NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE
prednesené 21. júla 2016 ( 1 )
Vec C‑128/15
Španielske kráľovstvo
proti
Rade Európskej únie
„Žaloba o neplatnosť — Rybolov — Nariadenie (EÚ) č. 1367/2014, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie hlbokomorských rýb — Dlhochvost tuponosý a dlhochvost berglax — Riziko nesprávnych hlásení — Spoločné rybolovné možnosti pre dva druhy — Prideľovací kľúč — Národné kvóty — Platnosť — Nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike — článok 2 ods. 2 — Prístup predbežnej opatrnosti — Článok 16 ods. 1 prvá veta — Zásada relatívnej stability rybolovných činností — Porušenie“
I – Úvod
1.
Španielske kráľovstvo sa svojím návrhom domáha zrušenia nariadenia (EÚ) č. 1367/2014 (ďalej len „napadnuté nariadenie“) ( 2 ) z dôvodu, že Rada Európskej únie tým, že stanovila a rozdelila spoločný celkový povolený výlov (v angličtine „total allowable catch“, TAC) pre dlhochvosta tuponosého (coryphaenoides rupestris) a dlhochvosta berglaxa (macrourus berglax) v rozpore so zásadami relatívnej stability, proporcionality a rovnosti zaobchádzania, prekročila hranice svojej voľnej úvahy.
2.
Z dôvodov, ktoré uvediem ďalej, sa domnievam, že prvému žalobnému dôvodu týkajúcemu sa zrušenia, ktorý je založený na porušení zásady relatívnej stability, treba vyhovieť, takže rozsah týchto návrhov obmedzím na preskúmanie tohto prvého žalobného dôvodu.
II – Právny rámec
3.
Právny rámec zahŕňa jednak nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 o spoločnej rybárskej politike (SRP) ( 3 ) zmenené a doplnené nariadením (EÚ) č. 1385/2013 ( 4 ) (ďalej len „nariadenie o SRP“) a jednak napadnuté nariadenie.
A – Nariadenie o SRP
4.
Odôvodnenia 35 až 37 nariadenia o SRP znejú:
„(35)
Vzhľadom na nepriaznivú hospodársku situáciu v odvetví rybolovu a na závislosť určitých pobrežných spoločenstiev od rybolovu je potrebné zabezpečiť relatívnu stabilitu rybolovných činností, a to rozdelením rybolovných možností medzi členské štáty na základe predvídateľného podielu populácií rýb pre každý členský štát.
(36)
Takouto relatívnou stabilitou rybolovných činností by sa malo vzhľadom na premenlivý charakter biologického stavu populácií zabezpečiť a v plnej miere zohľadniť splnenie konkrétnych potrieb regiónov, v ktorých sú miestne spoločenstvá obzvlášť závislé od rybárstva a s ním súvisiacich činností, ako rozhodla Rada vo svojej rezolúcii z 3. novembra 1976, a najmä v jej prílohe VII.
(37)
Preto by sa pojem relatívna stabilita mal chápať v tomto zmysle.“
5.
Článok 2 nariadenia o SRP, ktorý vymedzuje ciele SRP, znie:
„1. [Prostredníctvom SRP] sa zabezpečuje, aby boli rybolovné a akvakultúrne činnosti dlhodobo environmentálne udržateľné a riadili sa spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín.
2. V rámci [SRP] sa na riadenie rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti a cieľom tejto politiky je zabezpečiť, aby sa pri využívaní živých morských biologických zdrojov populácií lovených druhov obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos.
…“
6.
Článok 4 ods. 1 bod 8 nariadenia o SRP vymedzuje prístup predbežnej opatrnosti k riadeniu rybárstva ako „prístup, v rámci ktorého by sa nedostatok primeraných vedeckých informácií nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia“.
7.
Článok 6, ktorý je súčasťou časti III nariadenia o SRP nazvanej „Opatrenia na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov“, stanovuje:
„1. Na účely dosiahnutia cieľov [SRP] zameraných na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov, ktoré sú stanovené v článku 2, Únia prijme ochranné opatrenia, ako sa uvádza v článku 7.
2. Pri uplatňovaní tohto nariadenia sa [Európska komisia] radí s príslušnými poradnými orgánmi a príslušnými vedeckými subjektmi. Pri prijímaní ochranných opatrení sa zohľadňujú dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania vrátane v príslušných prípadoch správ [Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF)] a ďalších poradných orgánov, odporúčaní poradných rád a spoločných odporúčaní členských štátov podľa článku 18.
…“
8.
Článok 7 nariadenia o SRP, nazvaný „Druhy ochranných opatrení“, stanovuje:
„1. Opatrenia na ochranu a udržateľné využívanie morských biologických zdrojov môžu okrem iného zahŕňať:
…
e)
opatrenia na stanovenie a prideľovanie rybolovných možností;
…“
9.
Článok 16 nariadenia o SRP, nazvaný „Rybolovné možnosti“, stanovuje:
„1. Rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom sa jednotlivým členským štátom zabezpečuje relatívna stabilita rybolovných činností v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu. Pri prideľovaní nových rybolovných možností sa zohľadňujú záujmy každého členského štátu.
…
4. Rybolovné možnosti sa stanovujú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 ods. 2 a s kvantifikovateľnými cieľmi, časovými rámcami a rozmedziami stanovenými v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 10 ods. 1 písm. b) a c).
…“
B – Napadnuté nariadenie
10.
Odôvodnenia 1 až 4 a 7 napadnutého nariadenia znejú:
„(1)
V článku 43 ods. 3 [ZFEÚ] sa stanovuje, že Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností.
(2)
V nariadení [o SRP] sa vyžaduje, aby sa ochranné opatrenia prijímali s ohľadom na dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania prípadne vrátane príslušných správ, ktoré vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo…
(3)
Je povinnosťou Rady prijímať opatrenia týkajúce sa určovania a prideľovania rybolovných možností v prípade potreby aj vrátane určitých podmienok, ktoré sú s nimi funkčne prepojené. Rybolovné možnosti by sa mali rozdeliť medzi členskými štátmi takým spôsobom, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností pre každú populáciu alebo rybolov, a s náležitým ohľadom na ciele [SRP] stanovené v nariadení [o SRP].
(4)
[TAC] by sa mal stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno‑ekonomické aspekty a súčasne zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu, ako aj zohľadniť názory, ktoré počas konzultácií vyjadrili zainteresované strany, najmä príslušné regionálne poradné rady.
