NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA
prednesené 3. mája 2017 ( 1 )
Vec C‑701/15
Malpensa Logistica Europa S.p.A
proti
SEA – Società Esercizi Aeroportuali S.p.A,
za účasti:
Beta‑Trans S.p.A
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko, Taliansko)]
„Verejné zákazky – Doprava – Využívanie určitej zemepisnej oblasti na účely jej poskytnutia dopravcom v leteckej doprave na letiskách alebo v iných terminálových zariadeniach – Smernice 2004/17/ES a 96/67/ES – Vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje povinnosť vyhlásiť výberové konanie na pridelenie letiskových priestorov“
1.
Spor, ktorý je predmetom prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, vznikol v rámci vzťahov medzi riadiacim orgánom letiska Milano-Malpensa ( 2 ) a dvoma zo spoločností, ktoré poskytujú služby pozemnej obsluhy na tomto letisku. Jedna z nich (Malpensa Logistica Europa S.p.A., ďalej len „Malpensa Logistica“) napadla žalobou rozhodnutie spoločnosti SEA, ktorým bolo druhej spoločnosti poskytujúcej služby pozemnej obsluhy na tomto letisku (Beta-Trans S.p.A., ďalej len „Beta-Trans“) priamo pridelené dočasné užívanie určitého letiskového zariadenia bez toho, aby sa najprv uskutočnilo výberové konanie.
2.
Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko, Taliansko), ktorý má rozhodnúť o uvedenej žalobe, musí v konaní uplatniť určité vnútroštátne predpisy, ktoré upravujú verejné obstarávanie a ktoré sa podľa jeho názoru odchyľujú od vnútroštátnych predpisov upravujúcich služby pozemnej obsluhy na letiskách. Keďže prvými z uvedených predpisov sa do vnútroštátneho práva preberá smernica 2004/17/ES ( 3 ) a druhými z nich smernica 96/67/ES ( 4 ), uvedený súd žiada Súdny dvor o výklad práva Únie s cieľom objasniť, či prideleniu priestoru spoločnosti Beta-Trans malo predchádzať výberové konanie uskutočnené podľa pravidiel verejného obstarávania.
I. Právny rámec
A. Právo Únie
1. Smernica 2004/17
3.
Článok 1 („Vymedzenie pojmov“) znie:
„1.
Na účely tejto smernice sa použijú pojmy vymedzené v tomto článku.
2.
a)
‚Zákazky na dodávky tovaru, na práce a na služby‘ sa uskutočňujú na základe zmlúv s peňažným plnením uzatvorených písomne medzi jedným alebo viacerými obstarávateľmi uvedenými v článku 2 ods. 2 a jedným alebo viacerými zhotoviteľmi, dodávateľmi alebo poskytovateľmi služieb.
…
d)
‚Zákazky na služby‘ sú iné zákazky ako zákazky na práce alebo na dodávku tovaru, ktorých predmetom je poskytnutie služieb uvedených v prílohe XVII.
…
3.
…
b)
‚Koncesia na služby‘ je zákazka rovnakého druhu ako zákazka na služby s tým rozdielom, že protiplnením za poskytovanie služieb je buď len právo na využívanie služby, alebo toto právo spojené s peňažným plnením.“
4.
Článok 2 („Obstarávatelia“) v odseku 2 stanovuje:
„Táto smernica sa vzťahuje na obstarávateľov:
a)
ktorí sú verejnými obstarávateľmi alebo verejnými podnikmi a ktorí vykonávajú jednu z činností uvedených v článkoch 3 až 7;
…“.
5.
V článku 7, nazvanom „Prieskum alebo ťažba ropy, plynu, uhlia alebo ostatných tuhých palív, ako aj prístavy a letiská“, sa uvádza:
„Táto smernica sa uplatňuje na činnosti týkajúce sa využívania určitej zemepisnej oblasti na tieto účely:
…
b)
poskytovanie letísk… alebo iných terminálových zariadení dopravcom v leteckej… doprave.“
6.
V článku 18 („Koncesie na práce a koncesie na služby“) je uvedené:
„Táto smernica sa nevzťahuje na koncesie na práce a koncesie na služby, ktoré zadávajú obstarávatelia vykonávajúci jednu alebo viac činností uvedených v článkoch 3 až 7, ak sa tieto koncesie zadávajú na vykonávanie takýchto činností.“
2. Smernica 96/67
7.
Odôvodnenia tejto smernice stanovujú:
„(5)
… otvorenie prístupu k trhu služieb pozemnej obsluhy by malo pomôcť znížiť prevádzkové náklady leteckých spoločností a zvýšiť kvalitu služieb poskytovaných užívateľom leteckej dopravy;
(6)
… na základe princípu subsidiarity je dôležité, aby sa prístup k trhu služieb pozemnej obsluhy uskutočňoval v rámci spoločenstva, pričom by umožňoval členským štátom brať do úvahy špecifický charakter tohto sektoru;
(7)
… vo svojom oznámení z júna 1994 nazvanom ‚Cesta vpred pre civilné letectvo v Európe‘ Komisia naznačila svoj úmysel začať iniciatívu pred koncom roka 1994, zameranú na dosiahnutie prístupu k trhu s pozemnou obsluhou na letiskách spoločenstva;… Rada vo svojej rezolúcii z 24. októbra 1994 o situácii v európskom civilnom letectve… potvrdila nutnosť zohľadnenia naliehavých problémov spojených so situáciou na letiskách po otvorení trhu;
…
(11)
… pre určité kategórie služieb pozemnej obsluhy prístup k trhu a self-handling môžu naraziť na bezpečnostné, zabezpečovacie, kapacitné a priestorové prekážky;… z toho dôvodu [je] potrebné, aby bolo možné obmedziť počet autorizovaných dodávateľov takých kategórií služieb pozemnej obsluhy;… je rovnako potrebné, aby bolo možné obmedziť self-handling;… v takom prípade musia byť kritériá obmedzenia relevantné, objektívne, transparentné a nediskriminačné;
…
(14)
… v niektorých prípadoch môžu byť tieto prekážky také, že oprávňujú použitie reštrikcií v prístupe na trh alebo k self-handlingu a [použitie obmedzení prístupu na trh alebo self-handlingu za predpokladu, že – neoficiálny preklad] tieto obmedzenia sú relevantné, objektívne, transparentné a nediskriminačné;
…
(16)
… ak sa má udržať účinná a spravodlivá hospodárska súťaž pri limitovanom počte dodávateľov služieb pozemnej obsluhy, títo musia byť vybraní na základe transparentného a nestranného postupu;… by sa malo poradiť s užívateľmi letiska pri výbere dodávateľov služieb pozemnej obsluhy, pretože majú hlavný záujem na kvalite a cene služieb pozemnej obsluhy, ktoré požadujú;
…
(25)
… dodávateľom oprávneným poskytovať služby pozemnej obsluhy a užívateľom letiska, ktorí majú povolenú self-handlingovú činnosť, musí byť zaručený prístup k zariadeniam letiska v rozsahu potrebnom na zabezpečenie ich práv a v záujme umožnenia spravodlivej a skutočnej súťaže;… musí byť [však] možné, aby taký prístup bol podnetom na vyberanie poplatkov“.
