NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 14. júla 2016 ( 1 )
Vec C‑547/15
Interservice d.o.o. Koper
proti
Sándorovi Horváthovi
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Colný kódex Spoločenstva — Nariadenie (EHS) č. 2913/92 — Článok 96 ods. 2 — Povinnosť predložiť tovar colnému úradu určenia v nezmenenom stave a v súlade s opatreniami na zabezpečenie identifikácie tovaru — Dotknuté osoby — Dopravca subdodávateľ“
1.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 96 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( 2 ).
2.
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Interservice d.o.o. Koper ( 3 ), ktorá je colným zástupcom, a pánom Sándorom Horváthom, dopravcom, vo veci vrátenia cla zaplateného spoločnosťou Interservice ako „hlavným zodpovedným“ v dôsledku odňatia tovaru, ktorý bol prepravovaný subdodávateľom pánom Horváthom v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, spod colného dohľadu.
3.
V prejednávanej veci bude musieť Súdny dvor odpovedať na otázku, či v prípade, že prepravu uskutočňuje subdodávateľ hlavného dopravcu určeného objednávateľom prepravy, má povinnosť predložiť tovar, ktorý je prepravovaný v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, colnému úradu určenia v nezmenenom stave dopravca subdodávateľ. V prípade kladnej odpovede bude musieť Súdny dvor navyše spresniť rozsah tejto povinnosti.
4.
V týchto návrhoch zaujmem stanovisko, že jednak sa má článok 96 ods. 2 colného kódexu vykladať v tom zmysle, že pojem „dopravca“ sa vzťahuje na každú osobu uskutočňujúcu prepravu tovaru, ktorý táto osoba prijala s vedomím, že tovar bol prepustený do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, či už na základe zmluvy o preprave uzavretej s objednávateľom prepravy alebo na základe subdodávateľskej zmluvy uzavretej s hlavným dopravcom, a jednak, že povinnosť podľa tohto ustanovenia má dopravca po dobu, kým nesie zodpovednosť za tovar, ktorým fyzicky disponuje.
5.
Budem tvrdiť, že v prípade, o aký ide vo veci samej, keď dopravca subdodávateľ skutočne prepravil tovar až na parkovisko colného úradu určenia a odovzdal dokumenty týkajúce sa tohto tovaru zástupcovi hlavného dopravcu, aby tento zástupca splnil formality na ukončenie colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, sa dopravca subdodávateľ svojej povinnosti zbavil, keď na hlavného dopravcu preniesol zodpovednosť za tovar a odovzdal mu sprievodné dokumenty.
6.
Tiež vyjadrím názor, že skutočnosť, že dopravca subdodávateľ následne pokračoval v preprave tovaru do iného členského štátu, mu nezakladá povinnosť, aby pred pokračovaním v preprave overil, že hlavný dopravca skutočne predložil tovar colnému úradu určenia na účely ukončenia colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, k vzniku jeho zodpovednosti by mohlo dôjsť, ak by sa preukázalo, že v preprave pokračoval s tým, že mu boli známe informácie spôsobilé preukázať, že sa tento colný režim neskončil riadne, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s ohľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti.
I – Právny rámec
7.
Podľa článku 91 ods. 1 písm. a) colného kódexu umožňuje colný režim Spoločenstva vonkajší tranzit prepravu medzi dvoma miestami v rámci colného územia Spoločenstva, pokiaľ ide o tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho, aby tovar podliehal dovoznému clu alebo iným platbám alebo obchodno‑politickým opatreniam.
8.
V zmysle článku 96 ods. 1 colného kódexu:
„Hlavný zodpovedný je držiteľom vonkajšieho tranzitného colného režimu spoločenstva. Je zodpovedný za:
a)
predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a zároveň za dodržanie opatrení prijatých colnými orgánmi k identifikácii tovaru;
b)
dodržiavanie predpisov vzťahujúcich sa na tranzitný colný režim spoločenstva.“
9.