…
(7)
Pokiaľ ide o štyri populácie dlhochvosta tuponosého, z vedeckých odporúčaní a aktuálnych diskusií v Komisii pre rybolov v severovýchodnom Atlantiku (NEAFC) vyplýva, že existuje možnosť, že sa výlov tohto druhu nahlasuje nesprávne ako výlov dlhochvosta berglaxa. V tejto súvislosti je vhodné stanoviť TAC, ktorý by sa vzťahoval na oba druhy, a zároveň umožniť nahlasovať úlovky každého druhu osobitne.“
11.
Napadnutým nariadením sa v zmysle jeho článku 1 „na roky 2015 a 2016 určujú ročné rybolovné možnosti týkajúce sa populácií určitých hlbokomorských druhov pre rybárske plavidlá Únie vo vodách Únie a v niektorých vodách mimo Únie, v ktorých sa vyžaduje obmedzenie výlovu“.
12.
Článok 2 ods. 1 napadnutého nariadenia vymedzuje na účely tohto nariadenia okrem iného nasledujúce pojmy:
„c)
[TAC] je množstvo, ktoré je možné každý rok uloviť a vylodiť z každej populácie rýb;
d)
,kvóta‘ je podiel TAC pridelený Únii alebo členskému štátu“.
13.
Článok 3 napadnutého nariadenia znie:
„TAC hlbokomorských druhov ulovených plavidlami Únie vo vodách Únie alebo v určitých vodách mimo Únie, rozdelenie takéhoto TAC medzi členské štáty a podmienky, ktoré sú s ním funkčne spojené, sa stanovujú v prílohe k tomuto nariadeniu.“
14.
Článok 5 napadnutého nariadenia stanovuje:
„Ryby z populácií, pre ktoré je stanovený TAC, sa ponechávajú na palube alebo sa vyloďujú, len ak úlovky ulovili rybárske plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu, ktorý je držiteľom kvóty, a táto kvóta ešte nie je vyčerpaná.“
15.
Časť 2 prílohy k napadnutému nariadeniu má názov „Ročné rybolovné možnosti platné pre rybárske plavidlá Únie v oblastiach s TAC podľa druhov a oblastí (v tonách živej hmotnosti)“.
16.
Pokiaľ ide o druhy dlhochvost tuponosý a dlhochvost berglax vo vodách Únie a v medzinárodných vodách zón Vb, VI a VII (ďalej len „prvá dotknutá zóna riadenia“), v časti 2 prílohy k napadnutému nariadeniu boli stanovené TAC v objeme 4010 ton na rok 2015 a v objeme 4078 ton na rok 2016. Z týchto TAC boli Španielskemu kráľovstvu pridelené kvóty v objeme 65 ton na rok 2015 a v objeme 66 ton na rok 2016.
17.
Okrem toho je stanovené, že sa nesmie vylodiť viac ako 95 % kvóty každého členského štátu na dlhochvosta tuponosého.
18.
Pokiaľ ide o druhy dlhochvost tuponosý a dlhochvost berglax vo vodách Únie a v medzinárodných vodách zón VIII, IX, X, XII a XIV (ďalej len „druhá dotknutá zóna riadenia“), v časti 2 prílohy k napadnutému nariadeniu boli stanovené TAC v objeme 3644 ton na rok 2015 a v objeme 3279 ton na rok 2016. Z týchto TAC boli Španielskemu kráľovstvu pridelené kvóty v objeme 2617 ton na rok 2015 a v objeme 2354 ton na rok 2016.
19.
Okrem toho je stanovené, že sa nesmie vylodiť viac ako 80 % kvóty každého členského štátu na dlhochvosta tuponosého.
III – Okolnosti predchádzajúce sporu
20.
Z pripomienok Rady a Komisie vyplýva, že dlhochvost tuponosý a dlhochvost berglax sú dva hlbokomorské druhy, ktoré možno voľným okom rozlíšiť len podľa tvaru ich hlavy. Po odstránení hlavy a zamrazení rýb týchto druhov je prakticky nemožné rozlíšiť ich.
21.
Komisia spresňuje, že dlhochvost tuponosý patrí k cieľovým druhom v oboch dotknutých zónach riadenia a že jeho lov v týchto zónach je regulovaný od roku 2003 prostredníctvom TAC stanoveného na úrovni Únie. ( 5 ) Táto inštitúcia ďalej uvádza, že výskyt dlhochvosta berglaxa v týchto zónach je menej častý a že na jeho lov sa pred prijatím napadnutého nariadenia nevzťahoval TAC na úrovni Únie.
22.
Podľa Rady a Komisie pracovná skupina Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) pre biológiu a hodnotenie hlbokomorských rybolovných zdrojov, ktorá zasadala od 4. do 11. apríla 2014, vo svojej správe z roku 2014 (ďalej len „správa pracovnej skupiny ICES z roku 2014“) uviedla, že bola informovaná o značných úrovniach výlovu dlhochvosta berglaxa počas predchádzajúcich rokov v Hattonovom vale, ktorý uskutočnili najmä španielske rybárske plavidlá. Podľa týchto inštitúcií boli v uvedenej správe spomenuté aj značné rozdiely medzi údajmi pozorovateľov a oficiálnymi španielskymi údajmi týkajúcimi sa úrovní vylodenia dlhochvosta tuponosého, čo vyvolalo určité obavy, pokiaľ ide o možnosť nesprávnych hlásení týkajúcich sa jednotlivých druhov dlhochvosta.
23.
Obsah správy pracovnej skupiny ICES z roku 2014 prediskutoval v septembri 2014 Stály výbor NEAFC pre riadenie a vedecké otázky. Tento stály výbor osobitne zdôraznil, že nahlásená úroveň výlovu dlhochvosta berglaxa je v porovnaní s dlhochvostom tuponosým „prekvapujúca“, keďže úrovne výlovu dlhochvosta berglaxa boli tradične menšie. ICES bola vyzvaná, aby v rámci možností poskytla vysvetlenia týkajúce sa týchto úrovní výlovu. Bola najmä požiadaná, aby preskúmala, či môžu existovať chyby v nahlasovaní úrovní výlovu, alebo či existuje nový alebo rýchlo sa rozvíjajúci rybolov týkajúci sa dlhochvosta berglaxa.
24.
