16.11.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 381/22
Odvolanie podané 14. septembra 2015: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta rozšírená komora) z 2. júla 2015 v spojených veciach T-425/04 RENV a T-444/04 RENV, Francúzsko a Orange/Komisia
(Vec C-486/15 P)
(2015/C 381/25)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: C. Giolito, B. Stromsky, D. Grespan, a T. Maxian Rusche, členovia právnej služby)
Ďalší účastníci konania: Francúzska republika, Orange, predtým France Télécom, Spolková republika Nemecko
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (šiesta rozšírená komora) z 2. júla 2015 v spojených veciach T-425/04, Francúzska republika/Komisia a T-444/04, France Télécom/Komisia v rozsahu, v akom tento rozsudok:
—
zrušil článok 1 rozhodnutia Komisie 2006/621/ES z 2. augusta 2004, o štátnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spoločnosti France Télécom (1),
—
zaviazal Komisiu, aby znášala svoje vlastné trovy konania, ako aj osem desatín trov konania vynaložených Francúzskou republikou a spoločnosťou Orange vo veciach T-425/04 a T-444/04.
—
s konečnou platnosťou rozhodnúť o spore, zamietnuť žaloby a zaviazať žalobkyne, aby znášali trovy konania na všetkých stupňoch,
—
subsidiárne vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby ju opätovne preskúmal a rozhodol o trovách konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia predkladá štyri odvolacie dôvody na podporu svojho odvolania.
V prvom rade sa domnieva, že odôvodnenie rozsudku Všeobecného súdu je nedostatočné a protirečivé. Všeobecný súd totiž ignoroval zásady stanovené rozsudkom týkajúcim sa odvolania (2) a dostatočne neodpovedal na tvrdenia predložené Komisiou v postúpenom konaní.
V druhom rade Komisia vytýka Všeobecnému súdu. že sa dopustil mnohých porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tieto porušenia viedli Všeobecný súd k vylúčeniu tak vyhlásení verejných orgánov v období od júla do decembra 2002, ako aj oblasti „upokojenie trhov“ z oznámenia zo 4. decembra 2002 o rozsahu analýzy kritéria súkromného investora. Po prvé Všeobecný súd tým, že sa rozhodol uplatniť test obozretného súkromného investora k určitému konkrétnemu okamihu, nezohľadnil riešenie Súdneho dvora, podľa ktorého je potrebné premiestniť sa do kontextu obdobia, počas ktorého boli prijaté opatrenia podpory a zohľadniť všetky relevantné skutočnosti. Podľa Komisie Všeobecný súd, zdá sa, ignoruje, že opatrenie pomoci môže vyplývať z viacerých vzájomne prepojených intervencií, ktoré nemožno oddeliť. Po druhé sa Všeobecný súd dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, pokiaľ ide o spojitosť existujúcu medzi pojmom výhoda a uplatnením kritéria obozretného súkromného investora. Komisia osobitne Všeobecnému súdu vytýka, že obmedzil test obozretného súkromného investora na obmedzené obdobie, v rámci ktorého sa prejavili účinky tejto výhody. Po tretie Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že vylúčil skutočnosti týkajúce sa kontextu z rozsahu svojho preskúmania. Po štvrté Všeobecný súd zneužívajúcim spôsobom obmedzil súčasné preskúmanie viacerých výhod na výhody rovnakej povahy. Po piate Všeobecný súd neuplatnil kritérium stanovené Súdnym dvorom na účely určenia, či sú štátne opatrenia neoddeliteľne spojené a musia byť preskúmané spoločne. Po šieste Komisia namieta proti uznaniu Všeobecným súdom udalostí predstavujúcich „prerušenia“ sledu štátnych opatrení v období od septembra do decembra 2002. Podľa Komisie takéto „prerušenia“ nemôžu odôvodniť samostatné preskúmanie opatrení predchádzajúcich tomuto dátumu a nasledujúcich po ňom. Nakoniec Komisia spochybňuje odôvodnenie Všeobecného súdu v súvislosti s rizikom poškodenia dobrého mena.
V treťom rade Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že prekročil hranice preskúmanie zákonnosti správnych aktov.
V posledkom rade sa Komisia domnieva, že Všeobecný súd nesprávne vykladal, ba dokonca skreslil rozhodnutie Komisie.
(1) Ú. v. EÚ L 257, 2006, s. 11.
(2) Rozsudok Bouygues a i./Komisia a i., C-399/10 P a C-401/10 P, EU:C:2013:175.
Full & Egal Universal Law Academy