8.
Článok 2 („Definície“) stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
c)
‚riadiaci orgán letiska‘ znamená orgán, ktorý v spojení s inými činnosťami alebo bez toho, čo môže byť, [alebo prípadne bez vykonávania iných činností – neoficiálny preklad] má podľa vnútroštátnych právnych predpisov za cieľ správu a riadenie infraštruktúry letiska a koordináciu a kontrolu činností rôznych prevádzkovateľov na príslušnom letisku alebo v systéme letísk;
…
e)
‚pozemná obsluha‘ znamená služby poskytované užívateľom letiska na letiskách tak, ako je uvedené v prílohe;
…
g)
‚dodávateľ služieb pozemnej obsluhy‘ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu tretím stranám jednu alebo viaceré kategórie pozemnej obsluhy.“
9.
V článku 6 („Pozemná obsluha pre tretie strany“) ods. 1 a 2 sa uvádza:
„1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia… na to, aby zabezpečili voľný prístup dodávateľov služieb pozemnej obsluhy na trh služieb poskytovaných tretím stranám.
…
2. Členské štáty môžu obmedziť počet [oprávnených] dodávateľov…“.
10.
Článok 9 („Výnimky“) v odseku 1 stanovuje:
„Ak na letisku špecifické prekážky vznikajúce z kongescie [preťaženia – neoficiálny preklad] a miery využitia plochy a týkajúce sa použiteľného priestoru alebo kapacity neumožňujú otvoriť trh a/alebo zaviesť self-handling na stupni stanovenom touto smernicou, príslušný členský štát sa môže rozhodnúť:
a)
obmedziť počet dodávateľov…“.
11.
V článku 11 („Výber dodávateľov“) ods. 1 písm. b) sa uvádza:
„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na organizáciu výberového konania dodávateľov oprávnených zabezpečovať služby pozemnej obsluhy na letiskách v prípadoch, keď je ich počet obmedzený podľa článku 6 ods. 2 alebo článku 9. Tento postup musí dodržať nasledovné zásady:
…
b)
Výzva na predkladanie ponúk musí byť oznámená a uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, na ktorú môže odpovedať ktorýkoľvek zainteresovaný dodávateľ služieb pozemnej obsluhy.
…“.
12.
V zmysle článku 16 („Prístup k zariadeniam“):
…
„2. Miesto vhodné [Dostupné priestory – neoficiálny preklad] pre pozemnú obsluhu na letisku musí byť rozdelené medzi rôznych [musia byť rozdelené medzi jednotlivých – neoficiálny preklad] dodávateľov pozemných služieb… vrátane nových vstupných miest [nových záujemcov – neoficiálny preklad] v rozsahu, ktorý je potrebný na uplatňovanie ich práv a ktoré umožňujú účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž [a na umožnenie účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže – neoficiálny preklad] na základe relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných pravidiel a kritérií.
3. Ak je prístup k zariadeniam podnetom k vyberaniu poplatkov, tieto sa stanovia podľa relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií.“
B. Talianske právo
1. Legislatívny dekrét č. 163/2006 ( 5 )
13.
Článok 213 („Prístavy a letiská“) znie:
„Ustanovenia tejto časti sa uplatnia na činnosti týkajúce sa využívania určitej zemepisnej oblasti na účely poskytovania letísk, námorných alebo vnútrozemských prístavov alebo iných terminálových zariadení dopravcom v leteckej, námornej alebo vnútrozemskej vodnej doprave.“
2. Legislatívny dekrét č. 18/1999 ( 6 )
14.
Článok 4 ods. 1 ako štandard stanovuje pre dodávateľov služieb pozemnej obsluhy voľný prístup na trh, výlučne na základe požiadaviek uvedených v článku 13.
15.
Článok 4 ods. 2 pripúšťa možnosť, aby sa voľný prístup obmedzil „z opodstatnených dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti, kapacity alebo dostupného priestoru na letisku“.
16.
V článku 12 ods. 1 sú opísané prípady výnimiek z voľného prístupu, ktoré sa chápu ako „špecifické obmedzenia priestoru alebo dostupnej kapacity vyplývajúce najmä z preťaženia a miery využitia plochy, na základe predchádzajúceho oznámenia riadiaceho orgánu letiska“.
17.
Článok 11 ukladá povinnosť vyhlásiť predchádzajúce verejné výberové konanie „pri výbere dodávateľov kategórií služieb pozemnej obsluhy, ktorých prístup podlieha obmedzeniam alebo výnimkám“.
II. Konanie pred Súdnym dvorom
18.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 31. decembra 2015.
19.
Písomné pripomienky predložili Malpensa Logistica, Beta-Trans, SEA a Európska komisia.
20.
Dňa 25. mája 2016 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa Malpensa Logistica a Beta-Trans nezúčastnili. Naopak, SEA a Európska komisia sa na ňom zúčastnili.
III. Skutkový stav a prejudiciálna otázka
21.
SEA ako riadiaci orgán letiska Milano-Malpensa pridelila spoločnosti Beta-Trans hangár na tomto letisku s približnou rozlohou 1000 metrov štvorcových na poskytovanie služieb pozemnej obsluhy.