Únia, ktorú zastupovalo oddelenie C2 Generálneho riaditeľstva Komisie pre námorné záležitosti a rybárstvo, sa v septembri 2014 v tejto súvislosti tiež obrátila na ICES.
25.
Dňa 3. októbra 2014 predložila Komisia Rade návrh nariadenia Rady, ktorým sa na roky 2015 a 2016 stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Únie, pokiaľ ide o určité populácie hlbokomorských rýb. Komisia najmä navrhla, aby sa v každej z dotknutých zón riadenia stanovil spoločný TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa. Úroveň spoločného TAC bola založená na vedeckom stanovisku ICES týkajúcom sa dlhochvosta tuponosého, keďže v prípade dlhochvosta berglaxa také stanovisko neexistovalo. Národné kvóty, ktorými boli spoločné TAC prerozdelené, boli tiež stanovené v súlade so zásadou relatívnej stability len pre dlhochvosta tuponosého.
26.
Dňa 7. novembra 2014 predložila ICES vedecké stanovisko, ktorým odpovedala na žiadosti NEAFC a Únie (ďalej len „stanovisko ICES zo 7. novembra 2014“). Z tohto stanoviska vyplýva, že existujú nejasnosti, pokiaľ ide o zloženie nahlásených úrovní výlovu dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa podľa populácie. Pokiaľ ide o rozmiestnenie a počet týchto dvoch druhov dlhochvosta, ICES uviedla, že tieto druhy sa zvyčajne vyskytujú v rozdielnych hydrologických prostrediach, keďže dlhochvost berglax žije spravidla v chladnejších severných vodách.
27.
V stanovisku ICES zo 7. novembra 2014 sa zdôrazňuje, že v druhej dotknutej zóne riadenia, ako aj v časti prvej dotknutej zóny riadenia boli nahlásené značné úrovne výlovu dlhochvosta berglaxa. Úrovne komerčného výlovu dlhochvosta tuponosého zaznamenané v podzónach VI a XII sú v priemere trojnásobne vyššie ako úrovne komerčného výlovu dlhochvosta berglaxa. ICES však zdôraznila, že existujú značné rozdiely v objeme viac ako jedného násobku medzi podielom dlhochvosta tuponosého a podielom dlhochvosta berglaxa, ktoré boli nahlásené pri oficiálnom vyloďovaní, na jednej strane a zaznamenanými úrovňami výlovu a vedeckými štúdiami uskutočnenými v zónach, kde sa loví dlhochvost berglax, na druhej strane.
28.
V stanovisku ICES zo 7. novembra 2014 však bolo uvedené, že tak dostupná štúdia, ako aj zaznamenané údaje poskytujú informácie s malou dôkaznou hodnotou a obmedzeným priestorovým a časovým rozsahom. ICES teda dospela k záveru, že v prípade, ak by NEAFC a Únia chceli regulovať tento rybolov, bolo by potrebné zhromaždiť väčší počet údajov o úrovniach výlovu dlhochvosta berglaxa a rybolove zameraného na tento druh.
29.
V pondelok 10. novembra 2014 Rada prediskutovala návrh nariadenia predložený Komisiou 3. októbra 2014. Na základe diskusií v rámci Rady predsedníctvo v súčinnosti s Komisiou navrhlo kompromisné znenie. Tento kompromis v podstate spočíval vo zvýšení úrovne TAC, ktoré boli pôvodne stanovené pre dlhochvosta tuponosého, tak, aby sa zohľadnilo ich rozšírenie na dlhochvosta berglaxa.
30.
Z pripomienok Rady vyplýva, že tento doplnok bol v praxi vypočítaný na základe priemerného pomeru úrovní vylodenia dlhochvosta berglaxa a úrovní vylodenia dlhochvosta tuponosého. V prípade prvej dotknutej zóny riadenia, keďže vo vedeckom stanovisku ICES bol navrhnutý TAC v objeme 3794 ton pre dlhochvosta tuponosého a odhadovaný ročný priemer úrovní vylodenia dlhochvosta berglaxa v tejto zóne predstavoval 5,7 % odhadovaného ročného priemeru úrovní vylodenia dlhochvosta tuponosého, množstvo 3794 ton bolo zvýšené o 216 ton (teda o 5,7 % z 3794 ton), z čoho vyplynulo konečné množstvo 4040 ton. Rovnaký postup bol použitý v prípade druhej dotknutej zóny riadenia, kde odhadovaný ročný priemer úrovní vylodenia dlhochvosta berglaxa predstavoval 25,6 % odhadovaného ročného priemeru úrovní vylodenia dlhochvosta tuponosého.
31.
Takto stanovené TAC boli rozdelené medzi dotknuté členské štáty podľa prideľovacieho kľúča, ktorý zodpovedal relatívnej stabilite, pokiaľ ide o dlhochvosta tuponosého. Kvóty Španielskeho kráľovstva teda predstavovali 1,62 % a 71,8 % spoločných TAC stanovených pre prvú a druhú dotknutú zónu riadenia.
32.
Dňa 15. decembra 2014 došlo k politickej dohode na základe mierne upraveného kompromisného znenia predsedníctva. Súhlas s touto politickou dohodou vyjadrili všetky delegácie s výnimkou španielskej a portugalskej delegácie, ktoré predložili vyhlásenie, ktoré bolo zaznamenané v zápisnici Rady. V tomto vyhlásení Španielske kráľovstvo najmä uviedlo, že rozdelenie spoločných TAC stanovených pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa nie je v súlade so zásadou relatívnej stability založenej na historických úrovniach výlovu každého členského štátu.
33.
Napadnuté nariadenie bolo prijaté na základe znenia vyplývajúceho z tejto politickej dohody a uverejnené v úradnom vestníku 20. decembra 2014. Nadobudlo účinnosť v deň nasledujúci po jeho uverejnení.
IV – Návrhy účastníkov konania
34.
Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnuté nariadenie a
—
uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
35.
Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zamietol žalobu v celom rozsahu a
—
uložil Španielskemu kráľovstvu povinnosť nahradiť trovy konania.
36.
Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 1. júla 2015 bolo Komisii povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady.
V – O žalobe
37.
Na úvod je potrebné spresniť rozsah žaloby podanej Španielskym kráľovstvom.
38.
