21.9.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 311/27
Odvolanie podané 3. júla 2015: Francúzska republika proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 16. apríla 2015 vo veci T-402/12, Carl Schlyter/Európska komisia
(Vec C-331/15 P)
(2015/C 311/33)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Francúzska republika (v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas, F. Fize, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastníci konania: Carl Schlyter, Európska komisia, Fínska republika, Švédske kráľovstvo
Návrhy odvolateľky
Francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu zo 16. apríla 2015 vo veci T-402/12, Carl Schlyter/Komisia, v rozsahu, v akom zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 27. júna 2012, ktorým bol po dobu zastavenia konania odmietnutý prístup k podrobnému stanovisku Komisie k návrhu nariadenia týkajúceho sa obsahu a podmienok predloženia výročného vyhlásenia o látkach v stave nanočastíc (2011/673/F), ktoré jej oznámili francúzske orgány podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (1) z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998,
—
vrátil vec Všeobecnému súdu,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Svojím odvolaním podaným 3. júla 2015 francúzska vláda navrhuje, aby Súdny dvor Európskej únie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora zrušil rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu zo 16. apríla 2015 vo veci T-402/12, Carl Schlyter/Komisia (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Na podporu svojho odvolania francúzska vláda predkladá jediný dôvod.
Na podporu tohto odvolacieho dôvodu sa totiž francúzska vláda domnieva, že Všeobecný súd sa na viacerých miestach dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o kvalifikáciu postupu stanoveného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (ďalej len „smernica 98/34“), a pokiaľ ide o uplatňovanie výnimky týkajúcej sa ochrany účelu vyšetrovania stanovenej v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (2) z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (ďalej len „nariadenie 1049/2001“).
V prvom rade francúzska vláda tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že odmietol kvalifikovať postup stanovený smernicou 98/34 ako vyšetrovanie v zmysle článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia 1049/2001.
V tejto súvislosti francúzska vláda po prvé uvádza, že definícia, akú Všeobecný súd v napadnutom rozsudku prisúdil pojmu vyšetrovanie, nevychádza zo žiadnej definície stanovenej nariadením 1049/2001, smernicou 98/34 alebo judikatúrou.
Po druhé táto definícia navyše nie je koherentná s riešením prijatým ôsmou komorou Všeobecného súdu v jeho rozsudku z 25. septembra 2014, Spirlea/Komisia, vo veci T-306/12. V tomto rozsudku totiž Všeobecný súd uznal, že postup nazvaný „EU Pilot“ možno kvalifikovať ako vyšetrovanie v zmysle článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia 1049/2001. Podľa francúzskej vlády majú pritom ciele a priebeh postupu nazvaného „EU Pilot“ značné podobnosti s cieľmi a priebehom postupu stanoveného smernicou 98/34.
Po tretie v prípade, že by Súdny dvor prevzal definíciu pojmu vyšetrovanie podľa napadnutého rozsudku, francúzska vláda sa domnieva, že postup stanovený smernicou 98/34 v každom prípade zodpovedá tejto definícii s prihliadnutím na jeho ciele a priebeh.
V druhom rade sa francúzska vláda po prvé domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa subsidiárne domnieval, že aj v prípade, že podrobné stanovisko vydané Komisiou je súčasťou vyšetrovania v zmysle článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia 1049/2001, zverejnenie tohto dokumentu nevyhnutne neohrozuje cieľ postupu stanoveného smernicou 98/34.
V tejto súvislosti francúzska vláda tvrdí, že žalobca vôbec nepredložil, a to ani v jeho pôvodnej žalobe, replike alebo pripomienkach k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania tvrdenie, že ak by postup stanovený smernicou 98/34 predstavoval vyšetrovanie, zverejnenie napadnutého dokumentu by neohrozilo cieľ tohto vyšetrovania.
V dôsledku toho keďže dôvod uvádzaný subsidiárne Všeobecným súdom žalobca neuviedol a tento dôvod sa týka materiálnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia, francúzska vláda sa domnieva, že Všeobecný súd sa v bodoch 84 až 88 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že tento dôvod uviedol ex offo.
Po druhé Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku domnieval, že cieľom postupu stanoveného smernicou 98/34 je zabrániť tomu, aby vnútroštátny zákonodarca prijal vnútroštátnu technickú normu, ktorá tvorí prekážku voľnému pohybu tovaru, voľnému pohybu služieb alebo slobode poskytovateľov služieb usadiť sa v rámci vnútorného trhu (bod 85 napadnutého rozsudku).
Francúzska vláda sa domnieva, že Všeobecný súd tak poskytol reštriktívny výklad cieľu postupu stanoveného smernicou 98/34.
Francúzska vláda sa totiž domnieva, že postup stanovený smernicou 98/34 sleduje okrem cieľu súladnosti vnútroštátnych predpisov aj cieľ týkajúci sa kvality dialógu medzi Komisiou a dotknutým členským štátom.
(1) Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337.
(2) Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331.
Full & Egal Universal Law Academy