22.
Z písomných pripomienok a z informácií poskytnutých na pojednávaní vyplýva, že pred pridelením tohto hangáru spoločnosti Beta-Trans bolo vyhlásené výberové konanie na pridelenie určitých letiskových priestorov dodávateľom služieb pozemnej obsluhy. Do tohto výberového konania sa prihlásila tak Beta-Trans, ako aj Malpensa Logistica, pričom obe boli oprávnené vykonávať činnosti fyzickej manipulácie (handling) na tomto letisku, pričom úspešným uchádzačom v tomto výberovom konaní bola prvá uvedená spoločnosť.
23.
Keďže Beta-Trans nemohla využívať priestor, ktorý jej bol pridelený, lebo ešte nebol riadne pripravený, pretože musel prejsť stavebnými úpravami, SEA jej dovolila dočasne užívať hangár s rozlohou 1000 metrov štvorcových, aby mohla okamžite začať s vykonávaním činností pozemnej obsluhy. Tento hangár jej bol teda pridelený len dočasne do doby, kým nebude pripravený na užívanie „definitívny priestor“ (ktorý mal byť odovzdaný do užívania v júli 2017).
24.
Dňa 18. apríla 2015 podala Malpensa Logistica žalobu, ktorou navrhla vyhlásiť akt, ktorým bol uvedený hangár pridelený spoločnosti Beta-Trans, za neplatný. Uviedla, že aj ona potrebuje väčšie priestory, tak ako Beta-Trans, a preto sa malo s oboma spoločnosťami zaobchádzať rovnako v rámci verejného výberového konania.
25.
Súd, ktorý prejednáva tento spor, uvádza, že v zásade sa uplatní legislatívny dekrét č. 163/2006, lebo podľa judikatúry Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) ( 7 ) sa prideľovanie letiskových priestorov na poskytovanie služieb pozemnej obsluhy spravuje vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa verejného obstarávania. Prideľovanie týchto priestorov patrí do vecnej pôsobnosti právnej úpravy týkajúcej sa osobitných odvetví, a preto si vyžaduje vyhlásenie verejného výberového konania.
26.
Vnútroštátny súd však zistil, že z iného vnútroštátneho predpisu (legislatívny dekrét č. 18/1999, ktorý upravuje letiskové služby pozemnej obsluhy) vyplýva odlišný záver, lebo tento predpis neukladá povinnosť vyhlásiť výberové konanie.
27.
Keďže dvoma uvedenými talianskymi právnymi predpismi sa preberajú smernice 2004/17 a 96/67, Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko) považoval za nevyhnutné položiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku v tomto znení:
„Bráni článok 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorý podriaďuje činnosti využívania určitej zemepisnej oblasti na účely poskytovania letísk leteckým dopravcom, tak ako ich identifikovala vnútroštátna judikatúra uvedená v bodoch 6.4 a 6.5, právnej úprave Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, vnútroštátnej právnej úprave, aká je obsiahnutá v článkoch 4 a 11 legislatívneho dekrétu č. 18/1999, ktorá nestanovuje povinnosť vyhlásiť predchádzajúce verejné výberové konanie pre každý prípad – hoci aj dočasného – pridelenia príslušných priestorov?“
IV. Zhrnutie vyjadrení účastníkov konania
28.
Podľa názoru spoločnosti Malpensa Logistica smernica 96/67 vychádzala z potreby umožniť pôsobenie trhových mechanizmov v oblasti služieb pozemnej obsluhy a vyňať tieto služby z monopolného vplyvu riadiacich orgánov letísk v okamihu, kedy by prideľovanie letiskových priestorov týmito riadiacimi orgánmi vstupovalo do oblasti „osobitných odvetví“, ktoré sú súčasťou právnej úpravy verejného obstarávania.
29.
Smernica 2004/17, ktorá bola prijatá neskôr, upravuje postupy obstarávania v osobitných odvetviach a stanovuje, že zásady, ktoré sú v nej zakotvené, sa uplatňujú na zákazky týkajúce sa poskytovania letísk (článok 7) na účely, ktoré priamo súvisia s uskutočňovaním letiskovej činnosti (článok 20). Článok 10 tejto smernice konkrétne ukladá obstarávateľom povinnosť zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a článok 31 stanovuje, že zákazky, ktorých predmetom sú služby uvedené v prílohe XVII A, sa zadávajú v súlade s článkami 34 až 59.
30.
V Taliansku vykonávajú verejné obstarávanie spoločnosti, ktoré sú držiteľom koncesií na prevádzkovanie letísk, a tieto zákazky priamo súvisia s činnosťou riadiaceho orgánu letiska. SEA je preto povinná prideliť nevyhnutné priestory na poskytovanie služieb súvisiacich s riadením letiska prostredníctvom postupov upravených smernicou 2004/17.
31.
Malpensa Logistica uvádza, že táto právna úprava sa nachádza na inej úrovni než právna úprava obsiahnutá v smernici 96/67, ktorej účelom nebolo zrušiť monopol riadiacich orgánov letísk, ale zaviesť rovnaké zaobchádzanie pre všetky subjekty, ktoré majú záujem o využívanie priestoru na letisku. Podľa zásad Spoločenstva sa táto rovnosť zaručuje prostredníctvom verejných výberových konaní.
32.
Podľa spoločnosti Malpensa Logistica si smernice 96/67 a 2004/17 neodporujú a majú odlišný rozsah pôsobnosti. Od nadobudnutia účinnosti smernice 2004/17 a predpisov prijatých na jej prebratie poskytovatelia služieb, ktoré priamo súvisia s letiskovou činnosťou, musia mať prístup k využívaniu prideľovaných priestorov prostredníctvom verejných a transparentných výberových konaní.
33.
Malpensa Logistica napokon považuje za irelevantné, že sporné pridelenie bolo len dočasné, lebo aj ona sama mala záujem o dočasné pridelenie predmetného priestoru, a teda mal byť pridelený vo výberovom konaní.
34.