Ako Rada správne uviedla, hoci návrh, ktorý podalo Španielske kráľovstvo, formálne smeruje k zrušeniu napadnutého nariadenia v celom rozsahu, žalobné dôvody týkajúce sa zrušenia, ktoré uplatnilo Španielske kráľovstvo, sa týkajú len ustanovení prílohy k tomuto nariadeniu, ktorou sa stanovujú a prideľujú spoločné TAC pre druhy dlhochvost tuponosý a dlhochvost berglax ( 6 ) (ďalej len „napadnuté ustanovenia“). Na pojednávaní Španielske kráľovstvo potvrdilo, že rozsah jeho žaloby je obmedzený na tieto ustanovenia.
39.
Španielske kráľovstvo uvádza tri žalobné dôvody týkajúce sa zrušenia, ktoré sú založené na porušení zásady relatívnej stability, zásady proporcionality a zásady nediskriminácie.
40.
V rámci svojho prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa zrušenia Španielske kráľovstvo namieta existenciu dvoch pochybení, ktorých sa dopustila Rada pri stanovovaní rybolovných možností pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa.
41.
Podľa prvej časti tohto prvého žalobného dôvodu je rozhodnutie Rady stanoviť spoločné TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa založené na vecne nesprávnych dôkazoch.
42.
Podľa druhej časti tohto prvého žalobného dôvodu prideľovací kľúč, ktorý uplatnila Rada na spoločné TAC stanovené pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa, nie je v súlade so zásadou relatívnej stability. Z dôvodov, ktoré uvediem ďalej, navrhujem, aby Súdny dvor vyhovel druhej časti tohto prvého žalobného dôvodu a v dôsledku toho zrušil napadnuté ustanovenia.
43.
Skôr než preskúmam tieto dve časti, chcel by som spresniť povahu vzťahov, ktoré existujú medzi nariadením o SRP a napadnutým nariadením. Nariadenie o SRP stanovuje všeobecný režim, ktorý zastrešuje SRP, vrátane cieľov a povinností, ktoré musí normotvorca Únie v tejto oblasti dodržiavať. Napadnuté nariadenie je zasa osobitným opatrením, ktoré prijal tento normotvorca s cieľom dosiahnuť ciele stanovené nariadením o SRP, spočívajúcim v stanovení rybolovných možností pre určité populácie hlbokomorských rýb na roky 2015 a 2016. ( 7 )
44.
Medzi týmito dvoma nástrojmi teda existuje určitá hierarchia, keďže napadnuté nariadenie musí byť v súlade s cieľmi a povinnosťami stanovenými nariadením o SRP, čo potvrdzuje odôvodnenie 3 napadnutého nariadenia. Rada teda bola povinná dodržať pri prijímaní napadnutého nariadenia zásadu relatívnej stability, ktorá je stanovená v článku 16 ods. 1 prvej vete nariadenia o SRP, čo žiaden z účastníkov konania nepoprel.
A – O prvej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tom, že rozhodnutie Rady stanoviť spoločné TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa je založené na vecne nesprávnych dôkazoch
45.
Španielske kráľovstvo tvrdí, že v rozpore s tým, čo sa uvádza v odôvodnení 7 napadnutého nariadenia, vo vedeckom stanovisku NEAFC sa jednoznačne nekonštatovalo, či je potrebné stanoviť spoločný TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa.
46.
Španielske kráľovstvo pripomína, že Únia a NEAFC požiadali ICES o vydanie stanoviska týkajúceho sa jednak možnosti spoločného vývoja týchto dvoch druhov dlhochvosta v dotknutých zónach riadenia a jednak možnosti, že úlovky dlhochvosta tuponosého boli nesprávne nahlásené ako úlovky dlhochvosta berglaxa.
47.
Podľa Španielskeho kráľovstva pritom v stanovisku ICES zo 7. novembra 2014 bolo zdôraznené, že na základe dostupných údajov sa nemožno vyjadriť k existencii rybolovu zameraného na dlhochvosta berglaxa.
48.
Španielske kráľovstvo z toho vyvodzuje záver, že Rada prekročila mieru svojej voľnej úvahy tým, že stanovila spoločné TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa, hoci v stanovisku ICES zo 7. novembra 2014 bolo uvedené, že dostupné údaje nepreukazujú, že tieto dva druhy sa vyvíjajú v dotknutých zónach riadenia, a teda ich možno loviť spoločne.
49.
Domnievam sa, že toto tvrdenie treba zamietnuť ako nedôvodné z nasledujúcich dôvodov.
50.
Po prvé poukazujem na ustálenú judikatúru, podľa ktorej musí Rada pri určovaní TAC a rozdeľovaní rybolovných možností medzi členské štáty posúdiť komplexnú hospodársku situáciu. Za takých okolností sa diskrečná právomoc, ktorú má Rada, nevzťahuje len na povahu a dosah predpisov, ktoré sa majú prijať, ale do určitej miery aj na zistenie východiskových údajov. Súdne preskúmanie výkonu takej právomoci sa musí obmedziť na skúmanie, či dotknuté opatrenie nie je zjavne nesprávne alebo prijaté v dôsledku zneužitia právomoci, alebo či dotknutý orgán zjavne neprekročil hranice svojej voľnej úvahy. ( 8 )
51.
Po druhé článok 2 ods. 2 nariadenia o SRP stanovuje, že „v rámci [SRP] sa na riadenie rybárstva uplatňuje prístup predbežnej opatrnosti“. Podľa jeho definície uvedenej v článku 4 ods. 1 bode 8 tohto nariadenia tento prístup znamená, že nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal používať ako dôvod na oddialenie alebo neprijatie opatrení na hospodárenie s cieľovým druhom na účely jeho ochrany, ochrany príbuzných alebo závislých druhov a necieľových druhov a ich prostredia. Článok 16 ods. 4 uvedeného nariadenia navyše spresňuje, že rybolovné možnosti sa stanovujú v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 ods. 2 tohto nariadenia.
52.
Z týchto ustanovení vyvodzujem, že Rada, ktorá koná na návrh Komisie ( 9 ), má aj v prípade nedostatku primeraných vedeckých informácií právomoc prijať potrebné opatrenia na hospodárenie s určitým druhom na účely jeho ochrany a najmä opatrenia, ktorými sa stanovujú rybolovné možnosti.
53.
V rozpore s tým, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, teda Rada má právomoc prijať spoločný TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa aj v prípade nedostatku „jednoznačných“ vedeckých informácií o výskyte a výlove týchto dvoch druhov v dotknutých zónach riadenia.
54.
