7.9.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 294/47
Odvolanie podané 13. júla 2015: The National Iranian Gas Company proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 29. apríla 2015 vo veci T-9/13, The National Iranian Gas Company/Rada
(Vec C-359/15 P)
(2015/C 294/58)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: The National Iranian Gas Company (v zastúpení: E. Rosenfeld a S. Perrotet, advokáti)
Ďalší účastník konania: Rada Európskej pnie
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok vydaný prvou komorou Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T-9/13, ktorý bol odvolateľke oznámený 5. mája 2015 a ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú spoločnosťou National Iranian Gas Company v uvedenej veci a uložil povinnosť nahradiť všetky trovy konania,
—
vyhovieť návrhom, ktoré odvolateľka uviedla v prvostupňovom konaní,
—
uložiť odporkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania uvádza odvolateľka osem odvolacích dôvodov.
Po prvé odvolateľka sa domnieva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 82 svojho rozsudku konštatoval, že rozhodnutie 2012/635 (1) bolo prijaté Radou na základe článku 29 ZEÚ, a tým, že v bode 84 vyvodil dôsledok, že toto rozhodnutie nemalo podliehať požiadavkám stanoveným v článku 215 ods. 2 ZFEÚ. Všeobecný súd sa takisto dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 90 svojho rozsudku rozhodol, že Rada bola oprávnená stanoviť vykonávacie právomoci v súlade s ustanoveniami článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho Rada sa dopustila ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia tým, že usúdila, že podmienky stanovené na uplatnenie článku 291 ods. 1 ZFEÚ boli splnené. Článok 215 ZFEÚ bol totiž jediným postupom uplatniteľným v oblasti reštriktívnych opatrení. Článok 291 ods. 2 ZFEÚ sa teda nemohol uplatniť, keďže tento článok sa uplatňuje iba na opatrenia, ktoré si vyžadujú vykonávacie opatrenia. Opatrenia spočívajúce v zmrazení finančných prostriedkov tak boli samé osebe vykonávacími opatreniami. Nemohli tak vecne patriť do pôsobnosti článku 291 ods. 2 ZFEÚ. Okrem toho podmienky stanovené na uplatnenie článku 291 ods. 2 ZFEÚ neboli splnené, pretože Rada vo svojich napadnutých rozhodnutiach riadne neodôvodnila využitie tohto postupu.
Po druhé odvolateľka Všeobecnému súdu tiež vytýka, že prijal záver, že článok 20 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2010/413 (2), zmeneného a doplneného rozhodnutím 2012/35 (3) a rozhodnutím 2012/635, ako aj článok 23 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 267/2012 (4) nie sú v rozpore so zásadami právnej istoty a predvídateľnosti, zásadou proporcionality, ako aj s právom vlastniť majetok. Kritérium kvantitatívneho a kvalitatívneho významu uvedeného v bode 61 rozsudku Všeobecného súdu sa nenachádzalo v napadnutých aktoch. Všeobecný súd tak vytvoril dôkaz, aby dosiahol platnosť napadnutých aktov. Navyše toto kritérium bolo samé osebe nejasné, nepresné a neprimerané. Všeobecný súd tak za cenu nesprávneho právneho posúdenia usúdil, že skutočnosť, že odvolateľka poskytuje Iránu príspevok, predstavovala podporu v zmysle napadnutých aktov.
Po tretie odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že sa v bodoch 116 a 117 svojho rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že napadnuté akty boli dostatočne odôvodnené, zatiaľ čo Všeobecný súd sám v bode 115 uvedeného rozsudku uznal, že napadnuté akty neuvádzali rozsah a spôsoby podpory, ktorá bola odvolateľke pripísaná. Okrem toho odvolateľka nedokázala pri čítaní napadnutých aktov pochopiť dôvody, pre ktoré jej bola uložená sankcia, čo je dôkazom o nedostatku odôvodnenia.
Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 141 svojho rozsudku usúdil, že absencia opätovného preskúmania situácie odvolateľky v požadovanej lehote nemohla viesť k protiprávnosti ponechania odvolateľky na zozname sankcionovaných subjektov, zatiaľ čo táto povinnosť bola striktne objektívnou povinnosťou.
Po piate Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že usúdil, že napadnuté rozhodnutia sa nedotkli základných práv odvolateľky a neboli neprimerané, zatiaľ čo napadnuté rozhodnutia boli nejednoznačné a nepresné. Podobne kritérium kvantitatívneho a kvalitatívneho významu stanovené Všeobecným súdom bolo skutočne svojvoľné.
Po šieste Všeobecný súd sa v bodoch 163 a 164 svojho rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdil, že odvolateľka poskytla iránskej vláde podporu z dôvodu, že poskytla povinný príspevok, zatiaľ čo tento príspevok bol iba daňou a odvolateľka bola v rovnakej situácii ako obyčajný daňovník.
Po siedme Všeobecný súd opomenul konštatovať, že Rada porušila zásadu zákazu diskriminácie a sankcionovala odvolateľku, pretože poskytla príspevok Iránu, a nie každý podnik povinný odvádzať tento príspevok.
Napokon Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 159 svojho rozsudku nahradil odôvodnenia.
(1) Rozhodnutie Rady 2012/635/SZBP z 15. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 282, s. 58).
(2) Rozhodnutie Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, s. 39).
(3) Rozhodnutie Rady 2012/35/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 19, s. 22).
(4) Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, s. 1).
Full & Egal Universal Law Academy