Článok 96 ods. 2 colného kódexu stanovuje, že „bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti hlavného zodpovedného podľa odseku 1, je dopravca alebo príjemca tovaru, ktorý prijíma tovar a je si vedomý, že tento tovar je prepravovaný v rámci tranzitu spoločenstva, taktiež povinný predložiť tovar v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a za dodržania opatrení prijatých colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tovaru“.
10.
Článok 92 ods. 1 colného kódexu stanovuje, že colný režim vonkajšieho tranzitu končí ku dňu predloženia tovaru a príslušného dokumentu colnému úradu určenia.
11.
V prípade nezákonného odňatia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu vzniká na základe článku 203 colného kódexu colný dlh zaťažujúci štyri kategórie osôb:
—
osobu, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu,
—
akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu,
—
akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu, a
—
prípadne taktiež osobu, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený.
12.
V súlade s ustanoveniami článku 213 colného kódexu majú spoludlžníci colného dlhu povinnosť zaplatiť tento dlh spoločne a nerozdielne.
II – Skutkový stav vo veci samej a prejudiciálne otázky
13.
Na základe objednávky od spoločnosti Friedler Spedition GmbH bola spoločnosť IGAZ Trans Kft poverená prepravou tovaru pochádzajúceho z Číny a dopraveného do prístavu Koper (Slovinsko), v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva.
14.
Dňa 8. decembra 2008 zverila spoločnosť IGAZ Trans pánovi Horváthovi prepravu tovaru z Koperu do Viedne (Rakúsko), a následne, po splnení colných formalít, do Ríma (Taliansko).
15.
Dňa 11. decembra 2008 spoločnosť Interservice, colný zástupca, začala na základe objednávky od spoločnosti IGAZ Trans konanie vo veci tranzitu na colnom úrade v Koperi. Po začatí tohto konania mal byť tovar predložený colnému úradu Wiencont Süd, Freilager Wien (Viedeň, Rakúsko) najneskôr 18. decembra 2008.
16.
V rovnaký deň, 11. decembra 2008, sa pán Horváth dostavil do spoločnosti Interservice, ktorá vystavila nákladný list CMR ( 4 ), ako aj splnomocnenie potrebné na prevzatie tovaru, a elektronicky zaslala slovinským colným orgánom dokument T1, ktorý sa mal použiť v priebehu konania vo veci tranzitu. Po prevzatí tovaru na colnom úrade v Koperi ho potom pán Horváth prepravil na parkovisko colného úradu vo Viedni, ktorý bol uvedený v nákladnom liste CMR, kde zástupcovi spoločnosti IGAZ Trans odovzdal dokumenty potrebné na splnenie colných formalít.
17.
Pán Horváth následne ostal na tomto parkovisku od 12. do 17. decembra 2008 s kontajnerom, v ktorom sa nachádzal tovar. Dňa 17. decembra 2008 sa vrátil do Maďarska, pričom kontajner nechal na mieste, a potom 18. decembra 2008 odišiel naspäť do Viedne.
18.
Tovar nebol predložený colnému úradu určenia na účely splnenia colných formalít. Pán Horváth pokračoval v jeho preprave s novým nákladným listom, vystaveným spoločnosťou Friedler Spedition, ktorý prevzal od zástupcu spoločnosti IGAZ Trans, a potom ho prepravil na konečné miesto jeho určenia v Taliansku.
19.
Podľa zistení Kúrie (Najvyšší súd, Maďarsko) prijal pán Horváth tovar so zjavným vedomím toho, že tento tovar bol prepustený do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva. Pred pokračovaním v jeho preprave z Viedne do Ríma sa však dostatočne neubezpečil, že IGAZ Trans alebo Friedler Spedition predložili tovar colnému úradu určenia. Vnútroštátny súd tiež uvádza, že v konaní o veci samej nemá viac informácií, ktoré by naznačovali, že pán Horváth vedel o odňatí tovaru spod colného dohľadu.
20.