Po tretie tento výklad podľa môjho názoru potvrdzuje znenie článku 6 ods. 2 nariadenia o SRP, podľa ktorého sa pri prijímaní ochranných opatrení zohľadňujú dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania. Domnievam sa, že povinnosť „zohľadniť“ také odporúčanie neznamená povinnosť nekonať v prípade, ak odporúčanie nie je jednoznačné.
55.
V tejto súvislosti Súdny dvor už za podobných okolností rozhodol, že ochranné opatrenia nemusia byť v úplnom súlade s vedeckými odporúčaniami a že neexistencia alebo nejednoznačnosť takého odporúčania nemôže brániť Rade v tom, aby prijala opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na dosiahnutie cieľov SRP. ( 10 )
56.
Po štvrté zdôrazňujem, že Komisia a Rada mali k dispozícii vedecké odporúčania, konkrétne správu pracovnej skupiny ICES z roku 2014 a stanovisko ICES zo 7. novembra 2014, v ktorých boli spomenuté hlásenia značných úrovní výlovu dlhochvosta berglaxa v dotknutých zónach riadenia. ( 11 )
57.
Tieto odporúčania pritom neriešili otázku, či uvedené hlásenia odzrkadľovali vznik nového rybolovu zameraného na dlhochvosta berglaxa, alebo prax nesprávneho hlásenia úlovkov dlhochvosta tuponosého. Taká prax spočívajúca v nahlasovaní úlovkov dlhochvosta tuponosého ako úlovkov dlhochvosta berglaxa vyvolávala nebezpečenstvo, že TAC stanovené pre dlhochvosta tuponosého úplne stratia potrebný účinok. Toto nebezpečenstvo bolo o to väčšie, že – ako zdôraznili Rada a Komisia, pričom Španielske kráľovstvo im neprotirečilo – po odstránení hlavy a zamrazení ryby je nemožné voľným okom rozoznať dlhochvosta tuponosého od dlhochvosta berglaxa. ( 12 )
58.
Podľa tvrdení Rady a Komisie bol napadnutým nariadením stanovený spoločný TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa s cieľom vylúčiť toto nebezpečenstvo. Tento zámer jasne vyplýva z odôvodnenia 7 tohto nariadenia.
59.
Za takých okolností vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má normotvorca Únie v oblasti SRP, a na jeho povinnosť uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti ( 13 ) zastávam názor, že Rada tým, že prijala spoločné TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa, v rozpore s tým, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, neprekročila hranice svojej voľnej úvahy.
60.
Prvú časť prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa zrušenia teda treba podľa môjho názoru zamietnuť ako nedôvodnú.
B – O druhej časti prvého žalobného dôvodu založenej na tom, že prideľovací kľúč, ktorý uplatnila Rada na spoločné TAC stanovené pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa, nie je v súlade so zásadou relatívnej stability
61.
V rámci druhej časti svojho prvého žalobného dôvodu Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia ani Rada pri určovaní prideľovacieho kľúča uplatneného na spoločné TAC stanovené pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa nezohľadnili historické úrovne výlovu dlhochvosta berglaxa. Národné kvóty stanovené v napadnutých ustanoveniach z tohto dôvodu porušujú zásadu relatívnej stability, ktorá vyžaduje, aby sa v prípade každého dotknutého druhu zohľadnilo rozdelenie historických úrovní výlovu medzi flotily každého členského štátu.
62.
Španielske kráľovstvo sa domnieva, že spoločné rybolovné kvóty, ktoré mu boli pridelené, pokiaľ ide o dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa, mali byť z praktického hľadiska vyššie, keďže španielska flotila uskutočnila značnú časť výlovu dlhochvosta berglaxa počas obdobia rokov 2009 až 2013. Škoda, ktorá v dôsledku tohto údajného porušenia zásady relatívnej stability vznikla španielskej flotile, predstavuje 346926 eur.
63.
Rada ani Komisia nepopreli skutočnosť, že pri určovaní sporných spoločných TAC neboli zohľadnené historické úrovne výlovu dlhochvosta berglaxa. Je totiž nesporné, že tieto TAC boli rozdelené medzi členské štáty v súlade s prideľovacím kľúčom, ktorý vyjadroval relatívnu stabilitu len v prípade dlhochvosta tuponosého. ( 14 )
64.
Zostáva teda určiť, či zo zásady relatívnej stability vyplývala normotvorcovi Únie povinnosť zohľadniť pri rozdeľovaní týchto spoločných TAC historické úrovne výlovu dlhochvosta berglaxa, ako to tvrdí Španielske kráľovstvo.
65.
V tejto súvislosti poukazujem na to, že nariadenie o SRP neobsahuje definíciu pojmu relatívna stabilita. Podľa odôvodnenia 36 tohto nariadenia je však potrebné, aby táto relatívna stabilita rybolovných činností umožnila „zabezpečiť a v plnej miere zohľadniť splnenie konkrétnych potrieb regiónov, v ktorých sú miestne spoločenstvá obzvlášť závislé od rybárstva a s ním súvisiacich činností“.
66.
Súdny dvor navyše viackrát podal výklad pojmu relatívna stabilita. V tejto súvislosti rozhodol, že účelom národných kvót je zabezpečiť každému členskému štátu časť TAC stanovených v rámci SRP, určenú v podstate v závislosti od úrovní výlovu, ktoré tradičné rybolovné činnosti, miestne obyvateľstvo závislé od rybolovu a pridružený priemysel tohto členského štátu využívali pred zavedením režimu kvót. ( 15 )
67.
Podľa môjho názoru z vyššie uvedeného vyplýva, že zásada relatívnej stability ukladá normotvorcovi Únie povinnosť zohľadniť pri určovaní kvót pripadajúcich na každý členský štát v dôsledku zavedenia TAC historické úrovne výlovu členských štátov. Okrem toho v prípade zavedenia spoločného TAC pre viaceré druhy je normotvorca Únie povinný zohľadniť historické úrovne výlovu každého dotknutého druhu. Táto povinnosť vyplýva zo znenia článku 16 ods. 1 prvej vety nariadenia o SRP ( 16 ), z judikatúry Súdneho dvora ( 17 ), ako aj z logiky, z ktorej vychádza zásada relatívnej stability ( 18 ).
68.
Rada teda tým, že pri určovaní kvót pripadajúcich na každý členský štát v dôsledku zavedenia spoločného TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa nezohľadnila historické úrovne výlovu dlhochvosta berglaxa, porušila zásadu relatívnej stability.
