21.8.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 277/6
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z15. júna 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos Aukščiausiasis Teismas – Litva) – Lietuvos Respublikos transporto priemonių draudikų biuras/Gintaras Dockevičius, Jurgita Dockevičienė
(Vec C-587/15) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel - Nehoda, ku ktorej došlo v roku 2006 medzi vozidlami, ktoré sa obvykle nachádzajú v rôznych členských štátoch - Vnútorné predpisy rady národných kancelárií poisťovateľov členských štátov - Nedostatok právomoci Súdneho dvora - Smernica 2009/103/ES - Neuplatniteľnosť ratione temporis - Smernice 72/166/EHS, 84/5/EHS a 2000/26/ES - Neuplatniteľnosť ratione materiae - Článok 47 Charty základných práv Európskej únie - Neuplatniteľnosť - Nevykonávanie práva Únie))
(2017/C 277/07)
Jazyk konania: litovčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Lietuvos Aukščiausiasis Teismas
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Lietuvos Respublikos transporto priemonių draudikų biuras
Žalovaní: Gintaras Dockevičius, Jurgita Dockevičienė
Výrok rozsudku
Súdny dvor nemá právomoc rozhodovať o tých častiach prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom, ktoré sa týkajú výkladu vnútorných predpisov rady kancelárií, ktoré boli prijaté dohodou z 30. mája 2002 medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a iných pridružených štátov, ktorá je prílohou rozhodnutia Komisie 2003/564/ES z 28. júla 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel.
—
Keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti sa na spor vo veci samej neuplatňuje ratione temporis,
—
keďže smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenená a doplnená smernicou 2005/14, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady 73/239/EHS a 88/357/EHS, sa na tento spor neuplatňujú ratione materiae, a teda
—
keďže na uvedený spor sa nepoužije ani článok 47 Charty základných práv Európskej únie z dôvodu, že sa nevykonáva právo Únie v zmysle článku 51 ods. 1 Charty,
uvedené smernice a článok 47 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že v tomto prípade nebránia následkom vyplývajúcim z judikatúry vnútroštátneho súdu, podľa ktorej Lietuvos Respublikos transporto priemonių draudikų biuras (litovská kancelária poisťovateľov motorových vozidiel) nesie na účely uplatnenia regresného nároku dôkazné bremeno týkajúce sa všetkých okolností preukazujúcich zodpovednosť žalovaných vo veci samej za škodu v súvislosti s nehodou, ku ktorej došlo 20. júla 2006.
(1) Ú. v. EÚ C 27, 25.1.2016.
Full & Egal Universal Law Academy