Skončenie tohto colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva bolo colnému úradu odoslania preukázané predložením tranzitného vyhlásenia, opatreného odtlačkom pečiatky rumunského colného úradu. Slovinské colné orgány na základe vyšetrovania zistili, že odtlačok pečiatky rumunského colného úradu bol na tranzitnom vyhlásení sfalšovaný.
21.
Z dôvodu odňatia tovaru spod colného dohľadu musela Interservice ako hlavný zodpovedný zaplatiť sumu 11196,49 eura z titulu cla, dane z pridanej hodnoty a úrokov z omeškania.
22.
Interservice podala na základe mimozmluvnej zodpovednosti žalobu, ktorej predmetom je regresný nárok, proti pánovi Horváthovi, pričom tvrdila, že na základe článku 96 ods. 2 colného kódexu zodpovedá dopravca spolu s hlavným zodpovedným za predloženie tovaru, a to aj v prípade, že konkrétne koná iba ako dopravca subdodávateľ.
23.
Keďže táto žaloba bola zamietnutá tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní, Interservice podala kasačný opravný prostriedok na Kúriu (Najvyšší súd), ktorý rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 96 ods. 2 [colného kódexu Spoločenstva] vykladať v tom zmysle, že za dopravcu tovaru sa má považovať nielen každá osoba, ktorá s predávajúcim uzavrela zmluvu o preprave daného tovaru (zmluvný alebo hlavný dopravca), ale aj každá osoba, ktorá uskutočňuje celú prepravu alebo jej časť na základe ďalšej zmluvy uzavretej so zmluvným alebo hlavným dopravcom (dopravca subdodávateľ)?
2.
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa článok 96 ods. 2 [colného kódexu Spoločenstva] vykladať v tom zmysle, že v každom takom prípade, akým je prejednávaná vec, ukladá toto ustanovenie dopravcovi subdodávateľovi povinnosť, aby sa pred pokračovaním v preprave tovaru dostatočne ubezpečil, že hlavný dopravca tento tovar skutočne predložil colnému úradu určenia v súlade s uplatniteľnými predpismi?“
III – Moje posúdenie
A – Úvodné poznámky
24.
S cieľom lepšie porozumieť, o čo ide v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je podľa môjho názoru potrebné v krátkosti pripomenúť skutkový a právny kontext prípadu vo veci samej.
25.
Vnútroštátny súd chce jednak dosiahnuť spresnenie pojmu „dopravca“ v zmysle článku 96 ods. 2 colného kódexu na účely vydania jeho rozhodnutia, či sa pán Horváth má považovať za takéhoto dopravcu, a jednak, v prípade kladnej odpovede, určiť rozsah povinnosti tejto dotknutej osoby.
26.
Tieto otázky boli položené v rámci sporu medzi colným zástupcom, ktorý bol uznaný za dlžníka colného dlhu v dôsledku odňatia tovaru spod colného dohľadu, a dopravcom tohto tovaru, ktorý bol dopravcom subdodávateľom.
27.
Táto situácia si bezprostredne vyžaduje dve poznámky.
28.
Prvá sa týka skutočnosti zakladajúcej vznik colného dlhu.
29.
V tejto súvislosti nesúhlasím s váhavým postojom Európskej komisie, ktorá tvrdí, že podľa opisu skutkových okolností, ktorý je uvedený v rozhodnutí vnútroštátneho súdu, existujú pochybnosti o pôvode colného dlhu, ktorý mohol vzniknúť buď z dôvodu odňatia tovaru spod colného dohľadu v zmysle článku 203 colného kódexu, alebo na základe článku 204 tohto kódexu, z dôvodu nesplnenia povinností colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, ktoré nemalo vplyv na colný dohľad.
30.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba pojem „odňatie spod colného dohľadu“ obsiahnutý v článku 203 ods. 1 colného kódexu chápať tak, že zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie konať s cieľom zabrániť príslušnému colnému orgánu, aj keď len krátkodobo, v prístupe k tovaru, ktorý podlieha colnému dohľadu, a zabrániť mu vo vykonaní kontrol upravených v článku 37 ods. 1 colného kódexu. ( 5 )
31.