69.
Zdôrazňujem, že Rada a Komisia výslovne uznali, že historické úrovne výlovu predstavujú jeden z faktorov, ktoré treba vziať do úvahy pri určovaní kľúča na rozdelenie TAC medzi členské štáty. Tieto dve inštitúcie však uvádzajú viaceré tvrdenia s cieľom preukázať, že napadnuté ustanovenia neporušujú zásadu relatívnej stability alebo že toto prípadné porušenie je aspoň odôvodnené.
70.
Po prvé tvrdia, že vzhľadom na cieľ ochrany dlhochvosta tuponosého je odôvodnené, aby sa spoločný TAC stanovený pre tento druh a dlhochvosta berglaxa rozdelil v súlade s cieľom relatívnej stability len v súvislosti s dlhochvostom tuponosým.
71.
Toto tvrdenie je podľa môjho názoru nedôvodné z nasledujúcich dôvodov. Na jednej strane takému výkladu bránia relevantné ustanovenia nariadenia o SRP. Podľa článku 16 ods. 4 tohto nariadenia sa cieľ ochrany musí dodržať pri stanovovaní rybolovných možností. ( 19 ) Naproti tomu, tento cieľ nie je relevantný pri prideľovaní rybolovných možností. Článok 16 ods. 1 uvedeného nariadenia totiž stanovuje, že pri každom prideľovaní rybolovných možností členským štátom sa musí dodržiavať zásada relatívnej stability, pričom v tomto štádiu nie je spomenutý cieľ ochrany. ( 20 )
72.
Na druhej strane, z praktického hľadiska sa ochrana druhu, akým je dlhochvost tuponosý, zabezpečuje pri stanovení TAC týkajúceho sa tohto druhu, a nie pri rozdelení tohto TAC medzi členské štáty. Z pohľadu ochrany druhu je totiž nepodstatné, či dlhochvosta tuponosého uloví plavidlo, ktoré sa plaví pod španielskou vlajkou, alebo plavidlo, ktoré sa plaví pod inou vlajkou.
73.
Aby som to zhrnul, tieto dva ciele sa uplatňujú v dvoch rôznych štádiách, ktorými sú štádiá stanovovania a prideľovania rybolovných možností, takže cieľ ochrany nemôže odôvodniť porušenie zásady relatívnej stability v štádiu prideľovania.
74.
Navyše spresňujem, že Rada vyriešila riziko nadmerného rybolovu dlhochvosta tuponosého vyplývajúce zo zvýšenia sporných TAC ( 21 ) tým, že obmedzila úrovne vylodenia dlhochvosta tuponosého na 95 %, resp. 80 % kvót pridelených každému členskému štátu ( 22 ).
75.
Po druhé Rada tvrdí, že pri rozšírení sporných TAC na dlhochvosta berglaxa nebola povinná prehodnotiť prideľovací kľúč stanovený pre dlhochvosta tuponosého z dôvodu, že toto rozšírenie neviedlo k stanoveniu nových rybolovných možností v zmysle článku 16 ods. 1 druhej vety nariadenia o SRP, ale skôr k zachovaniu jestvujúcich rybolovných možností.
76.
V tejto súvislosti pripomínam, že článok 16 ods. 1 druhá veta nariadenia o SRP stanovuje, že pri prideľovaní nových rybolovných možností sa zohľadňujú záujmy každého členského štátu. ( 23 ) Táto povinnosť zohľadniť záujmy každého členského štátu sa teda vzťahuje výlučne na nové rybolovné možnosti.
77.
Naproti tomu znenie článku 16 ods. 1 prvej vety nariadenia o SRP vôbec nerozlišuje nové a jestvujúce rybolovné možnosti. Povinnosť dodržiavať zásadu relatívnej stability sa preto vzťahuje tak na nové rybolovné možnosti, ako aj na jestvujúce rybolovné možnosti. ( 24 )
78.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada bola pri stanovení sporných TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa v každom prípade povinná dodržať zásadu relatívnej stability, a to bez ohľadu na to, či sa tieto TAC považujú za nové alebo jestvujúce rybolovné možnosti. ( 25 )
79.
V tejto súvislosti sa Rada ešte odvoláva na judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej je jednak potrebné chápať požiadavku relatívnej stability v tom zmysle, že sa pre každý členský štát stanoví pevná percentuálna sadzba, a jednak pôvodne stanovený prideľovací kľúč zostane v platnosti tak dlho, pokiaľ sa neprijme nariadenie, ktoré ho zmení. ( 26 )
80.
V rámci prejednávanej veci podľa môjho názoru možno ťažko spochybniť, že bolo prijaté „nariadenie, ktoré… zmení“ prideľovací kľúč, v zmysle už citovanej judikatúry, keďže Rada prijala nariadenie, ktorým zmenila TAC stanovené pre dlhochvosta tuponosého tak, že ich rozšírila na dlhochvosta berglaxa. Rada preto nemôže na základe tejto judikatúry tvrdiť, že sa má naďalej uplatňovať prideľovací kľúč pôvodne stanovený pre dlhochvosta tuponosého, hoci zmenila sporné TAC tak, že ich rozšírila na dlhochvosta berglaxa.
81.
V tomto zmysle sa okolnosti prejednávanej veci podstatne odlišujú od okolností vecí, v ktorých Súdny dvor z hľadiska zásady relatívnej stability odobril prax Rady, ktorá spočívala v nezmenení pôvodne stanoveného prideľovacieho kľúča. Žiadna z týchto vecí sa totiž netýkala prípadu, keď Rada zmenila jestvujúci TAC a rozšírila ho na iný druh ryby. ( 27 )
82.
Po tretie tak Rada, ako aj Komisia tvrdia, že boli nútené použiť prideľovací kľúč stanovený pre dlhochvosta tuponosého z dôvodu nedostatku spoľahlivých údajov o úrovniach výlovu dlhochvosta berglaxa v dotknutých zónach riadenia.
83.
Toto tvrdenie nepovažujem za presvedčivé z nasledujúcich dôvodov.
84.
Po prvé je nesporné, že Rada a Komisia mali k dispozícii údaje o úrovniach výlovu dlhochvosta berglaxa v dotknutých zónach riadenia, ktoré sa nachádzali najmä v správe pracovnej skupiny ICES z roku 2014 a v stanovisku ICES zo 7. novembra 2014 ( 28 ), čo Rada výslovne uznala na pojednávaní.
