5.10.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 328/7
Odvolanie podané 24. júla 2015: ABZ Aardbeien Uit Zaad Holding BV, Agriom BV, Agrisemen BV, Anthura BV, Barenbrug Holding BV, De Bolster BV, Evanthia BV, Gebr. Vletter & Den Haan VOF, Hilverda Kooij BV, Holland-Select BV, Könst Breeding BV, Koninklijke Van Zanten BV, Kweek- en Researchbedrijf Agirco BV, Kwekerij de Wester-Bouwing BV, Limgroup BV, Ontwikkelingsmaatschappij Het Idee BV proti uzneseniu Všeobecného súdu (piata komora) z 18. mája 2015 vo veci T-560/14, ABZ Aardbeien Uit Zaad Holding BV a iní/Európsky parlament, Rada Európskej únie
(Vec C-409/15 P)
(2015/C 328/06)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolatelia: ABZ Aardbeien Uit Zaad Holding BV, Agriom BV, Agrisemen BV, Anthura BV, Barenbrug Holding BV, De Bolster BV, Evanthia BV, Gebr. Vletter & Den Haan VOF, Hilverda Kooij BV, Holland-Select BV, Könst Breeding BV, Koninklijke Van Zanten BV, Kweek- en Researchbedrijf Agirco BV, Kwekerij de Wester-Bouwing BV, Limgroup BV, Ontwikkelingsmaatschappij Het Idee BV (v zastúpení: P. de Jong, avocat, P. Vlaemminck, B. Van Vooren, advocaten)
Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
rozhodol, že Všeobecný súd sa vo svojom uznesení vo veci T-560/14 dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že odvolatelia nie sú osobne dotknutí nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 511/2014 (1) zo 16. apríla 2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Únii,
—
zrušil v plnom rozsahu uznesenie Všeobecného súd vo veci T-560/14 a vyhlásil, že odvolatelia sú napadnutým nariadením bezprostredne a osobne dotknutí, a z toho dôvodu vyhlásil žalobu o neplatnosť za prípustnú,
—
vrátil vec späť Všeobecnému súd, aby rozhodol vo veci samej.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Prvý odvolací dôvod – Odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že dospel k záveru, že nie sú osobne dotknutí napadnutým nariadením. Tvrdia, že sú osobne dotknutí v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, lebo existuje právny rozpor medzi dvomi medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je Únia (Medzinárodný dohovor na ochranu nových odrôd rastlín a Nagojský protokol k Dohovoru o biologickej diverzite), z ktorých prvý vykonáva článok 13 Charty základných práv EÚ o slobode vedeckého výskumu. Následne boli obe medzinárodné zmluvy v rámci Únie prebraté do dvoch priamo uplatniteľných nariadení: zatiaľ čo skoršie nariadenie č. 2100/94 uznáva základné právo odvolateľov na slobodu výskumu, neskoršie napadnuté nariadenie č. 511/2014 ho výrazne obmedzuje. Ani jedno z nariadení nevyžaduje legislatívny zásah na úrovni členských štátov, ktorý právo Únie navyše ani nepovoľuje, ani netreba prijať nijaký vykonávací alebo delegovaný akt na úrovni Únie.
V tomto právnom kontexte odvolatelia tvrdia, že sú osobne (a bezprostredne) dotknutí v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, lebo sú splnené tieto podmienky: patria do právnej kategórie osôb definovanej pomocou „osobitného právneho atribútu“ (ako osoby, ktoré majú pozitívne právo na voľný prístup k obchodnému rastlinnému materiálu, t. j. výnimka pre šľachtiteľov), ktorá sa nevyskytuje v samotnom spornom nariadení, ale v inom priamo účinnom nariadení, ktoré nevyžaduje ďalšie prebratie na vnútroštátnej úrovni; pričom sporné nariadenie je v rozpore s nadriadeným právnym pravidlom, a to s článkom 13 Charty základných práv EÚ a medzinárodnou zmluvou, ktorej je Únia zmluvnou stranou; pričom uvedená právna kategória je uzatvorená a absolútna, v dôsledku čoho nie sú odvolatelia dotknutí v sociálne ekonomickom zmysle, ale právne, keďže existuje len jediná základná výnimka pre šľachtiteľov bez toho, aby boli dotknuté „podobné“ práva.
Druhý odvolací dôvod – Odvolatelia tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nerozhodol o tom, či bol normotvorca Únie povinný zohľadniť situáciu odvolateľov, najmä na základe výslovných ustanovení nadriadených právnych pravidiel, keď napadnuté nariadenie núti odvolateľov do zmluvného vzťahu, ktorý porušuje nadriadené právne pravidlo, a to konkrétne článok 13 Charty základných práv EÚ.
Tretí odvolací dôvod – Odvolatelia tvrdia, že rozhodnutie o neprípustnosti by viedlo k medzere v systéme súdnej ochrany Únie, ktorá by porušovala článok 47 Charty základných práv EÚ. Na jednej strane šľachtitelia rastlín vyvodzujú svoje právo priamo z nariadenia č. 2100/94, ktoré v rámci Únie vykonáva článok 13 Charty základných práv EÚ a medzinárodné záväzky Únie podľa medzinárodného dohovoru na ochranu nových odrôd rastlín. Na druhej strane napadnuté nariadenie č. 511/2014 ukladá priamo účinnú povinnosť náležitej starostlivosti, pričom samotné napadnuté nariadenie preberá Nagojský protokol, ktorého je Únia zmluvnou stranou. V oboch prípadoch nie je vôbec nutné ďalšie prebratie zo strany inštitúcií Únie (vo forme regulačných aktov Únie), ani zo strany členských štátov do ich vnútroštátneho práva, ani dokonca právne povolené podľa práva Únie. Článok 267 ZFEÚ, rovnako ako regulačné akty v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, tak neposkytuje skutočnú možnosť pre súdne preskúmanie. Odvolatelia tvrdia, že pri uplatnení kritéria uvedeného v bode 92 rozsudku Inuit (C-583/11 P), v ktorom je vhodná úroveň súdneho preskúmania spojená so zodpovednosťou za vykonanie napadnutého aktu, treba dospieť len k záveru, že v tomto prípade je jedinou dostupnou a vhodnou procesnou možnosťou pre súdne preskúmanie priama žaloba podľa článku 263 ZFEÚ.
(1) Ú. v. EÚ L 150, s. 59.
Full & Egal Universal Law Academy