V predmetnom prípade z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že colný režim vonkajšieho tranzitu Spoločenstva bol ukončený podvodne, keďže príchod tovaru na colný úrad určenia bol preukázaný na základe dokumentov opatrených falošnými odtlačkami pečiatok rumunských colných orgánov. ( 6 ) Skutočnosť, že tovar nebol colnému úradu určenia riadne predložený, zabránila tomu, aby sa colné orgány, ktoré boli oklamané falošnými dokumentmi, ubezpečili o spôsobe naloženia s týmto tovarom v čase, ktorý je pritom rozhodujúci pre skončenie tohto colného režimu, ( 7 ) a toto podvodne dosiahnuté ukončenie evidentne spôsobilo riziko nezákonného zaradenia tovaru do hospodárskeho obehu Európskej únie. Domnievam sa teda, že už samotná skutočnosť, že boli predložené sfalšované dokumenty s cieľom preukázať, že colný režim vonkajšieho tranzitu Spoločenstva skončil, je príznačná pre odňatie spod colného dohľadu, čím vzniká colný dlh na základe článku 203 colného kódexu.
32.
Moja druhá poznámka sa týka dôsledkov odňatia spod colného dohľadu v zmysle článku 203 colného kódexu.
33.
V prípade nezákonného odňatia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu sú osoby, ktoré možno uznať za dlžníkov colného dlhu, vymedzené v článku 203 ods. 3 colného kódexu, ktorý rozlišuje štyri kategórie colných dlžníkov.
34.
Prvé tri zarážky tohto ustanovenia sa vzťahujú na osoby, ktoré zapríčinili odňatie tovaru spod colného dohľadu, osoby, ktoré sa tohto odňatia akokoľvek zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tento tovar bol odňatý spod colného dohľadu, ako aj osoby, ktoré tovar získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia vedomé, že tento tovar bol odňatý spod colného dohľadu. Spoločným menovateľom týchto troch kategórií osôb je to, že sa určitou formou zúčastnili na porušení alebo z neho prinajmenšom mali prospech tým, že svojím spôsobom, ak mám použiť terminológiu trestného práva, boli páchateľmi alebo spolupáchateľmi tohto činu alebo osobami prechovávajúcimi tovar zaradený do hospodárskeho obehu Únie bez toho, aby bol preclený.
35.
Štvrtá zarážka uvedeného ustanovenia sa naopak vzťahuje na osoby, ktoré sa síce nezúčastnili na odňatí tovaru, ale mali najmä plniť povinnosti vyplývajúce z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený. Ako Súdny dvor opakovane rozhodol, v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva je to držiteľ tohto colného režimu, kto si má vzhľadom na to, že je hlavný zodpovedný v zmysle článku 96 ods. 1 colného kódexu, splniť povinnosti vyplývajúce z použitia uvedeného režimu a kto je colným dlžníkom v zmysle článku 203 ods. 3 štvrtej zarážky tohto kódexu. ( 8 )
36.
Na základe článku 96 ods. 2 colného kódexu sa však dlžníkom colného dlhu môže stať aj dopravca alebo príjemca tovaru, a to prostredníctvom článku 203 ods. 3 štvrtej zarážky tohto kódexu, pretože tomuto dopravcovi alebo tomuto príjemcovi ukladá povinnosť predložiť tovar colnému úradu určenia v nezmenenom stave.
37.
Z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, ktorý vychádza z predpokladu, že pán Horváth sa nepodieľal na odňatí tovaru spod colného dohľadu, z okolností prejednávanej veci vyplýva, že zodpovednosť dopravcu subdodávateľa nemožno oprieť o tie skutočnosti zakladajúce vznik colného dlhu, ktoré sú uvedené v prvých troch zarážkach článku 203 ods. 3 colného kódexu. Vnútroštátny súd si ale kladie otázku, či sa pán Horváth nemá považovať za spoludlžníka colného dlhu na základe článku 203 ods. 3 štvrtej zarážky tohto kódexu, čo predpokladá, že by musel byť povinný splniť povinnosť stanovenú v článku 96 ods. 2 uvedeného kódexu.