Beta-Trans v prvom rade zdôrazňuje, že hangár jej bol poskytnutý z dôvodu, že predtým jej bolo na základe výberového konania pridelené iné podobné zariadenie, ktorého výstavba ešte nebola dokončená. Predmetný hangár bol pridelený na obmedzený čas do doby, kým bude môcť začať využívať uvedené zariadenie.
35.
Beta-Trans na základe opisu obchodného kontextu vzťahov medzi ňou, spoločnosťou Malpensa Logistica a bývalým klientom tejto spoločnosti (Nippon Cargo Airlines) konštatuje, že hoci Malpensa Logistica využívala oveľa väčšiu plochu letiskového priestoru, spoločnosti Beta-Trans sa podarilo nadviazať obchodný vzťah so spoločnosťou Nippon Cargo Airlines, čo by bez pridelenia sporného hangáru nebolo možné. Podľa jej názoru postup SEA zaručuje prístup nových subjektov na trh, ako aj účinnú a skutočnú hospodársku súťaž, lebo umožňuje tretím osobám, aby si slobodne vybrali spomedzi rôznych dodávateľov služieb pozemnej obsluhy. Beta-Trans v tejto súvislosti zdôrazňuje význam článku 16 smernice 96/67, ktorý podporuje prístup nových subjektov, ako je ona, na trh.
36.
Beta-Trans napokon zameriava svoju analýzu na smernicu 96/67 a na legislatívny dekrét č. 18/1999, ktorým sa táto smernica preberá do talianskeho práva, a zdôrazňuje, že existujú výnimky zo všeobecného pravidla voľného prístupu (okrem iných dôvodov napr. pre nedostatok priestoru), ktoré môžu odôvodniť obmedzenie počtu poskytovateľov služieb, a že títo poskytovatelia sa určujú vo verejnom výberovom konaní.
37.
Podľa SEA sa smernica 2004/17 nevzťahuje na prejednávanú vec, ktorá sa na základe zásady špeciality spravuje smernicou 96/67. SEA tvrdí, že keď bola schválená táto posledná uvedená smernica, odvetvia ako letecká doprava už boli upravené smernicou 90/531/EHS ( 8 ), ktorá bola neskôr nahradená smernicou 2004/17, ktorá má v podstate rovnaký obsah, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti. Normotvorca Spoločenstva preto pri schvaľovaní smernice 96/67 vedel o existencii takej právnej úpravy v oblasti verejného obstarávania v osobitných odvetviach, a napriek tomu zaviedol osobitný režim pre letiskové služby pozemnej obsluhy.
38.
Z iného hľadiska sa SEA domnieva, že smernica 2004/17 nevyhnutne vyžaduje odplatnosť zmluvy uzavretej medzi obstarávateľom a dodávateľom ( 9 ), na základe ktorej obstarávateľ vyplatí dodávateľovi odmenu ako protihodnotu za prijaté plnenie. V prejednávanej veci nejde o túto situáciu, keďže úspešný uchádzač platí druhej strane poplatok ako protihodnotu za využívanie verejného priestoru. Na prejednávaný spor sa teda smernica 2004/17 neuplatní.
39.
SEA ďalej poukazuje na to, že smernica 96/67 pripúšťa možnosť zaviesť obmedzenia prístupu dodávateľov služieb pozemnej obsluhy a že takom prípade treba vyhlásiť verejné výberové konanie. Zdôrazňuje, že taká možnosť nevyhnutne neznamená, že treba uskutočniť výberové konanie na pridelenie priestorov určených na uvedenú činnosť.
40.
Komisia sa v tom istom zmysle ako SEA domnieva, že smernica 2004/17 sa neuplatní, keďže nie je splnená podmienka odplatnosti v súlade s jej článkom 1 ods. 2 písm. c) a d), lebo verejný obstarávateľ neposkytuje dodávateľovi odmenu ako protihodnotu za službu poskytovanú dodávateľom. Vzťah medzi verejným obstarávateľom a dodávateľom spadá pod koncesie na služby, ktoré sú podľa článku 18 smernice 2004/17 vyňaté z jej pôsobnosti.
41.
Aj za predpokladu, žeby sa poskytnutie letiskového priestoru malo spravovať smernicou 2004/17, poskytnutie tohto priestoru by patrilo do kategórie uvedenej v bode 20 prílohy XVII B, takže riadiaci orgán letiska by nebol povinný vyhlásiť výberové konanie.
42.
Komisia v konečnom dôsledku tvrdí, že referenčným predpisom je smernica 96/67, z ktorej vyplýva len to, že riadiaci orgán letiska musí rozdeliť dostupné priestory medzi jednotlivých dodávateľov v rozsahu, ktorý je potrebný na uplatňovanie ich práv a na umožnenie účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže na základe relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných pravidiel a kritérií. Vnútroštátny súd musí overiť, či v tomto konkrétnom prípade boli dodržané uvedené kritériá aj napriek tomu, že sa neuskutočnilo výberové konanie.
V. Posúdenie
43.
Na úvod je podľa môjho názoru vhodné poznamenať, že Súdny dvor svojou odpoveďou na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil vnútroštátny súd, nemôže vyriešiť spor týkajúci sa výkladu vnútroštátnych predpisov, ktoré podľa vnútroštátneho súdu možno „teoreticky“ ( 10 ) použiť na rozhodnutie veci.
44.
Prináleží totiž vnútroštátnemu súdu (a prípadne súdu, ktorý bude musieť preskúmať jeho rozsudok) objasniť, či má uplatnenie legislatívneho dekrétu č. 163/2006 (o verejnom obstarávaní) ako všeobecného predpisu prednosť pred uplatnením ustanovení legislatívneho dekrétu č. 18/1999 (ktorý upravuje letiskové služby pozemnej obsluhy), s cieľom určiť, či v talianskom právnom poriadku v súlade uvedenými právnymi predpismi musí prideleniu letiskových priestorov predchádzať verejné výberové konanie.
45.
