31.10.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 402/6
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. septembra 2016 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État – Francúzsko) – Association nationale des opérateurs détaillants en énergie (ANODE)/Premier ministre, Ministre de l’Économie, de l’Industrie et du Numérique, Commission de régulation de l’énergie, ENGIE, predtým GDF Suez
(Vec C-121/15) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Aproximácia právnych predpisov - Smernica 2009/73/ES - Energia - Odvetvie plynu - Určenie cien za dodávku zemného plynu koncovým odberateľom - Regulované tarify - Prekážka - Zlučiteľnosť - Kritériá posúdenia - Ciele bezpečnosti dodávok a územnej súdržnosti))
(2016/C 402/07)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Conseil d’État
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Association nationale des opérateurs détaillants en énergie (ANODE)
Žalovaní: Premier ministre, Ministre de l’Économie, de l’Industrie et du Numérique, Commission de régulation de l’énergie, ENGIE, predtým GDF Suez
Výrok rozsudku
1.
Článok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES, sa má vykladať v tom zmysle, že zásah členského štátu spočívajúci v povinnosti, aby určití dodávatelia, medzi ktorých patrí etablovaný dodávateľ, ponúkali koncovému odberateľovi dodávku zemného plynu za regulované tarify, predstavuje samotnou svojou povahou prekážku dosiahnutia konkurenčného trhu so zemným plynom, uvedeného v tomto ustanovení, a táto prekážka pretrváva, aj keď tento zásah nebráni tomu, aby všetci dodávatelia na trhu predkladali konkurenčné ponuky za ceny nižšie, ako sú tieto tarify.
2.
Článok 3 ods. 2 smernice 2009/73, vnímaný vo svetle článkov 14 a 106 ZFEÚ, ako aj protokolu (č. 26) o službách vo verejnom záujme, pripojeného k Zmluve o EÚ, v znení vyplývajúcom z Lisabonskej zmluvy, a k Zmluve o FEÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje členským štátom posúdiť, či vo všeobecnom hospodárskom záujme treba uložiť podnikom podnikajúcim v odvetví plynu povinnosti služby vo verejnom záujme týkajúce sa ceny za dodávku zemného plynu, aby sa zaručila najmä bezpečnosť dodávok a územná súdržnosť, pod podmienkou, že jednak budú splnené všetky podmienky, ktoré stanovuje článok 3 ods. 2 tejto smernice, osobitne nediskriminačná povaha takýchto povinností, a jednak sa pri uložení týchto povinností dodrží zásada proporcionality.
Článok 3 ods. 2 smernice 2009/73 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni metóde určenia ceny, ktorá sa zakladá na zohľadnení nákladov, pod podmienkou, že uplatnenie takejto metódy nespôsobí, že by zásah štátu prekročil to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý sleduje.
(1) Ú. v. EÚ C 178, 1.6.2015.
Full & Egal Universal Law Academy