20.10.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 372/17
Žaloba podaná 25. júla 2014 – Estónsko/Komisia
(Vec T-555/14)
2014/C 372/22
Jazyk konania: estónčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Estónska republika (v zastúpení: N. Grünberg)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2014) 3271 final zo 14. mája 2014, ktoré sa týka pozastavenia priebežných platieb Estónsku z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) v rámci operačného podporného programu za obdobie 2007 až 2013,
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby uvádza žalobkyňa päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod: Komisia nesprávne uplatnila článok 25 ods. 2 a článok 89 nariadenia č. 1198/2006 (1).
Výklad článku 25 Komisiou, podľa ktorého je podpora investícií oprávnená len vtedy, ak sa pomocou zodpovedajúcich investícií zásadne zlepšia dotknuté technické parametre rybárskeho plavidla než by sa zlepšili pri uvedení plavidla do pôvodného stavu, nezodpovedá zneniu, účelu a cieľom tohto ustanovenia. Znenie článku 25 ods. 2 poskytuje širokú voľnú úvahu, pokiaľ ide o rozhodnutie, ktoré investície sa môžu v rámci EFRH podporiť. Keďže žalobkyňa dodržala ustanovenia článku 25 ods. 2, nie je uplatnenie článku 89 a pozastavenie priebežných platieb na podporu prvej prioritnej osi operačného programu primerané.
2.
Druhý žalobný dôvod: Komisia porušila článok 88 nariadenia č. 1198/2006.
Žalobkyňa vytýka Komisii, že v priebehu šiestich mesiacov od oznámenia prerušenia lehoty na priebežnú platbu neprijala rozhodnutie o pozastavení platieb. Porušila tým článok 88 nariadenia č. 1198/2006 a nerešpektovala tak svoje vlastné pokyny týkajúce sa prerušenia lehoty na platbu, pozastavenia platieb a finančných opráv.
3.
Tretí žalobný dôvod: Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných.
Komisia vydaním napadnutého rozhodnutia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných, pretože po prvé riadne neposúdila a nezohľadnila všetky údaje predložené žalobkyňou, po druhé neskontrolovala, či boli splnené všetky podmienky pre vydanie jej rozhodnutia, po tretie automaticky považovala všetky investície, ktoré boli uskutočnené na účely zlepšenia stavu amortizovaných rybárskych plavidiel, za bežné náklady na údržbu a po štvrté sa nesprávne domnievala, že tieto investície neprispeli k dosiahnutiu cieľov stanovených v článku 25 ods. 2.
4.
Štvrtý žalobný dôvod: Komisia porušila zásadu legitímnej dôvery.
Bez ohľadu na jasné a presné stanovisko vyjadrené v liste Komisie a teda vzbudzujúce oprávnené očakávania, podľa ktorého by mohli výdavky za obnovu/opravu motora spadať pod článok 25 ods. 2 nariadenia č. 1198/2006, ak sa nimi nezvýši schopnosť rybárskeho plavidla loviť ryby, Komisia neskôr rozhodla, že také výdavky neprispievajú k zlepšeniu technických parametrov plavidla, ale naopak k uvedeniu do pôvodného stavu alebo k zachovaniu pôvodného stavu a preto na ne nemožno prispievať z fondu. Žalobkyňa o tomto názore nevedela; nemožno ho vyvodiť ani z článku 25 nariadenia č. 1198/2006 a ani z odpovede v liste Komisie na príslušnú otázku žalobkyne.
5.
Piaty žalobný dôvod: Komisia porušila zásadu právnej istoty.
Skutočnosť, že Komisia prijme konečné rozhodnutie o pozastavení požadovanej priebežnej platby viac ako tri roky po prerušení lehoty pre prvú žiadosť o priebežnú platbu a nedodrží tak šesťmesačnú lehotu stanovenú v článku 88 ods. 1 nariadenia č. 1198/2006, jasne porušuje zásadu právnej istoty. Toto správanie Komisie nebolo pre príjemcov pomoci z EFRH predvídateľné.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (Ú. v. EÚ L 223, s. 1).
Full & Egal Universal Law Academy