Skutočnosť, že oba vnútroštátne predpisy sú „odvodené z práva [Únie]“, ako uvádza vnútroštátny súd ( 11 ), nebráni talianskemu zákonodarcovi v tom, aby uplatnil postupy verejného obstarávania na prideľovanie letiskových priestorov, o aké ide v prejednávanom prípade, ktoré – ako uvediem nižšie – nepatrí do pôsobnosti smernice 2004/17. Samozrejme, táto smernica vyžaduje, aby zadávanie zákaziek, ktoré sú v nej uvedené, zodpovedalo jej ustanoveniam, ale nič nebráni tomu, aby sa členský štát z vlastného podnetu rozhodol rozšíriť tento režim aj na iné právne úkony.
46.
Bez toho, aby bola dotknutá nesporná právomoc talianskych súdov určiť, či podľa talianskeho právneho poriadku musí prideľovaniu letiskových priestorov vždy predchádzať verejné výberové konanie, teda len poskytnem usmernenia na výklad dvoch sporných smerníc. Po určení smernice, ktorá sa podľa môjho názoru z hľadiska práva Únie uplatní, bude potrebné preskúmať, či existuje nejaký náznak rozporu medzi talianskou právnou úpravou a touto smernicou.
A. O uplatňovaní smernice 2004/17
47.
Prvou otázkou, ktorou sa treba zaoberať, je posúdenie vzťahu medzi riadiacim orgánom letiska a dodávateľmi služieb pozemnej obsluhy s cieľom spresniť, či tu ide o verejnú zákazku na služby, alebo o koncesiu na služby s verejnoprávnym prvkom. V tomto poslednom uvedenom prípade by sa smernica 2004/17 podľa jej článku 18 neuplatnila.
48.
Judikatúra Súdneho dvora ( 12 ) stanovila základ na rozlišovanie oboch kategórií. Hoci rozhodnutia Súdneho dvora boli vydané v súvislosti s výkladom smernice 2004/18/ES ( 13 ), domnievam sa, že ich možno uplatniť aj na smernicu 2004/17, keďže príslušné ustanovenia oboch smerníc sú podobné.
49.
Súdny dvor konštatoval, že „z porovnania definícií verejnej zákazky na služby a koncesie na služby, ktoré sú stanovené v odseku 2 písm. a) a d) a v odseku 4 článku 1 smernice 2004/18 [ktoré zodpovedajú článku 1 ods. 2 písm. a) a d) a článku 1 ods. 3 písm. b) smernice 2004/17] vyplýva, že rozdiel medzi verejnou zákazkou na služby a koncesiou na služby spočíva v protiplnení za poskytnutie služieb. Verejná zákazka na služby zahŕňa odmenu, ktorá, hoci nie je jediná, je poskytovateľovi služieb vyplatená priamo verejným obstarávateľom, zatiaľ čo v prípade koncesie na služby odmena za poskytnutie služieb spočíva buď v samotnom práve využívať služby, alebo je toto právo spojené s peňažným plnením“. ( 14 )
50.
Ďalej uviedol, že kvalifikácia určitého vzťahu ako koncesie na služby „znamená, že koncesionár nesie riziko spojené s prevádzkovaním predmetných služieb a že neexistencia prevodu rizika spojeného s poskytovaním služieb na poskytovateľa znamená, že predmetná transakcia predstavuje verejnú zákazku na služby a nie koncesiu na služby“. ( 15 )
51.
V rámci služieb pozemnej obsluhy vzťah medzi riadiacim orgánom letiska a dodávateľom, ktorý poskytuje uvedené služby leteckým spoločnostiam, spočíva v tom, že riadiaci orgán letiska poskytne tomuto dodávateľovi príslušné pozemky a letiskové zariadenia. Ako protihodnotu za toto poskytnutie verejného majetku platí dodávateľ riadiacemu orgánu letiska odmenu (ktorá má zvyčajne podobu poplatku). Dodávateľ využíva pridelené priestory vo svojich obchodných vzťahoch s tretími osobami, teda s užívateľmi, ktorí sa zaviažu platiť mu za poskytované služby. ( 16 ) Dodávateľ nesie podnikateľské riziko spojené s prevádzkovaním svojho podniku.
52.
Počas pojednávania sa potvrdilo, že na letisku Milano-Malpensa sa uplatňuje práve táto základná schéma. Dodávatelia služieb pozemnej obsluhy platia spoločnosti SEA ako riadiacemu orgánu letiska ročný poplatok podľa výmery zariadení, ktoré využívajú. Táto odmena predstavuje protiplnenie za využívanie letiskových priestorov a je založená na článku 16 ods. 3 smernice 96/67. ( 17 )
53.
Poskytnutie letiskových zariadení dodávateľovi, aby mohol poskytovať tretím osobám služby pozemnej obsluhy, nemožno považovať za verejnú zákazku na služby v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) a d) smernice 2004/17, a preto vzťah, o ktorý ide v spore vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti tejto smernice.
54.
Napokon, ako poznamenáva Komisia, ak by sa pripustilo, že prideľovanie takých zariadení, ktoré umožňujú poskytovanie služieb pozemnej obsluhy, musí byť v súlade s ustanoveniami smernice 2004/17, prideľovanie týchto zariadení by patrilo do kategórie podporných a pomocných prepravných služieb (kategória 20 prílohy XVII B smernice 2004/17). Článok 32 tejto smernice 2004/17 pritom stanovuje, že na zadávanie zákaziek, ktorých predmetom je táto kategória služieb, „sa vzťahujú len ustanovenia článkov 34 a 43“ (ktoré upravujú technické špecifikácie a oznámenia o zadaní zákazky), teda nie ostatné všeobecné pravidlá.
B. O možnosti súčasného použitia smerníc 2004/17 a 96/67
55.
Ak by prideľovanie letiskových priestorov dodávateľom služieb pozemnej obsluhy teoreticky malo charakter zákazky na poskytovanie služieb (čo nie je tak), na ten istý prípad by sa vzťahovala tak smernica 2004/17, ako aj smernica 96/67. Prvá uvedená smernica stanovuje, že prideleniu týchto priestorov musí predchádzať výberové konanie, ktoré musí spĺňať určité formálne požiadavky, a druhá uvedená smernica nevyžaduje také výberové konanie, čo by malo za následok kolíziu týchto dvoch predpisov.
56.
