3.8.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 254/12
Odvolanie podané 1. júna 2015: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 19. marca 2015 vo veci T-412/13, Chin Haur Indonesia, PT/Rada Európskej únie
(Vec C-259/15 P)
(2015/C 254/16)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: S. Boelaert, splnomocnený zástupca, R. Bierwagen, C. Hipp, Rechtsanwälte)
Ďalší účastníci konania: Chin Haur Indonesia, PT, Európska komisia, Maxcom Ltd
Návrhy odvolateľky
Rada navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2015, ktorý bol Rade oznámený 23. marca 2015 vo veci T-412/13 Chin Haur Indonesia, PT, proti Rade Európskej únie,
—
zamietol žalobu o neplatnosť namietaného nariadenia (1), ktorú v prvostupňovom konaní podala spoločnosť Chin Haur Indonesia, PT, a
—
uložil spoločnosti Chin Haur Indonesia, PT, povinnosť nahradiť trovy konania v prvostupňovom aj v odvolacom konaní.
Alternatívne navrhuje, aby
—
bola vec vrátená späť Všeobecnému súdu na účely vydania nového rozhodnutia,
—
sa o trovách konania v prvostupňovom a odvolacom konaní rozhodlo neskôr.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Všeobecný súd nesprávne vykladá článok 13 ods. 1 základného nariadenia (2), keď konštatuje, že Rada nemala dostatok dôkazov na to, aby rozhodla, že sa žalobca v prvostupňovom konaní podieľal na prekládke. Výklad Všeobecného súdu týkajúci sa podmienok, ktoré musia jednotlivé spoločnosti splniť, aby boli oslobodené od rozšírených opatrení, je v rozpore so štruktúrou článku 13 základného nariadenia (prvý odvolací dôvod).
Záver Všeobecného súdu o tom, že z dokumentov, ktoré boli predložené Všeobecnému súdu vyplýva, že Rada nemala dôkazy, na základe ktorých by mohla v dotknutom nariadení konštatovať, že žalobca v prvostupňovom konaní sa podieľal na postupoch prekládky, nie je riadne odôvodnený. Naopak a na rozdiel od rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, s ohľadom na skutočnosť, že sa prekládka skutočne preukázala na národnej úrovni a že žiadosť žalobcu v prvostupňovom konaní o oslobodenie nebola dôvodná, jediný záver, ku ktorému mohla Rada a následne aj Všeobecný súd na základe týchto skutkových okolností dospieť bol, že žalobca v prvostupňovom konaní sa podieľal na prekládke. Všeobecný súd tým, že vylovil iný záver, skreslil skutkové okolnosti (druhý odvolací dôvod).
(1) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 501/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 990/2011 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky a z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku (Ú. v. EÚ L 153, s. 1).
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, s. 51).
Full & Egal Universal Law Academy