38.
Pracujem teda s hypotézou, na základe ktorej, ako sa zdá, môže byť zodpovednosť dopravcu alebo príjemcu tovaru založená iba z dôvodu, že mu článok 96 ods. 2 colného kódexu ukladá osobitnú povinnosť predložiť tovar colnému úradu určenia a v súlade s opatreniami na zabezpečenie identifikácie tovaru. ( 9 )
39.
Výklad, ktorý požaduje vnútroštátny súd s cieľom dosiahnuť spresnenie týkajúce sa nositeľov uvedenej povinnosti a rozsahu tejto povinnosti, je teda potrebný na vyriešenie sporu vo veci samej.
B – O prvej otázke
40.
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa pojmom „dopravca“ v zmysle článku 96 ods. 2 colného kódexu rozumie výlučne hlavný dopravca, ktorému bola priamo zverená preprava tovaru prepusteného do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, alebo či tento pojem zahŕňa aj dopravcu subdodávateľa, s ktorým na účely plnenia prepravnej zmluvy hlavný dopravca uzavrel subdodávateľskú zmluvu.
41.
Podľa môjho názoru sa článok 96 ods. 2 colného kódexu vzťahuje bez rozdielu na každú osobu, ktorá vykonáva prepravu tovaru prepusteného do colného režimu vonkajšieho tranzitu, či už ide o hlavného dopravcu alebo dopravcu subdodávateľa.
42.
Zdá sa, že tento výklad potvrdzuje už samotné prečítanie tohto ustanovenia.
43.
Ako vyplýva z jeho znenia, uvedené ustanovenie stanovuje ako jedinú podmienku existenciu povinnosti dopravcu alebo príjemcu tovaru prijať tovar s vedomosťou o jeho právnom režime. Keďže normotvorca Únie vôbec nerozlišuje medzi tým, či dopravu uskutočňuje priamo hlavný dopravca alebo iný dopravca ako subdodávateľ, povinnosť predložiť tovar colnému úradu určenia v nezmenenom stave má bez rozdielu každá osoba poverená prepravou tovaru, vo vzťahu ku ktorej sa preukázalo, že skutočne má vedomosť o colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva. Ak dopravca subdodávateľ túto podmienku mať vedomosť spĺňa, vzťahuje sa na neho povinnosť stanovená v článku 96 ods. 2 colného kódexu.
44.
Navyše sa zdá, že tento záver podporuje aj teleologický výklad.
45.
Povinnosť, ktorá zaťažuje dopravcu alebo príjemcu tovaru, je totiž obmedzená samotným svojím predmetom, ktorý spočíva v predložení tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikáciu tovaru.
46.
Ako správne uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, normotvorca Únie zaviedol spoluzodpovednosť dopravcu alebo príjemcu tovaru práve preto, aby sa zohľadnila skutočnosť, že osoba, ktorá fyzicky disponuje tovarom, je jedinou osobou, ktorá je schopná ho reálne predložiť colnému úradu určenia.
47.
V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obmedzená povinnosť, ktorú má dopravca alebo príjemca tovaru na základe článku 96 ods. 2 colného kódexu sa odlišuje od všeobecnej povinnosti, ktorú má hlavný zodpovedný na základe článku 96 ods. 1 tohto kódexu.
48.