85.
Táto skutočnosť je o to menej sporná, že Rada vypočítala doplnok, o ktorý boli zvýšené TAC, ktoré boli pôvodne stanovené len pre dlhochvosta tuponosého, s cieľom zohľadniť ich rozšírenie na dlhochvosta berglaxa, na základe priemerného pomeru úrovní vylodenia dlhochvosta berglaxa a úrovní vylodenia dlhochvosta tuponosého. ( 29 )
86.
Dodávam, že Rada bola v každom prípade oprávnená podať pri výkone svojej voľnej úvahy spomenutej v bode 50 týchto návrhov výklad údajov o historických úrovniach výlovu dlhochvosta berglaxa, ktoré mala k dispozícii. Mohla najmä posúdiť spoľahlivosť týchto údajov a v prípade potreby sa obrátiť v tejto súvislosti na Španielske kráľovstvo. Po tomto posúdení bola tiež oprávnená vylúčiť údaje, v prípade ktorých mala dôvodné podozrenie, že vyplývajú z podvodných alebo nesprávnych hlásení.
87.
Domnievam sa však, že táto voľná úvaha, ktorá je obmedzená povinnosťou dodržiavať zásadu relatívnej stability, neumožňovala Rade, aby pri určovaní prideľovacieho kľúča týkajúceho sa spoločných TAC stanovených pre dlhochvosta berglaxa a dlhochvosta tuponosého úplne ignorovala údaje o historických úrovniach výlovu dlhochvosta berglaxa, ktoré mala k dispozícii.
88.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy zastávam názor, že napadnuté ustanovenia treba zrušiť v rozsahu, v akom prideľujú spoločné TAC stanovené pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa v rozpore so zásadou relatívnej stability.
89.
Keďže druhej časti prvého žalobného dôvodu treba vyhovieť, nie je potrebné skúmať dôvodnosť ďalších dvoch žalobných dôvodov, ktoré uviedlo Španielske kráľovstvo na podporu svojej žaloby.
C – O zachovaní účinkov napadnutých ustanovení
90.
Hoci to Rada nenavrhla, považujem za potrebné, aby Súdny dvor v prípade, ak rozhodne o zrušení napadnutých ustanovení, zachoval ich účinky. ( 30 )
91.
V tejto súvislosti pripomínam, že podľa článku 264 druhého odseku ZFEÚ môže Súdny dvor, ak to považuje za potrebné, uviesť, ktoré z účinkov aktu, ktorý vyhlásil za neplatný, sa považujú za konečné.
92.
V prejednávanom prípade by zrušenie napadnutých ustanovení, ktorými sa stanovujú a prideľujú spoločné TAC pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa, mohlo mať značné nepriaznivé dôsledky pre ochranu týchto druhov, keďže ich rybolov by od vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci až do nadobudnutia účinnosti nových ustanovení, ktoré by stanovovali rybolovné možnosti pre uvedené druhy, už nebol regulovaný.
93.
Preto sa domnievam, že účinky týchto ustanovení treba zachovať až do nadobudnutia účinnosti nových ustanovení, ktorými sa stanovia a pridelia rybolovné možnosti pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa v súlade so zásadou relatívnej stability, a to v primeranej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci.
VI – Návrh
94.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
—
vyhovel žalobe a v dôsledku toho zrušil ustanovenia prílohy k nariadeniu Rady (EÚ) č. 1367/2014 z 15. decembra 2014, ktorým sa na roky 2015 a 2016 stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Únie, pokiaľ ide o určité populácie hlbokomorských rýb, ktorými sa stanovujú a prideľujú ročné rybolovné možnosti pre druhy dlhochvost tuponosý (coryphaenoides rupestris) a dlhochvost berglax (macrourus berglax) vo vodách Únie a v medzinárodných vodách zón Vb, VI a VII na jednej strane, ako aj vo vodách Únie a v medzinárodných vodách zón VIII, IX, X, XII a XIV na druhej strane,
—
zachoval účinky týchto ustanovení až do nadobudnutia účinnosti nových ustanovení, ktorými sa stanovia a pridelia rybolovné možnosti pre dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa v súlade so zásadou relatívnej stability, a to v primeranej lehote, ktorá nemôže byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci, a
—
uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania a rozhodol, že Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Nariadenie Rady z 15. decembra 2014, ktorým sa na roky 2015 a 2016 stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Únie, pokiaľ ide o určité populácie hlbokomorských rýb (Ú. v. EÚ L 366, 2014, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 2013, s. 22).
( 4 ) Nariadenie Rady zo 17. decembra 2013, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 850/98 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, (EÚ) č. 1379/2013 a (EÚ) č. 1380/2013 z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 354, 2013, s. 86).
( 5 ) Pozri nariadenie Rady (ES) č. 2340/2002 zo 16. decembra 2002, ktorým sa stanovujú rybárske možnosti pre hlbokomorské zásoby rýb na roky 2003 a 2004 (Ú. v. ES L 356, 2002, s. 1; Mim. vyd. 04/005, s. 439).
( 6 ) Pozri body 15 až 19 týchto návrhov.
( 7 ) Pre úplnosť spresňujem, že napadnuté nariadenie spadá do pôsobnosti SRP, ako ju vymedzuje článok 1 nariadenia o SRP.
( 8 ) Rozsudky z 19. februára 1998, NIFPO a Northern Ireland Fishermen’s Federation (C‑4/96, EU:C:1998:67, body 41 a 42); z 5. októbra 1999, Španielsko/Rada (C‑179/95, EU:C:1999:476, bod 29); z 25. októbra 2001, Taliansko/Rada (C‑120/99, EU:C:2001:567, bod 44), a z 30. marca 2006, Španielsko/Rada (C‑87/03 a C‑100/03, EU:C:2006:207, bod 38).
( 9 ) Pozri v tejto súvislosti článok 43 ods. 3 ZFEÚ: „Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností“.
( 10 ) Pozri analogicky rozsudok z 24. novembra 1993, Mondiet (C‑405/92, EU:C:1993:906, body 30 a 31).
( 11 ) Pozri body 22 až 28 týchto návrhov.
( 12 ) Pozri bod 20 týchto návrhov.
( 13 ) Pozri body 50 a 51 týchto návrhov.
( 14 ) Pozri body 25 a 31 týchto návrhov.
