochybení pri posúdení skutkového stavu. Žalobca tvrdí, že pred alebo v čase prijatia napadnutých opatrení nebolo voči nemu začaté žiadne vyšetrovanie v súvislosti so spreneverou ukrajinských štátnych finančných prostriedkov a/alebo ich protiprávnym prevodom mimo Ukrajinu. Okrem toho žalobca tvrdí, že ak by aj údajné vyšetrovanie existovalo, nemalo by žiadny skutkový alebo právny základ a bolo by motivované výlučne politicky. Žalobca napokon tvrdí, že dôvody uvedené Radou na zaradenie žalobcu do zoznamu nespĺňajú podmienky stanovené napadnutými opatreniami a nepodporujú ich žiadne dôkazy.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení porušenia základných práv žalobcu. Žalobca tvrdí, že:
—
Rada porušila článok 296 ZFEÚ tým, že žalobcovi neposkytla individuálne a osobitné skutkové a právne dôvody,
—
žalobcovi nebolo poskytnuté právo oboznámiť Radu so svojimi názormi,
—
napadnuté opatrenia identifikujú žalobcu ako zodpovedného za spreneveru ukrajinských štátnych finančných prostriedkov bez žiadneho rozsudku a žiadneho dôkazu v tejto súvislosti, čo predstavuje porušenie žalobcovho práva byť považovaný za nevinného, až kým sa jeho vina nepreukáže,
—
žalobca nebol informovaný o žiadnom dôkaze predloženom proti nemu, čím sa mu zabránilo, aby ho napadol na Všeobecnom súde, čo predstavuje porušenie jeho práva na účinnú súdnu ochranu,
—
žalobca je priamo zbavený svojich majetkových práv,
—
napadnuté sankcie sú neprimerané v porovnaní s okolnosťami prípadu a dostupnými dôkazmi a
—
spôsob, akým je žalobca v napadnutých opatreniach vykreslený, vážne poškodzuje jeho dobré meno.
Full & Egal Universal Law Academy