Hlavný zodpovedný je ako držiteľ vonkajšieho tranzitného colného režimu Spoločenstva zodpovedný nielen za predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave, a zároveň v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tovaru, ( 10 ) ale aj všeobecnejšie za „dodržiavanie predpisov vzťahujúcich sa na tranzitný colný režim spoločenstva“ ( 11 ). Podľa článku 96 ods. 1, článku 203 ods. 3 štvrtej zarážky a článku 204 ods. 1 colného kódexu sa stáva dlžníkom colného dlhu už len na základe nedodržania predpisov týkajúcich sa tohto colného režimu, a to aj keď sa mu tento dlh nedá priamo pripísať, pričom cieľom zodpovednosti, ktorá sa mu takto ukladá, je „zabezpečiť riadne a jednotné uplatňovanie ustanovení upravujúcich vyberanie colného dlhu v záujme ochrany finančných záujmov Spoločenstva a členských štátov“ ( 12 ). Hlavný zodpovedný, ktorý je povinný zabezpečiť riadny priebeh tranzitných operácií, je dlžníkom colného dlhu aj v prípade, že konal v dobrej viere a že priestupok v režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva je výsledkom podvodu, ktorý hlavný zodpovedný nespáchal. ( 13 ) Na základe objektívnej zodpovednosti hlavného zodpovedného teda zodpovedá za každé porušenie právnych predpisov týkajúcich sa colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, aj keď sa ho dopustila iná osoba.
49.
Zodpovednosť dopravcu alebo príjemcu tovaru je obmedzenejšia. Na rozdiel od hlavného zodpovedného nie je zodpovedný za dodržiavanie všetkých predpisov vzťahujúcich sa na colný režim vonkajšieho tranzitu Spoločenstva. Pokiaľ sa má článok 96 ods. 2 colného kódexu chápať tak, že mu ukladá povinnosť výsledku v tom zmysle, že je povinný sa ubezpečiť, že tovar bol predložený colnému úradu určenia v nezmenenom stave, dopravca alebo príjemca tohto tovaru tak môže urobiť iba počas doby, keď sa tento tovar nachádza v jeho fyzickej dispozícii. Inak povedané, zatiaľ čo povinnosť podľa článku 96 ods. 1 tohto kódexu je založená na samotnom postavení hlavného zodpovedného, ktorý musí znášať následky akéhokoľvek porušenia alebo nezrovnalosti, ku ktorým došlo, zodpovednosť dopravcu alebo príjemcu tovaru je založená na fyzickej kontrole nad týmto tovarom, ktorou je uvedená zodpovednosť zároveň obmedzená.
50.
Z uvedeného teda vyvodzujem, že pokiaľ je dopravca subdodávateľ viazaný povinnosťou predložiť tovar colnému úradu určenia v nezmenenom stave, túto povinnosť má iba po dobu, kým skutočne vykonáva činnosť prepravy, v rámci ktorej za tovar nesie zodpovednosť.
51.
Využívanie viacerých dopravcov je v medzinárodnej preprave tovaru bežnou praxou. Podľa môjho názoru v prípade, že by sa viacerí dopravcovia podujali zabezpečiť časť trasy, povinnosť podľa článku 96 ods. 2 colného kódexu by mal postupne každý z nich, pretože práve po dobu, kým nesú zodpovednosť za tovar, môžu dohliadať na to, aby tento tovar ostal v nezmenenom stave, pričom môžu najmä zabrániť akémukoľvek porušeniu colnej uzávery alebo akejkoľvek nelegálnej prekládke.
52.
V prípade, o aký ide vo veci samej, keď dopravca subdodávateľ skutočne prepravil tovar až na parkovisko colného úradu určenia a odovzdal dokumenty týkajúce sa tohto tovaru zástupcovi hlavného dopravcu, aby tento zástupca splnil formality na ukončenie colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, sa podľa môjho názoru dopravca subdodávateľ svojej povinnosti zbavil, keď na hlavného dopravcu preniesol zodpovednosť za tovar a odovzdal mu sprievodné dokumenty, pričom tento hlavný dopravca sa takto stal „dopravcom“ v zmysle článku 96 ods. 2 colného kódexu.
