15.5.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 151/9
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. marca 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het Bedrijfsleven – Holandsko) – Tele2 (Holandsko) BV, Ziggo BV, Vodafone Libertel BV/Autoriteit Consument en Markt (ACM)
(Vec C-536/15) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Elektronické komunikačné siete a služby - Smernica 2002/22/ES - Článok 25 ods. 2 - Telefónne informačné služby a služby telefónnych zoznamov - Smernica 2002/58/ES - Článok 12 - Telefónne zoznamy účastníkov - Sprístupnenie osobných údajov účastníkov na účely poskytovania verejne dostupných telefónnych informačných služieb a služieb telefónnych zoznamov - Súhlas účastníka - Rozlišovanie podľa členského štátu, v ktorom sa poskytuje verejne dostupná telefónna informačná služba a služba telefónnych zoznamov - Zásada zákazu diskriminácie))
(2017/C 151/12)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
College van Beroep voor het Bedrijfsleven
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne: Tele2 (Netherlands) BV, Ziggo BV, Vodafone Libertel BV
Žalovaný: Autoriteit Consument en Markt (ACM)
za účasti: European Directory Assistance NV
Výrok rozsudku
1.
Článok 25 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica „univerzálnej služby“), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „požiadavky“ uvedený v tomto článku zahŕňa aj žiadosť podniku so sídlom v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom majú sídlo podniky, ktoré prideľujú telefónne čísla účastníkom, a ktorý požaduje relevantné informácie, ktoré majú tieto podniky k dispozícii na účely poskytovania verejne dostupných telefónnych informačných služieb a služieb telefónnych zoznamov v tomto členskom štáte a/alebo v iných členských štátoch.
2.
Článok 25 ods. 2 smernice 2002/22, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom a ktorý má podľa vnútroštátnej právnej úpravy povinnosť získať od týchto účastníkov súhlas s použitím údajov, ktoré sa ich týkajú, na účely poskytovania telefónnych informačných služieb a služieb telefónnych zoznamov, formuloval túto žiadosť tak, aby uvedení účastníci vyjadrili svoj súhlas s týmto použitím osobitne podľa toho, v ktorom členskom štáte podniky, ktoré by mohli požadovať informácie uvedené v tomto ustanovení, poskytujú tieto služby.
(1) Ú. v. EÚ C 27, 25.1.2016.
Full & Egal Universal Law Academy