Ako Komisia zdôraznila vo svojich písomných pripomienkach a pripomenula na pojednávaní, riadiace orgány letísk, ku ktorým patrí SEA, majú špecifické postavenie, ktoré im umožňuje, aby vystupovali buď ako verejní obstarávatelia, na ktorých sa vzťahuje smernica 2004/17, alebo ako správcovia letiskovej infraštruktúry, pričom toto postavenie ich podľa smernice 96/67 oprávňuje koordinovať a kontrolovať činnosti jednotlivých subjektov pôsobiacich na letisku. Vzhľadom na toto dvojaké postavenie je potrebné preskúmať, aké úlohy riadiace orgány letísk v každom prípade plnia.
57.
Prideľovanie, o aké ide v prejednávanom spore, patrí do druhej kategórie úloh, ktoré sa spravujú smernicou 96/67, pričom sa na ne nevzťahujú postupy upravené smernicou 2004/17, ako som uviedol vyššie. Domnievam sa, že tento záver vyplýva zo samotného posúdenia rozsahu pôsobnosti týchto smerníc, pričom nie je potrebné použiť výkladové kritériá založené na vzájomnom vzťahu lex generalis/lex specialis.
58.
Pre prípad, že by bolo potrebné použiť uvedené kritériá, judikatúra Súdneho dvora poskytuje riešenie kolízie medzi týmito dvoma predpismi. V takých prípadoch Súdny dvor vyriešil kolíziu právnych predpisov uplatnením zásady špeciality, ktorá súvisí so zásadou právnej istoty, ktorá „vyžaduje, aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, s cieľom umožniť dotknutým osobám orientáciu v situáciách a právnych vzťahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie“. ( 18 )
59.
Mimoriadne vhodné je citovať nedávny rozsudok z 27. októbra 2016, Hörmann Reisen ( 19 ), v ktorom – tiež v oblasti dopravy – došlo k zdanlivému prekrývaniu nariadenia (ES) č. 1370/2007 ( 20 ) a smerníc o verejnom obstarávaní ( 21 ).
60.
Súdny dvor v uvedenom rozsudku vychádzal z predpokladu, že „kým… smernica 2004/18 je všeobecne uplatniteľná, nariadenie č. 1370/2007 sa vzťahuje len na služby vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave“. Na základe uvedeného konštatovania, s prihliadnutím na to, že tak nariadenie č. 1370/2007, ako aj smernica 2004/18 „obsahujú pravidlá týkajúce sa subdodávok, treba uviesť, že prvé ustanovenie predstavuje osobitné pravidlo vo vzťahu k pravidlám stanoveným v druhom ustanovení, a ako lex specialis má prednosť pred pravidlami stanovenými v druhom ustanovení“.
61.
Malpensa Logistica však uvádza, že smernica 2004/17 sa uplatní, lebo bola prijatá neskôr ako smernica 96/67. Z analýzy časovej postupnosti však vyplýva skôr opačný záver, keďže znenie smernice 2004/17 sa v tomto smere zhoduje so znením smernice 90/531/EHS ( 22 ), ktorá jej predchádzala a do pôsobnosti ktorej už patrili aj letiská [článok 2 ods. 2 písm. b) bod ii)], ako to stanovuje článok 7 písm. b) smernice 2004/17. To znamená, že normotvorca Spoločenstva si pri schvaľovaní smernice 96/67 v plnom rozsahu uvedomoval, že zavádza špecifickú právnu úpravu, ktorá je odlišná od právnej úpravy obsiahnutej v smernici o verejnom obstarávaní v osobitných odvetviach.
62.
Jedinečnosť právnej úpravy týkajúcej sa letísk odôvodňuje samotná smernica 96/67, keďže v jej odôvodneniach ( 23 ) sa zdôrazňuje, že jej cieľmi je pomôcť znížiť prevádzkové náklady leteckých spoločností a zvýšiť kvalitu služieb poskytovaných užívateľom leteckej dopravy prostredníctvom otvorenia prístupu k trhu služieb pozemnej obsluhy, ( 24 ) a zároveň uznáva možnosť, aby členské štáty vzali do úvahy špecifický charakter tohto sektora, a nutnosť zohľadnenia naliehavých problémov spojených so situáciou na letiskách po otvorení trhu.
63.
Aj z tohto hľadiska by teda uplatnenie smernice 96/67 malo prednosť pred uplatnením smernice 2004/17.
C. Premietnutie týchto úvah do odpovede na prejudiciálnu otázku
64.
Otázka vnútroštátneho súdu je obmedzená jedine na to, či článok 7 smernice 2004/17 „bráni“ vnútroštátnym ustanoveniam (článkom 4 a 11 legislatívneho dekrétu č. 18/1999), ktoré v prípadoch prideľovania letiskových priestorov nestanovujú povinnosť vyhlásiť verejné výberové konanie.
65.
Z vyššie uvedeného vyvodzujem, že na túto otázku tak, ako je sformulovaná, treba odpovedať záporne. Na tento účel stačí vysvetliť, že smernica 2004/17 sa nevzťahuje na prideľovanie letiskových priestorov, pričom však vnútroštátny zákonodarca môže – ak to považuje za vhodné, a z vlastného podnetu –, stanoviť, že sa naň uplatnia pravidlá podobné tým, ktoré platia pre verejné obstarávanie v osobitných odvetviach. Pokiaľ legislatívny dekrét č. 18/1999 nestanovuje regulovaný systém obstarávania na poskytnutie týchto priestorov do užívania, nie je v rozpore so smernicou 2004/17.
66.
Uvedená odpoveď by však mohla byť nedostatočná a oslabiť význam prejudiciálneho konania, keďže vnútroštátny súd vo svojom dôkladnom opise uplatniteľného práva spomenul aj smernicu 96/67 a právny predpis, ktorým sa táto smernica preberá do talianskeho práva. Odpoveď, ktorá by neskúmala vplyv uvedenej smernice na spor vo veci samej, by bola podľa môjho názoru neúplná.
67.