53.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku jednak tak, že článok 96 ods. 2 colného kódexu sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „dopravca“ sa vzťahuje na každú osobu uskutočňujúcu prepravu tovaru, ktorý táto osoba prijala s vedomím, že tovar bol prepustený do colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, či už na základe zmluvy o preprave uzavretej s objednávateľom prepravy alebo na základe subdodávateľskej zmluvy uzavretej s hlavným dopravcom, a jednak, že povinnosť podľa tohto ustanovenia má dopravca po dobu, kým nesie zodpovednosť za tovar, ktorým fyzicky disponuje, takže v prípade, o aký ide vo veci samej, keď dopravca subdodávateľ skutočne prepravil tovar až na parkovisko colného úradu určenia a odovzdal dokumenty týkajúce sa tohto tovaru zástupcovi hlavného dopravcu, aby tento zástupca splnil formality na ukončenie colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, sa podľa môjho názoru dopravca subdodávateľ svojej povinnosti zbavil, keď na hlavného dopravcu preniesol zodpovednosť za tovar a odovzdal mu sprievodné dokumenty.
54.
Ostáva však ešte preskúmať, či sa pán Horváth na základe skutočnosti, že pokračoval v preprave tovaru z Viedne do Ríma, znova nestal dlžníkom colného dlhu.
55.
Presne toto je predmetom druhej otázky.
C – O druhej otázke
56.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa v prípade, o aký ide vo veci samej, musí dopravca subdodávateľ pred pokračovaním v preprave tovaru do iného členského štátu dostatočne ubezpečiť, že hlavný dopravca tento tovar skutočne predložil colnému úradu určenia v súlade s uplatniteľnými predpismi.
57.
Domnievam sa, že odpoveď celkom prirodzene vyplýva z mojich vyššie uvedených úvah týkajúcich sa prvej otázky.
58.
Na rozdiel od hlavného zodpovedného, ktorý je povinný zabezpečiť riadny priebeh tranzitných operácií, dopravca nemá v rámci colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva inú povinnosť ako predložiť tovar v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie tovaru.
59.
Za takých okolností, o aké ide vo veci samej, keď dopravca subdodávateľ odovzdal hlavnému dopravcovi tranzitné dokumenty, aby tento splnil formality potrebné na ukončenie colného režimu, usudzujem, že od okamihu tohto odovzdania sa tento hlavný dopravca stal nositeľom povinnosti, ktorú mal dopravca subdodávateľ na základe článku 96 ods. 2 colného kódexu.
60.
Dopravca subdodávateľ, ktorý sa zbavil tejto povinnosti, nebol pred pokračovaním v preprave povinný overiť, že hlavný dopravca skutočne predložil tovar colnému úradu určenia na účely ukončenia colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva.
61.
Hoci sa na základe článku 96 ods. 2 colného kódexu na dopravcu subdodávateľa nemôže vzťahovať povinnosť aktívnej ostražitosti, domnievam sa, že k vzniku zodpovednosti dopravcu subdodávateľa by mohlo dôjsť, ak by sa preukázalo, že v preprave pokračoval s tým, že mu boli známe informácie spôsobilé preukázať, že sa colný režim vonkajšieho tranzitu Spoločenstva neskončil riadne, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s ohľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti. V tomto prípade by sa totiž na dopravcu subdodávateľa malo nazerať tak, že súhlasil s pokračovaním v preprave tovaru s vedomím, že sú naďalej prepravované v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, v dôsledku čoho by sa znovu stal nositeľom povinnosti podľa článku 96 ods. 2 colného kódexu.
IV – Návrh
62.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré položil Kúria (Najvyšší súd, Maďarsko), odpovedal takto:
Článok 96 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „dopravca“ sa vzťahuje na každú osobu uskutočňujúcu prepravu tovaru, ktorý táto osoba prijala s vedomím, že tovar je prepravovaný v colnom režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, či už na základe zmluvy o preprave uzavretej s objednávateľom prepravy alebo na základe subdodávateľskej zmluvy uzavretej s hlavným dopravcom, a že povinnosť podľa tohto ustanovenia má dopravca po dobu, kým nesie zodpovednosť za tovar, ktorým fyzicky disponuje.