( 15 ) Rozsudky zo 14. decembra 1989, Agegate (C‑3/87, EU:C:1989:650, bod 24); zo 14. decembra 1989, Jaderow a i. (C‑216/87, EU:C:1989:651, bod 23), a z 19. februára 1998, NIFPO a Northern Ireland Fishermen’s Federation (C‑4/96, EU:C:1998:67, bod 47).
( 16 ) „Rybolovnými možnosťami pridelenými členským štátom sa jednotlivým členským štátom zabezpečuje relatívna stabilita rybolovných činností v súvislosti s každou populáciou rýb alebo každým druhom rybolovu“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
( 17 ) Rozsudok z 18. apríla 2002, Španielsko/Rada (C‑61/96, C‑132/97, C‑45/98 a C‑27/99, C‑81/00, C‑22/01, EU:C:2002:230, bod 39): „Na účely uplatnenia zásady relatívnej stability sa musia rybolovné možnosti pre každú populáciu rýb, ktorá je vymedzená ako ryby určitého druhu nachádzajúce sa v danej zemepisnej oblasti, posudzovať samostatne. Z článku 8 ods. 4 bodu ii) nariadenia č. 3760/92 totiž vyplýva, že relatívnu stabilitu rybolovných činností treba zaručiť pre každý členský štát ‚v súvislosti s každou z dotknutých populácií‘“.
( 18 ) Keďže rozdelenie historických úrovní výlovu medzi členské štáty je v prípade každého druhu odlišné, samotné zohľadnenie historických úrovní výlovu jedného z dvoch druhov, ktorých sa týka spoločný TAC, by neumožnilo zaručiť relatívnu stabilitu rybolovných činností týkajúcich sa druhého druhu.
( 19 ) Z tohto cieľa ochrany treba podľa článku 6 ods. 1 nariadenia o SRP vychádzať aj pri prijímaní ochranných opatrení uvedených v článku 7 tohto nariadenia.
( 20 ) Pozri analogicky rozsudok z 24. novembra 1993, Mondiet (C‑405/92, EU:C:1993:906, bod 50). Súdny dvor v ňom rozhodol, že opatrenie, ktoré obmedzuje používanie unášaných zvislých sietí, nemožno považovať za nezlučiteľné so zásadou relatívnej stability, keďže táto zásada sa týka len rozdelenia objemu úlovkov, ktoré má Únia k dispozícii, na každú posudzovanú populáciu rýb medzi jednotlivé členské štáty.
( 21 ) Pozri body 29 a 30 týchto návrhov.
( 22 ) Pozri body 17 a 19 týchto návrhov.
( 23 ) Pokiaľ ide o povinnosť zohľadniť pri prideľovaní nových rybolovných možností záujmy každého členského štátu, pozri rozsudok z 8. novembra 2007, Španielsko/Rada (C‑141/05, EU:C:2007:653, bod 87 a nasl.).
( 24 ) Inak povedané, povinnosť zohľadniť pri prideľovaní nových rybolovných možností záujmy každého členského štátu nenahrádza povinnosť zaručiť relatívnu stabilitu rybolovných činností pri prideľovaní každej rybolovnej možnosti, ale existuje popri nej. Výklad, podľa ktorého by sa zásada relatívnej stability nevzťahovala na prideľovanie nových rybolovných možností, ale len na prideľovanie jestvujúcich rybolovných možností, by viedol k nelogickému výsledku, podľa ktorého by bolo možné zrušiť prideľovací kľúč, ktorý je v rozpore so zásadou relatívnej stability, len vtedy, keď by sa dotknuté rybolovné možnosti zmenili z nových na jestvujúce.
( 25 ) Subsidiárne dodávam, že tvrdeniu Rady, podľa ktorého sa spornými TAC len zachovávajú jestvujúce rybolovné možnosti, podľa môjho názoru odporuje skutočnosť, že tieto TAC po prvý raz zahŕňajú druh dlhochvost berglax, takže sa domnievam, že predstavujú nové rybolovné možnosti. Toto spresnenie však nemá nijaký vplyv na to, že Rada bola z vyššie uvedených dôvodov povinná dodržať zásadu relatívnej stability stanovenú v článku 16 ods. 1 prvej vete nariadenia o SRP.
( 26 ) Pozri najmä rozsudky zo 16. júna 1987, Romkes (46/86, EU:C:1987:287, bod 17); z 13. októbra 1992, Portugalsko a Španielsko/Rada (C‑63/90 a C‑67/90, EU:C:1992:381, bod 26); z 30. marca 2006, Španielsko/Rada (C‑87/03 a C‑100/03, EU:C:2006:207, bod 27), a z 8. novembra 2007, Španielsko/Rada (C‑141/05, EU:C:2007:653, bod 86).
( 27 ) V rámci týchto vecí Súdny dvor najmä vylúčil existenciu povinnosti Rady prehodnotiť prideľovací kľúč, keď si iné členské štáty nevyčerpali kvótu (pozri rozsudky zo 16. júna 1987, Romkes, 46/86, EU:C:1987:287, bod 14, a z 13. októbra 1992, Portugalsko a Španielsko/Rada, C‑63/90 a C‑67/90, EU:C:1992:381, bod 38), keď k Únii pristúpili nové členské štáty (pozri rozsudky z 13. októbra 1992, Portugalsko a Španielsko/Rada, C‑63/90 a C‑67/90, EU:C:1992:381, body 31 až 35, a z 30. marca 2006, Španielsko/Rada, C‑87/03 a C‑100/03, EU:C:2006:207, body 28 až 32) alebo keď sa zvýšili rybolovné možnosti (pozri rozsudky z 13. októbra 1992, Portugalsko a Španielsko/Rada, C‑63/90 a C‑67/90, EU:C:1992:381, body 27 až 30, a z 13. októbra 1992, Španielsko/Rada, C‑73/90, EU:C:1992:384, body 27 až 29).
( 28 ) Pozri body 22 až 28 a 56 až 58 týchto návrhov.
( 29 ) Pozri body 29 a 30 týchto návrhov.
( 30 ) Súdny dvor využil túto možnosť ex offo prihliadnuť na potrebu zachovať účinky zrušených ustanovení najmä v rozsudkoch zo 7. septembra 2006, Španielsko/Rada (C‑310/04, EU:C:2006:521, body 138 až 141), a z 22. októbra 2013, Komisia/Rada (C‑137/12, EU:C:2013:675, body 78 až 81).
Full & Egal Universal Law Academy