10.11.2014
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 395/60
Žaloba podaná 22. septembra 2014 – Taliansko/Komisia
(Vec T-686/14)
2014/C 395/73
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Galluzzo, advokátka a G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil, v rozsahu týkajúcom sa predmetnej žaloby, vykonávacie rozhodnutie Európskej komisie, z 9. júla 2014 č. C (2014) 4479 oznámené 10. júla 2014, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), v rozsahu akom sa uplatňovalo na Taliansko,
—
zrušil paušálnu finančnú opravu týkajúcu sa pomoci pri spracovaní paradajok na rozpočtový rok 2009 v celkovej výške 1 3 99 293,78 eura,
—
zrušil jednorazovú finančnú úpravu pre nezrovnalosť „neposkytnutie informácií o uskutočnenom spätnom nadobúdaní“ v celkovej výške 2 3 62 005,73 eura,
—
zrušil jednorazovú finančnú úpravu pre nezrovnalosť „chýbajúce označenie v prílohe III“ v celkovej výške 1 4 60 976,88 eura.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa uvádza na podporu svojej žaloby štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení formálnych náležitostí (článok 253 ES) spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení a v porušení zásady proporcionality.
—
Vo vzťahu k paušálnej finančnej úprave týkajúcej sa pomoci pri spracovaní paradajok na rozpočtový rok 2008 došlo k porušeniu článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ L 209, s. 1), porušenie článkov 28 a 31 nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2003 z 29. augusta 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 2201/96 o systéme pomoci pre výrobky z ovocia a zeleniny (Ú. v. EÚ L 218, s. 14; Mim. vyd. 03/039, s. 555). V rámci tohto žalobného dôvodu, žalobkyňa namieta proti uplatňovaniu paušálnych úprav financovania vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia, ktoré zodpovedajú 5 % vyplatených nákladov, pričom tvrdí, že tieto náklady boli vyplatené napriek tomu, že sa nepreukázala existencia vyčísliteľnej majetkovej ujmy.
—
Žalobca okrem iného namieta kvantitatívne vyjadrenie uvedenej úpravy, keďže jej presné určenie je neproporčné a zjavne nelogické, ako aj podstatne zásadnejšie ako potenciálna ujma vyplývajúca z konaní pripísaných talianskym úradom.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na skreslení skutkových okolností a porušení podstatných formálnych náležitostí (článok 253 ES) spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení.
—
Tento žalobný dôvod sa týka pripravenej finančnej úpravy, pretože Taliansko opomenulo uviesť údajnú nezrovnalosť v tabuľke nachádzajúcej sa v prílohe III nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV, vo výške 1 4 60 976,88 eura. Talianska vláda v tejto súvislosti tvrdí, že bolo preukázané, že neexistuje žiadna nezrovnalosť pri poskytnutej pomoci, a preto nebolo potrebné uvádzať žiadny záznam v tabuľke nachádzajúcej sa v prílohe III.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.
—
V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že finančná úprava pre nezrovnalosť „chýbajúce označenie v prílohe III“ týkajúca sa celkovej pomoci, odôvodnená nezaslaním dokumentov, je podstatne zásadnejšia ako potenciálna ujma vyplývajúca z konaní pripísaných talianskym úradom.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, zásady res judicata, článku 32 ods. 8 písm. b) nariadenia (ES) č. 1290/2005 a zásady proporcionality.
—
Tento žalobný dôvod sa týka stanovenej úpravy, pretože štát neposkytol informácie o uskutočnenom spätnom nadobúdaní vo výške 2 3 62 005,73 eura. Žalobkyňa v tejto v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia sa bezdôvodne domnievala, že mohla obísť konečné rozhodnutie vo veci, ktoré potvrdilo legitímne získanie výhody. Talianska vláda tiež preukázala zaslanie rozsudku v trestnej veci, ktorý odobral oprávnenému pomoc. Tieto okolnosti dokazujú, že neexistoval žiadny dôvod postupovať vo vymáhaní, a teda všetky informácie boli poskytnuté. Navyše daná finančná úprava, týkajúca sa celkovej pomoci, sa javí byť podstatne zásadnejšia ako je potenciálna ujma vyplývajúca z konaní pripísaných talianskym úradom.
Full & Egal Universal Law Academy