V takom prípade, o aký ide vo veci samej, keď dopravca subdodávateľ skutočne prepravil tovar až na parkovisko colného úradu určenia a odovzdal dokumenty týkajúce sa tohto tovaru zástupcovi hlavného dopravcu, aby tento zástupca splnil formality na ukončenie colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, sa dopravca subdodávateľ svojej povinnosti zbavil, keď na hlavného dopravcu preniesol zodpovednosť za tovar a odovzdal mu sprievodné dokumenty.
Okrem toho skutočnosť, že dopravca subdodávateľ následne pokračoval v preprave tovaru do iného členského štátu, tomuto dopravcovi subdodávateľovi nezakladá povinnosť, aby pred pokračovaním v preprave overil, že hlavný dopravca skutočne predložil tovar colnému úradu určenia na účely ukončenia colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva. K vzniku jeho zodpovednosti by však mohlo dôjsť, ak by sa preukázalo, že v preprave pokračoval s tým, že mu boli známe informácie spôsobilé preukázať, že sa tento colný režim neskončil riadne, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu s ohľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, 2005, s. 13, ďalej len „colný kódex“).
( 3 ) Ďalej len „Interservice“.
( 4 ) Náložný list vystavený na základe Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, podpísaného 19. mája 1956 v Ženeve, zmeneného a doplneného protokolom podpísaným 5. júla 1978 v Ženeve.
( 5 ) Pozri najmä rozsudky z 12. júna 2014, SEK Zollagentur (C‑75/13, EU:C:2014:1759, bod 28 a citovanú judikatúru), ako aj z 29. októbra 2015, B & S Global Transit Center (C‑319/14, EU:C:2015:734, bod 28 a citovanú judikatúru).
( 6 ) Z článku 361 ods. 5 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1192/2008 zo 17. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 329, 2008, s. 1), vyplýva, že tranzitná operácia sa môže ukončiť na inom colnom úrade ako na úrade, ktorý sa uvádza v tranzitnom vyhlásení, pričom takýto úrad sa potom stáva colným úradom určenia.
( 7 ) Pokiaľ ide o kľúčový aspekt kontroly v čase skončenia colného režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, odkazujem na body 25 a 26 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci B & S Global Transit Center (C‑319/14, EU:C:2015:500).
( 8 ) Pozri rozsudky z 27. júna 2013, Codirex Expeditie (C‑542/11, EU:C:2013:429, bod 33), a z 12. júna 2014, SEK Zollagentur (C‑75/13, EU:C:2014:1759, bod 35).
( 9 ) Ilustrujúc potrebnosť tejto osobitnej povinnosti, vec sama nabáda zamyslieť sa nad dôvodmi, pre ktoré Komisia vo svojom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva [KOM(97) 472 v konečnom znení], navrhla odstránenie tohto ustanovenia, keďže podľa odôvodnenia 5 uvedeného návrhu toto ustanovenie „samo osebe nepridáva nič k ustanoveniam kódexu týkajúcim sa určenia skutočnosti zakladajúcej vznik colného dlhu a dlžníkov colného dlhu“. V nadväznosti na pozmeňujúci návrh Parlamentu, s ktorým Komisia súhlasila, bol návrh nariadenia prijatý bez zmeny článku 96 [pozri zmenený a doplnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva [KOM(1998) 428 v konečnom znení], ako aj nariadenie (ES) č. 955/1999 Európskeho parlamentu a Rady z 13. apríla 1999 ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 ohľadom režimu vonkajšieho tranzitu spoločenstva (Ú. v. ES L 119, 1999, s. 1; Mim. vyd. 02/009, s. 221)].
( 10 ) Článok 96 ods. 1 písm. a) colného kódexu.
( 11 ) Článok 96 ods. 1 písm. b) tohto kódexu.
( 12 ) Pozri rozsudok z 3. apríla 2008, Militzer & Münch (C‑230/06, EU:C:2008:186, bod 48). Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2010, DSV Road (C‑234/09, EU:C:2010:435, bod 30).
( 13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2008, Militzer & Münch (C‑230/06, EU:C:2008:186, bod 49).
Full & Egal Universal Law Academy