Okrem toho, ako Súdny dvor opakovane konštatoval, „skutočnosť, že vnútroštátny súd predložil prejudiciálnu otázku s odkazom len na určité ustanovenia práva Únie, nebráni tomu, aby Súdny dvor poskytol tomuto súdu všetky prvky výkladu, ktoré môžu byť potrebné na rozhodnutie veci, ktorú prejednáva, či už na ne v predložených otázkach odkázal, alebo nie“. ( 25 )
68.
Zdá sa mi teda vhodné zaoberať sa problémami opísanými v rozhodnutí vnútroštátneho súdu aj z hľadiska smernice 96/67.
D. Prideľovanie letiskových priestorov podľa smernice 96/67
69.
Podľa smernice 96/67 majú dodávatelia služieb pozemnej obsluhy voľný prístup na trh služieb poskytovaných tretím stranám na letiskách (článok 6). Táto smernica však v súlade s jej odôvodneniami ( 26 ) za presne vymedzených okolností dovoľuje, aby členské štáty obmedzili počet oprávnených dodávateľov služieb pozemnej obsluhy (článok 6 ods. 2 v spojení s článkom 9). Za týchto okolností treba vyhlásiť verejné výberové konanie na výber dodávateľov, ktoré je upravené v tejto smernici (článok 11).
70.
Je logické, že v oboch prípadoch (neobmedzený prístup alebo selektívny prístup) ( 27 ) musia mať oprávnení dodávatelia prístup k letiskovým zariadeniam, ktoré im poskytne riadiaci orgán letiska. Podľa článku 16 ods. 2 smernice 96/67 sa však dostupné priestory pre pozemnú obsluhu na letisku musia rozdeliť medzi jednotlivých dodávateľov „v rozsahu, ktorý je potrebný na uplatňovanie ich práv a [na umožnenie účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže] na základe relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných pravidiel a kritérií“.
71.
Toto ustanovenie teda vyžaduje, aby riadiaci orgán letiska pri prideľovaní letiskových priestorov alebo zariadení postupoval podľa citovaných „relevantných, objektívnych, transparentných a nediskriminačných pravidiel a kritérií“, ale neukladá mu povinnosť vyhlásiť verejné výberové konanie, ktoré spĺňa určité formálne požiadavky, podobné výberovému konaniu, ktoré sa vzťahuje na zadávanie zákaziek upravených smernicou 2004/17.
72.
Skutočnosť, že smernica 96/67 nevyžaduje, aby riadiaci orgán letiska vyhlásil výberové konanie na pridelenie letiskových priestorov dodávateľom služieb pozemnej obsluhy, zjavne neznamená, že tento riadiaci orgán nemôže vyhlásiť také výberové konanie. Okrem toho verejné výberové konanie, na ktorom sa môžu zúčastniť oprávnení dodávatelia, môže byť bezpochyby jedným (aj keď nie nevyhnutne jediným) z vhodných mechanizmov rozdeľovania, ak sa uskutoční v súlade s požiadavkami objektívnosti, transparentnosti a nediskriminácie, ktoré sú spomenuté v článku 16 ods. 2 uvedenej smernice.
73.
Podľa informácií, ktoré sú obsiahnuté v spise a ktoré boli poskytnuté na pojednávaní, SEA skutočne pridelila spoločnosti Beta-Trans definitívne letiskové zariadenie na základe verejného výberového konania, na ktorom sa zúčastnila aj Malpensa Logistica. ( 28 ) Ako už bolo uvedené, pridelenie dočasného hangára, ktoré je jediným predmetom sporu, bolo odôvodnené tým, že definitívne pridelený hangár ešte nebol hotový.
74.
Tieto okolnosti (dočasnosť a skutočnosť, že predtým sa uskutočnilo verejné výberové konanie) môžu byť dôležitým faktorom pri rozhodovaní o tom, či SEA dodržala článok 16 ods. 2 smernice 96/67. Keďže uvedené ustanovenie priznáva riadiacemu orgánu letiska širokú mieru voľnej úvahy v rámci vyššie uvedených obmedzení, túto otázku musí posúdiť vnútroštátny súd.
75.
Okrem toho treba mať na zreteli, že jedným z cieľov smernice 96/67 je podporovať pôsobenie nových dodávateľov služieb pozemnej obsluhy a že jedným z kritérií prideľovania dostupných priestorov na letisku je zabezpečenie „účinnej a spravodlivej“ hospodárskej súťaže medzi všetkými dodávateľmi, „vrátane nových [záujemcov]“. Účinná hospodárska súťaž vyžaduje práve odstránenie prekážok vstupu nových dodávateľov. Z tohto hľadiska teda zásady objektívnosti, transparentnosti a nediskriminácie môžu odôvodniť rozhodnutia o pridelení priestorov, ktoré zohľadňujú postavenie etablovaných dodávateľov a ich prípadné dominantné postavenie pri poskytovaní uvedených služieb na danom letisku. ( 29 )
76.
Preto navrhujem dvojakú odpoveď na prejudiciálnu otázku, ktorú položil vnútroštátny súd:
–
na jednej strane treba uznať, že článku 7 smernice 2004/17 neodporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá nestanovuje povinnosť vyhlásiť predchádzajúce verejné výberové konanie pre každý prípad – hoci aj dočasného – pridelenia priestorov určených na poskytovanie služieb pozemnej obsluhy na letisku (články 4 a 11 legislatívneho dekrétu č. 18/1999),
–
na druhej strane treba upozorniť vnútroštátny súd na to, že článok 16 ods. 2 smernice 96/67 vyžaduje, aby riadiaci orgán letiska rozdelil dostupné priestory za podmienok, ktoré boli rozobraté vyššie.
VI. Návrh
77.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Tribunale Amministrativo Regionale per la Lombardia (Regionálny správny súd pre Lombardsko, Taliansko), takto:
( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.
( 2 ) Società Esercizi Aeroportuali S.p.A. (ďalej len „SEA“).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19).
( 4 ) Smernica Rady z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 272, 1996, s. 36; Mim. vyd. 07/002, s. 496).
( 5 ) Týmto legislatívnym dekrétom sa do talianskeho práva preberajú smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES [Codice dei contratti pubblici relativi a lavori, servizi e forniture in attuazione delle direttive 2004/17/CE e 2004/18/CE (GURI č. 100 z 2. mája 2006)].
