26.10.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 354/22
Žaloba podaná 6. augusta 2015 – Európska komisia/Talianska republika
(Vec C-433/15)
(2015/C 354/25)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Rossi, D. Nardi, J. Guillem Carrau, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Talianska republika
Návrhy žalobkyne
Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
—
a)
určil, že Talianska republika si tým, že nezabezpečila, aby sa dodatočný poplatok dlžný v súvislosti s množstvami vyrobenými v Taliansku nad rámec národnej kvóty od prvého hospodárskeho roka, v ktorom sa dodatočný poplatok skutočne v Taliansku uplatnil (1995/1996), až do posledného hospodárskeho roka, v ktorom došlo k nadmernej výrobe v Taliansku (2008/2009), skutočne vybral od jednotlivých výrobcov, ktorí sa podieľali na každej nadmernej výrobe, a aby bol zaplatený včas po tom, ako bola jeho výška oznámená kupujúcim alebo výrobcom v prípade priameho predaja alebo, ak tento poplatok nebol zaplatený v stanovených lehotách, aby bol zaregistrovaný a prípadne vymáhaný od uvedených kupujúcich alebo výrobcov, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z príslušných ustanovení práva Únie vzťahujúcich sa na predmetné hospodárske roky, konkrétne z článkov 1 a 2 nariadenia (ES) č. 3950/92 (1); článku 4 nariadenia (ES) č. 1788/2003 (2); článkov 79, 80 a 83 nariadenia (ES) č. 1234/2007 (3), ako aj, pokiaľ ide o vykonávacie nariadenia Komisie, z článku 7 nariadenia (ES) č. 536/1993 (4); článku 11 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1392/2001 (5) a napokon z článkov 15 a 17 nariadenia (ES) č. 595/2004 (6),
—
b)
uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia na podporu svojej žaloby tvrdí, že podľa údajov poskytnutých talianskymi orgánmi alebo v každom prípade získaných v rámci konania pred podaním žaloby zodpovedá suma dodatočného poplatku, ktorú je ešte potrebné vybrať, sume 1 343 miliónov eur. Celková suma skutočne vybraného dodatočného poplatku zodpovedá približne 282 miliónom eur z celkovo uloženej sumy 2 305 miliónov eur v priebehu obdobia od prvého hospodárskeho roka, v ktorom bol systém dodatočného poplatku v Taliansku oficiálne zavedený (hospodársky rok 1995/1996) až do posledného hospodárskeho roka, v ktorom bola zaznamenaná nadmerná výroba (hospodársky rok 2008/2009). Po odpočítaní súm, na ktoré sa vzťahujú splátkové programy (469 miliónov eur), a súm prehlásených za nevymožiteľné (211 miliónov eur) je pomer skutočne vybraného poplatku a poplatku, ktorý sa ešte má vybrať po odpočítaní súm, na ktoré sa vzťahujú splátkové programy a súm prehlásených za nevymožiteľné, 21 %. Skutočne vybraté sumy v podstate zodpovedajú menej ako jednej štvrtine súm, ktoré ešte majú byť vybraté ku dňu stanovenému v odôvodnenom stanovisku.
Komisia uvádza, že percentuálny podiel medzi skutočne vybratými sumami a sumami uloženými za každý predmetný hospodársky rok po odpočítaní súm, na ktoré sa vzťahujú splátkové programy, a súm prehlásených za nevymožiteľné preukazuje neúčinnosť systému uplatňovania dodatočného poplatku vzhľadom na to, že vo všeobecnosti je tento podiel v posudzovaných obdobiach nižší ako 21 %, napriek skutočnosti, že na konci lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku uplynulo viac ako 5 rokov od konca posledného hospodárskeho roka, v ktorom bola zaznamenaná nadmerná výroba v Taliansku.
Pokiaľ ide o odôvodnenie uvádzané Talianskom, že skutočnému vyberaniu dlžných súm poplatku bránili početné stále prejednávané žaloby, ktoré dlžníci podali proti žiadostiam o platbu, Komisia predložila za každý predmetný hospodársky rok údaje týkajúce sa skutočne vybraných súm a súm, ktoré sa ešte majú vybrať a ktoré neboli spochybnené. Uvedené údaje preukazujú, že z približne 1 068 miliónov eur, ktoré sú vymáhateľné, bolo vybratých len 241 miliónov eur, čo zodpovedá 23 % splatnej sumy, pričom na to neexistuje žiadne odôvodnenie.
Keďže úlohou dodatočného poplatku je odradiť od výroby mlieka presahujúcej národné referenčné množstvá, pretrvávajúce nesplnenie povinnosti vybrať takéto vysoké sumy 20 rokov od zavedenia výrobných kvót v Taliansku a 6 rokov od posledného zaznamenaného prekročenia talianskych národných referenčných množstiev predstavuje stratu potrebného účinku systému dodatočného poplatku zamýšľaného normotvorcom, ako preukazujú aj pretrvávajúce prekročenia v každom hospodárskom roku v rokoch 1995/1996 až 2008/2009.
Komisia usudzuje, že nevybratie takýchto vysokých súm týkajúcich sa dodatočného poplatku možno pripísať osobitným nedbalostným konaniam Talianskej republiky, ktoré vysvetľujú neúčinnosť systému ukladania dodatočného poplatku v Taliansku v posudzovanom období.
V prvom rade legislatívna zmätočnosť, ktorou sa vyznačujú talianske vykonávacie predpisy, spôsobila oneskorenie skutočného uplatňovania systému poplatku v Taliansku a abnormálny objem súdnych konaní, ktorých dôsledkom bolo zabránenie výberu poplatku z dôvodu prerušenia platieb nariadeného vnútroštátnymi súdmi v rámci predbežných opatrení.
V druhom rade Taliansko účinne nevyužilo všetky dostupné administratívne mechanizmy na účinný výber dlžných súm poplatku, akým je započítanie. Možnosť započítania poplatku, ktorý sa má vybrať, a pomoci, ktorá sa má poskytnúť v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, bola zavedená neúčinne a oneskorene a naďalej sú účinné talianske zákony, ktoré bránia jej vykonaniu.
V treťom rade boli postupy na vymáhanie vo veľkej časti zablokované od nadobudnutia účinnosti zákona 33/2009 až do súčasnosti, a to z dôvodu absencie vykonávacích ustanovení alebo zmluvných dojednaní medzi orgánmi a zúčastnenými subjektmi, ktoré sú nevyhnutné na obnovu týchto postupov.
V štvrtom rade Komisia usudzuje, že v dôsledku metodologických chýb zo strany orgánov zodpovedných za postupy vymáhania boli dlžné sumy nesprávne považované za nevymožiteľné sumy, čo malo za následok ďalšie nedostatky v účinnosti vyberania dodatočného poplatku.
(1) Nariadenie Rady (EHS) č. 3950/92 z 28. decembra 1992, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. ES L 405, s. 1).
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1788/2003 z 29. septembra 2003 stanovujúce poplatky v sektore mlieka a mliečnych (Ú. v. EÚ L 270, s. 123; Mim. vyd. 03/040, s. 391).
(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, s. 1).
(4) Nariadenie Komisie (EHS) č. 536/93 z 9. marca 1993, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie dodatočného poplatku v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. ES L 57, s. 12).
(5) Nariadenie Komisie (ES) č. 1392/2001 z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92, ktorým sa zaviedol dodatočný poplatok pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. ES L 187, s. 19; Mim. vyd. 03/033, s. 104).
(6) Nariadenie Komisie (ES) č. 595/2004 z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 94, s. 22; Mim. vyd. 03/043, s. 333).
Full & Egal Universal Law Academy