( 6 ) Týmto legislatívnym dekrétom sa do talianskeho práva preberá smernica 96/67/ES [Attuazione della direttiva 96/67/CE relativa al libero accesso al mercato dei servizi di assistenza a terra negli aeroporti della Comunità (GURI č. 28 zo 4. februára 1999)].
( 7 ) Podľa judikatúry Consiglio di Stato (Štátna rada), ktorú cituje vnútroštátny súd (rozsudky č. 4934/2013 a 2026/2014), sa článok 213 legislatívneho dekrétu č. 163/2006 vzťahuje nielen na operácie, akými sú odlet, pristávanie a riadenie všetkých lietadiel, ale aj na činnosti týkajúce sa tranzitu a bezpečnosti cestujúcich, triedenia batožiny a všeobecne na každú službu, ktorou sa uvedené činnosti bežne dopĺňajú. Ďalej uvádza, že prideľovanie letiskových priestorov na poskytovanie služieb pozemnej obsluhy ako jeden z prípadov využívania letiskových priestorov v súvislosti s činnosťami, ktoré bežne vykonávajú leteckí dopravcovia, patrí do vecnej pôsobnosti právnej úpravy týkajúcej sa osobitných odvetví.
( 8 ) Smernica Rady zo 17. septembra 1990 o postupoch obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 297, 1990, s. 1).
( 9 ) Rozlišuje pasívne verejné zákazky (vrátane tých, ktoré sú upravené v smernici 2004/17), ktoré predstavujú zdroj výdavkov pre obstarávateľa, ktorý získava tovar alebo služby, a aktívne verejné zákazky, ktoré zahŕňajú poskytovanie verejného majetku, z ktorého plynú orgánu verejnej správy príjmy.
( 10 ) Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, bod 6.2.
( 11 ) Tamže.
( 12 ) Rozsudky z 10. marca 2011, Privater Rettungsdienst und Krankentransport Stadler (C‑274/09, EU:C:2011:130, body 24 a 26), a z 8. septembra 2016, Politanò (C‑225/15, EU:C:2016:645, body 29 až 31).
( 13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).
( 14 ) Rozsudok z 8. septembra 2016, Politanò (C‑225/15, EU:C:2016:645, bod 30).
( 15 ) Tamže, bod 31. Tieto identifikačné znaky koncesie na služby začlenil normotvorca Únie do článku 5 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1).
( 16 ) Ekonomický obsah vzťahu medzi dotknutými subjektmi je v niektorých krajinách vymedzený v dokumente, ktorý schvaľuje riadiaci orgán letiska. V tomto dokumente je zvyčajne uvedená výška poplatku (alebo obdobného majetkového plnenia verejnoprávneho charakteru), ktorý musí platiť dodávateľ podľa veľkosti pridelených priestorov a prípadne jednotlivých typov poskytovaných služieb pozemnej obsluhy. Možno tiež stanoviť tarifu alebo maximálnu cenu, ktorú bude dodávateľ účtovať svojim klientom, podľa povahy služieb, ktoré títo klienti požadujú, vrátane handlingových služieb.
( 17 ) Súdny dvor v rozsudku zo 16. októbra 2003, Flughafen Hannover-Langenhagen (C‑363/01, EU:C:2003:548), určil, že článok 16 ods. 3 smernice 96/67 umožňuje, aby riadiaci orgán letiska vyberal poplatok za využívanie letiskových zariadení, ktorý zohľadňuje záujem tohto orgánu na dosiahnutí zisku a ktorého výška sa má určiť v súlade s kritériami vymenovanými v uvedenom článku.
( 18 ) Rozsudok z 12. februára 2015, Parlament/Rada (C‑48/14, EU:C:2015:91, bod 45), v ktorom sú citované rozsudky z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia (C‑81/10 P, EU:C:2011:811, bod 100), a z 31. januára 2013, LVK-56 (C‑643/11, EU:C:2013:55, bod 51).
( 19 ) C‑292/15, EU:C:2016:817.
( 20 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1).
( 21 ) Tento problém vznikol vzhľadom na odlišný rozsah subdodávok podľa toho, či sa uplatnila smernica 2004/18, alebo nariadenie č. 1370/2007.
( 22 ) Smernica Rady zo 17. septembra 1990 o postupoch obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 297, 1990, s. 1).
( 23 ) Odôvodnenia 5 až 7, citované v bode 7 týchto návrhov.
( 24 ) Súdny dvor zdôraznil tento cieľ v rozsudku z 11. septembra 2014, Komisia/Portugalsko (C‑277/13, EU:C:2014:2208, bod 48).
( 25 ) Rozsudok z 22. októbra 2015, Impresa Edilux a SICEF (C‑425/14, EU:C:2015:721, bod 20 a citovaná judikatúra).
( 26 ) V odôvodneniach 11, 14 a 16 je uvedené obmedzenie počtu dodávateľov z bezpečnostných, zabezpečovacích, kapacitných a priestorových dôvodov, pokiaľ sú tieto obmedzenia relevantné, objektívne, transparentné a nediskriminačné, pričom v takom prípade sa vyžaduje, aby dodávatelia služieb pozemnej obsluhy boli vybraní na základe transparentného a nestranného postupu.
( 27 ) Podľa informácií, ktoré SEA poskytla na pojednávaní, prístup dodávateľov služieb pozemnej obsluhy na letisku Milano‑Malpensa nie je podmienený predchádzajúcim výberom.
( 28 ) Nie je preukázané, že by Malpensa Logistica spochybnila pridelenie týchto zariadení.
( 29 ) Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu (bod 3) SEA a Beta-Trans uviedli, že Malpensa Logistica okrem krytej plochy s rozlohou 2700 metrov štvorcových už disponovala skladovými priestormi s rozlohou 18000 metrov štvorcových a že riadiaci orgán letiska s cieľom uspokojiť požiadavky spoločnosti Malpensa Logistica zabezpečil výstavbu ďalšieho prístrešku s rozlohou 3327 metrov štvorcových, určeného na dočasné uloženie nákladu, „chráneného pred nepriaznivým počasím“.
Full & Egal Universal Law Academy